Týždeň.sk

Prečo absolventka Vysokej školy múzických umení chodí na Ukrajinu? Ako to, že sa nebojí Bombica a prečo Ukrajinci zvíťazia? Aké je to žiť niekoľko dní v zákopoch a čakať, kedy na vás spadne bomba?

Irán v sobotu vyhlásil, že prestane dodržiavať memorandum o porozumení so Spojenými štátmi, ak bude Washington naďalej porušovať svoje záväzky. Teherán tvrdí, že USA pokračujú vo vojenských útokoch napriek dohode o ukončení bojov a trvá na jej plnení len za predpokladu reciprocity.

Myseľ, myslieť, myšlienka. Čo ale tieto slová a realita za nimi znamenajú? Čítate tieto slová, vety, a tým ich myslíte. Kde sa tieto myšlienky nachádzajú a akým spôsobom existujú? Čo to vôbec znamená mať myšlienku?

Predseda už skúšal strašiť prevratom, dlažobnými kockami či navozenými migrantmi. Nezabralo, možno je čas pritvrdiť. V kinách práve uvádzajú Mimoňov a monštrá, to by mohlo fungovať. Teda tie monštrá, mimoňov má dosť aj vlastných.

Referendum sa skončilo tak, ako bolo vymyslené. Nedobré otázky priniesli nedobrý výsledok. Ale nízka účasť nie je hlavnou správou celého hlasovania. Tou je skôr verejná diskusia pred referendom aj po ňom. (text vychádza ako súčasť piatkového tlačeného .týždňa)

Skladá sa svet z bezrozmerných častíc, 1-rozmerných strún, 2-rozmerných membrán, alebo z viacrozmerných objektov? A koľko rozmerov má samotný svet? Čo o tom hovorí súčasná fyzika?

Zaplnený stan, desiatky ľudí stojacich vonku na slnku a diskusia, ktorá sa namiesto straníckej politiky venovala tomu, čo sa deje pod jej povrchom. Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel v rozhovore s Erikom Taberym hovorili o kultúre ako priestore slobody, o polarizácii spoločnosti, vojne na Ukrajine aj o tom, prečo podľa nich demokracia stojí predovšetkým na ľuďoch.

„Pre mňa je svetlo všetkým, svetlu vďačím za mnohé najťažšie kompozície, svetlo je objaviteľ, svetlo je zo všetkého vo fotografii to najdôležitejšie. Kto nepozná opojenie svetlom, nevychutná ani priestor, ani hmotu a veru ani obrazovo nevidí.“

Súboj s časom je neúprosný, najmä ak platí rovnica: Vy nám dáte svoj čas a my vám z neho ukrojíme. Taký bol osud Rádiových dievčat – mladých žien, ktoré maľovali svietiace ciferníky hodiniek a netušili, že každým ťahom štetca si skracujú vlastný život. Ich prípad nebol prvým varovaním, že technologický pokrok môže mať odvrátenú tvár.

Už o pár dní, ak sa teda nič dramatické nestane, konkrétne už tento štvrtok, teda 16. júla, by mal mať aj v našich kinách premiéru najnovší film v súčasnosti asi najexponovanejšieho mainstreamového režiséra (a scenáristu, lebo aj to je v tomto prípade dôležité) – Christophera Nolana.

Sú to tri roky, čo z tohto sveta odišiel francúzsky historik, publicista a filozof Alain Besançon (25. 4. 1932 – 9. 7. 20023). Jeho „práca historika“ bola predovšetkým štúdiom histórie ideí, ich kritickou analýzou a ich zasadením do kontextu dejín vrcholiacich v najhorších udalostiach 20. storočím s trvajúcimi dôsledkami pre našu súčasnosť: pohromou, ktorú predstavovali totalitné ideológie a režimy.

Na prvý pohľad je to zvláštne. Človek, ktorý prišiel s jednou z najvýznamnejších myšlienok v dejinách vedy, ju držal roky v zásuvke.

Do kina chodím minimálne raz týždenne, zväčša dvakrát a deje sa tak plus-mínus posledných štyridsať rokov, aj keď pravdou je, že ako dieťa a puberťák som chodil do kina menej často ako dnes.

Minulý týždeň sme oslávili ôsme narodeniny. Ale kto sme? Čo je to tá Pravidelná dávka (PD)? Je to miesto, kde sa zvedavosť berie vážne; je akoby miestnosťou, kde si môžete sadnúť a v rozhovore stretnúť ľudí zapálených pre podobné témy a otázky.