Týždeň.sk

Rozhodnutie predsedu vlády nedodávať Ukrajine núdzovú elektrinu v čase, keď ju chce Putinovo Rusko vymrznúť, robí zo Slovenska bezcitný, ľudskosti zbavený štát. Toto dávno premyslené zavlečenie krajiny medzi svetových gangstrov ale vláde nevyjde.

Od dnešného dňa podľa Fica platí, že ak sa ukrajinská strana obráti na Slovensko s požiadavkou o výpomoc pri stabilizovaní ukrajinskej energetickej siete, takúto pomoc nedostane.

Je nepochybne správne, ak Európa preberá zodpovednosť za svoju spoločnú bezpečnosť. Je tiež zrejmé, že táto zodpovednosť nemôže ležať výlučne na jednotlivých členských štátoch – hrozby, ktorým čelíme, majú nadnárodný rozmer, a teda vyžadujú nadnárodnú spoluprácu. Tým však zďaleka nie je všetko vysvetlené ani vyriešené.

„Splnil som to, čo som vyhlásil v sobotu: Ak v pondelok nebudú obnovené dodávky ropy na Slovensko, požiadam SEPS, štátnu akciovú spoločnosť, o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu,“ reaguje premiér na sociálnej sieti.

Zajtra to už budú štyri roky krvavej plnoformátovej Ruskej vojny na Ukrajine. Počet mŕtvych alebo zranených sa šplhá k dvom miliónom vojakov a desiatkam tisícom civilistov. Rusi však svoje krvavé ťaženie stále nechcú zastaviť, bombami a dronmi útočia na civilistov, bytovky, zdroje tepla či elektriny pre bežných ľudí.

Počasie bolo naozaj hrozné, zima s dažďom, a termínovo to tiež nebolo ideálne – nedeľa večer, posledný deň školských prázdnin. Toto, samozrejme, nemohol Mišo Kaščák a organizátori z Pohody a BKIS predpokladať, inak by bolo Hlavné námestie určite plné.

Je vcelku prirodzené, že ľudia sa zo začiatku boja nových vecí. Menej zrozumiteľné je, keď sa boja starých vecí, ktoré sú evidentne užitočné. Ale aj to je nejakým spôsobom prirodzené, inak by sa tento strach v takej vysokej miere nevyskytoval. Prečo sa bojíme dobrých vecí a čo sa s tým dá robiť?

Kedy došlo k širokému spochybneniu vedy? Čoho dôsledkom je splnomocnenec vlády Kotlár? A minister zdravotníctva Kennedy? Sú dnes ešte pravda a fakty dôležité? Aké je východisko z dnešnej krízy? Odpovedajú virológ Boris Klempa a neurobiologička Dominika Fričová.

Zatúlal som sa do Trenčína (pracovne) na otvárací víkend projektu Európskeho hlavného mesta kultúry pre rok 2026. A tá najpozoruhodnejšia vec, ktorá ma upútala, bol hlad.

Necítite sa niekedy v tomto svete ako cudzinci? Je všade okolo mňa, ale ja v ňom nie som vôbec zakorenený, akoby som do neho nepatril. Kto a prečo ma doň vhodil? Tento pocit odcudzenia (toho, že veci pôsobia prázdno a bez hlbšieho zmyslu) je typický pre našu modernú dobu.

Hovorím si, či už nenastal čas, že by som aj ja nejako prispel k rozvoju fyziky. Celý môj školský život ma trápila, zneisťovala a pripravila mi aj pár ťažkých chvíľ pri písomkách.

Logo filmovej spoločnosti MGM, to s levom, vo mne od detstva vzbudzuje skoro až posvätnú úctu. Je to taká viac-menej rodinná vec, otec pamätník, kým žil, nikdy, keď to logo uvidel, nezabudol poznamenať, že film, ktorý bude nasledovať, bude výnimočný.

Hviezdne bunky mozgu sa v spolupráci s neurónmi podieľajú na šírení informácií. Sú súčasťou tripartity, ktorá odovzdáva posolstvo z jednej nervovej bunky na druhú. A v prípade emočne ladených spomienok dokážu informácie aj skladovať.

Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Rozprávame sa so Zuzanou Aly, ktorá sa pri svojej práci s páchateľmi trestných činov a ich rodinami stretáva aj so spochybňovaním. Má to zmysel? Jej odpoveď je jednoznačná: „Pomáham im preto, aby v spoločnosti bolo menej násilia a menej rozbitých rodín. Každý páchateľ, ktorý vďaka našej práci pochopí svoje emócie a začne žiť inak, znamená jednu zachránenú rodinu a o jednu obeť menej. To je pre mňa ten najväčší dôvod na optimizmus.“