Týždeň.sk

Na pozadí veľkolepého sviatku futbalu sa odohralo v Londýne najväčšie podujatie spájajúce výskum demencie naprieč kontinentmi. Pod jednou strechou sa stretli fanúšikovia futbalu a dobrej vedy. Tým najlepším tlieskalo 10 200 účastníkov.

Budeme o desať rokov žiť pod nadvládou AI, ale v absolútnej hojnosti? Sú tieto predstavy Elona Muska realistické? O čo mu v Európe ide? Reagujú Štefan Hríb, Marína Gálisová a Martin Mojžiš.

Keď Argentína pred pár dňami porazila výber Anglicka na futbalovom šampionáte, znova sa začali vyťahovať staré krivdy. Okrem Maradonovej „Božej ruky“ sa rozhorel aj spor o Falklandy. Čím sú zaujímavé tieto drsné ostrovy v južnom Atlantiku?

Diskusie o tom, či Helena Trójska môže byť čierna, sa nejako vytratili, lebo tí, čo film videli, usúdili, že to vôbec nie je podstatné. Nolanova Odysea je dobrý (silný, skvelý, mimoriadny atď.) film. S tým očividne súhlasí veľa, veľa ľudí vrátane tých, ktorých názory beriem ako etalón.

V 50. rokoch zaznamenala letecká doprava prudký nárast, ale už predtým sa ukázalo, že pri štarte a pristávaní lietadiel môžu urobiť veľkú galibu živé tvory, ktoré žijú v blízkosti letiska.

Ešte v 50. rokoch 20. storočia nebola opálená koža nijako masovo obľúbená. Aj keď z nej Coco Chanel, po tom, čo zaspala na slnku a pripiekla sa, začala robiť „chic“ vec už oveľa skôr. Až 60. a 70. roky priniesli kultúru opaľovania, ktorá vyznávala hnedú kožu ako symbol zdravia a mladosti.

Doba je prelomová, to už vieme. Nie vždy však vnímame, čo to všetko prináša. Jedna z vecí, ktorými sa život dnes radikálne líši od života pred pár desaťročiami, má meno dual use. Duálne využitie.

Ak nám niekto prejaví lásku, mali by sme si priznať, že sme toho úplne nehodní. To, že Boh miluje človeka, svedčí o tom, že v božskom usporiadaní ideálnych vecí je napísané: Láska sa má venovať tomu, čo je naveky nehodné. Ak sa taký výrok zdá príliš krutý, aby ho človek zniesol, povedzme to inak: Hodný lásky je každý človek s výnimkou toho, kto sa nazdáva, že je hodný lásky. Láska je sviatosť, mali by sme ju prijímať na kolenách, na perách a v srdciach tých, čo ju prijímajú by malo byť vyznanie…

Pri príležitosti nedožitých narodenín Milana Rastislava Štefánika si pripomíname diskusiu o jeho živote, diplomatickom a vojenskom pôsobení, vzniku československých légií i jeho kľúčovej úlohe pri vzniku demokratického Československa. Hosťami boli historici Michal Kšiňan a Eduard Stehlík. Moderoval Marián Balázs.

Prezident Nikaraguy vystúpil k národu s prejavom, v ktorom oznámil, že navždy v krajine ruší voľby. A treba povedať, že to aj poctivo zdôvodnil a že proti tým dôvodom ťažko niečo namietať.

Snaha demokratov obmedziť Trumpove vojenské právomoci v Iráne prešla len v Kongrese, kde to nemá viac než symbolickú hodnotu. Skutočný boj o právne záväznú revolúciu (hoci stále vetovateľnú prezidentom) sa odohral a stroskotal v Senáte.

Mnohí sa s nimi stretli na svadbách, kde sa sem-tam mihnú vo forme ohromnej poskladanej torty. Desiatky milých malých úhľadných nafúknutých guľôčok, plnených krémom a poliatych čokoládou, vytvárajú ohromnú pyramídu. Torta sa potom nekrája, ale rozdeľuje po malých profiterolkách.

My ľudia sa maskujeme, ako môžeme. Máme ego, naučené gestá istoty, máme mobil, cigarety, máme svoje finty, aby nám nikto len tak ľahko nevidel do žalúdka. Ale predsa sú ešte okamihy, keď sa chtiac-nechtiac odkopeme a sme jednoducho takí, akí sme. Objavil som jednu z chvíľ, keď nám je skutočne vidieť do žalúdka.

Už som to viackrát spomínal, ale stále to platí, tak prečo to nepripomenúť? Považujem sa za feministu. Ortodoxného, radikálneho, programového, pokojne by som bol aj militantný, ak by som vedel, ako na to, čo v mojej realite vyzerá tak, že by som pokojne zrušil v jazyku aj vo vonkajšom svete čokoľvek, na základe čoho uvažujeme o ľuďoch inak ako o ľuďoch.

„Vo večnej úcte a láske všetkých obyvateľov našej zeme, v pamäti pracujúcich ľudí druhých zemí a v pamäti celej medzinárodnej robotníckej triedy bude navždy opatrované drahé meno veľkého syna nášho ľudu, Klementa Gottwalda.“