Týždeň.sk

Keď sa minulý rok začala kultúra horieť zničujúcim plameňom a nastúpila nová rada Fondu na podporu umenia, väčšina členov komisií FPU odstúpila, pretože bolo jasné, že nové osadenstvo Šimkovičovej a Machalu si aj tak pôjdu svoje a odmietali sa zúčastňovať nejakého divadla. Ukázalo sa, že nová rada FPU nerešpektuje ani rozhodnutie súčasnej komisie, teda tej, čo bola zriadená už po exite bývalej garnitúry.

Je veľmi veľa nepodstatného v debatách, ktoré vyvolala záležitosť Marty Šimečkovej a Andrey Pukovej. A je tam jedno podstatné: Putinovská inšpirácia.

Tohtoročné oslavy konca Veľkej vlasteneckej vojny budú trochu iné ako zvyčajne. Teda, nie trochu, ale úplne iné.

Včera som sa po očku na železničnej stanici díval na jeden príbeh. Na opustenom peróne sedela dvojica mladíkov s dievčatami. Mladí dravci sa chceli predvádzať, ale veľmi nebolo na čom. Až si na perón oproti sadol muž snedej pleti. Chvíľu fajčili a pozorovali ho, potom naňho začali vykrikovať: „Indian restaurant!“, „Jeden kebab mi urob!“, „Opálený!“ Čakali, čo sa stane.

Každý počul o Charlesovi Darwinovi, ale už oveľa menej ľudí vie o Alfredovi Russelovi Wallaceovi. Pritom bol ďalšou veľkou osobnosťou viktoriánskej vedy – spolu s Darwinom je totiž považovaný za spoluobjaviteľa evolúcie prirodzeným výberom.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.

Verejne by som to asi len tak nepriznal, ale sú či boli diktátori, ktorí sú mi akosi sympatickejší ako iní. Niežeby som ich akokoľvek obhajoval, ale... Vlastne nie, nechajme to a začnime znova.

Na svete je len málo produktov, ktoré sa stali doslovne ikonami – piktogramami, ktoré sú medzinárodne zrozumiteľné. Disketa je stále symbolom ukladania, žiarovka znázorňuje nápad alebo informácie, ozubené koliesko nastavenia. Obrázok švajčiarskeho armádneho noža s otvorenými nástrojmi je symbolom všestrannosti.

„[...] Nie preto, že sa tak skutočne nazýva, ale aby som vám, milí šťastní čitatelia, ktorí máte tú česť žiť v Priestorokrajine, objasnil jej podstatu. Predstavte si obrovský list papiera, na ktorom sa úsečky, trojuholníky, štvorce, päťuholníky, šesťuholníky a iné útvary namiesto toho, aby zostali nemenné, voľne pohybujú po povrchu, ale bez schopnosti vystúpiť nad alebo klesnúť pod jeho úroveň, [...] a budete mať celkom správnu predstavu o mojej krajine a krajanoch.“

Jeden film ukazuje, ako sa robí moc. Druhý, čo robí s ľuďmi. Po ich pozretí máš pocit, že nejde o dve rôzne diela, ale o jeden príbeh – len z opačných strán.

Aj po takmer štyridsiatich rokoch u nás pretrváva naratív o Rusoch osloboditeľoch. Najprv nikomu ani nenapadlo spochybňovať ich úlohu v 2. svetovej vojne. Mali sme iné starosti a tak nejako si pokračovali v ruskej rozprávke. Postupne začalo čoraz viac ľudí upozorňovať na skutočnosť, že nás Rusi neoslobodili, ale začali s okupáciou.

„Nechcem sám robiť sa martýrom pod nijakou podmienkou. Rád by som chodil po slobode ako iní občania, ale keď ma... postavia pod žalobu, neutečiem pred väzením... Slovák som, Slovákom som bol bez pretrhnutia a budem až do smrti.“

Fínsky Najvyšší súd pred niekoľkými týždňami odsúdil političku Päivi Räsänenovú za brožúrku, v ktorej homosexualitu označila za „vrodenú poruchu“ a „abnormalitu.“ Progresívci sa tešia z precedensu, ktorý konečne „nastavuje parametre zložitej diskusie o hraniciach slobody slova a náboženskej slobody,“ kresťania si zas nenechávajú ujsť príležitosť zahrať sa na mučeníkov a obete náboženského útlaku.

Sopečné ostrovy roztrúsené v Atlantiku, kde portugalský genius loci splýva s africkou dušou – to sú Kapverdy. Málo známe, nedocenené a pritom prekvapivo fascinujúce súostrovie, ktoré čaká na svojho objaviteľa.

Podľa údajov monitorovacích spoločností preplával do Ománskeho zálivu v pondelok iba jeden tanker na prepravu LPG spolu s niekoľkými nákladnými loďami a plavidlom na pokladanie káblov.