Týždeň.sk

Volebné miestnosti sa uzatvoria o 22:00. Výsledky referenda z viac ako 5,5 tisíca volebných okrskov bude Štatistický úrad SR sumarizovať prostredníctvom 50 odborných sumarizačných útvarov.

Keď sa povie Španielsko, väčšina ľudí si predstaví more, paellu alebo futbal. Len máloktorý symbol však vystihuje dušu krajiny tak presne ako flamenco. Nie je to iba tanec, je to spôsob vyjadrenia radosti, bolesti, lásky i vzdoru.

Rok po tom, ako dav na festivale vo Východnej dvakrát vypískal ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantku SNS), sa tam vrátila. Prišla v kolóne jedenástich áut s majákmi, zamierila priamo do VIP zóny a na večerný program do amfiteátra nešla. Na festivale vo Východnej zaznela hymna v úprave Oskara Rózsu, zrejme len druhýkrát na veľkom verejnom podujatí.

Rastislav Káčer hovorí o tom, že na Devín sa symbolicky vracia ostnatý drôt tak, ako to bolo za komunistov. Devínske bralo bude svedkom papalášizmu.

Edvard Beneš bol mnohým, ale dá sa povedať, že od skorej mladosti najmä politikom. Homo politicus par excellence. A napriek tomu je jeho portrét v najnovšej knihe českého historika Pavla Kosatíka najmä zdrvujúcou kritikou.

Rodinkárstvo nie je len predsedova doména. V kinách je práve film o Supermanovej sesternici. Netušíme, koľko berie, výberový proces bol prinajmenšom otázny, ale na rozdiel od iných prípadov sa jej kompetencie spochybňujú len veľmi ťažko.

Život hrdinu tohto rozprávania, Jána Borodáča, je výstižným dôkazom toho, akým veľkým prerodom prešlo Slovensko počas prvej polovice 20. storočia.

„Vymenovali nám konečne generála – Slováka. Radosť je všeobecná. Zvesť o tom priniesli všetky časopisy, hovorí sa o tom temer v každej spoločnosti. Akoby aj nie! Veď nový generál Rudolf Viest je prvým generálom Slovákom, ktorý bol v našej republike vymenovaný...“

Odchodom britského premiéra Keira Starmera sa vyrojilo veľké množstvo fotiek, memečiek a AI generovaných žartov. Ale nie so Starmerom, ale s ikonou Downing Street 10, čo je sídlo premiéra: kocúrom Larrym.

Letné, dlhé, dlhočizné prázdniny. Deti sa tešia, takmer všetky. Sú aj také, ktorým je v škole dobre a doma sa nudia, najmä ak sa dospeláci odvážia im zabaviť mobily, ale obávam sa, že ich je zanedbateľná menšina. Rodičia sa síce troška tešia, ale zároveň ich čaká nekonečný stres z toho, čo s nimi. S deťmi školopovinnými, keď sme my v práci. Babičky nie sú k dispozícii nonstop, alebo ani nie sú k dispozícii vôbec, denné tábory, riadne tábory sú niekedy nezaplatiteľné a zostať doma deväť týždňov?…

Europoslanci si minulý týždeň rozhodnou väčšinou odhlasovali nekompromisné deportácie nelegálnych prisťahovalcov cez mimoeurópske „návratové centrá“. Niektorí podporovatelia tohto opatrenia búrlivo oslavujú, iní lamentujú, že im vyhrotená atmosféra a vzostup krajnej pravice nedali na výber. Čo však skutočne sformovalo spoločenské nálady a zvolili sme správnu cestu?

Titulok ako vystrihnutý z bulvárnych časopisov. Znie to hrozivo a zároveň neuveriteľne. Príliš kruté, aby to bola pravda. A predsa je tu zdvihnutý prst, ktorý indikuje isté riziko. Väčšie pre ľudí žijúci v blízkosti ihrísk ako pre samotných hráčov.

Všetci by sme mali mať právo na bezpečie. Všetci by sme mali mať možnosť požiadať o pomoc a aj ju adekvátne situácii dostať. Vyzerá to tak, že realita je úplne iná.

Minulý týždeň priniesol časopis The Economist článok o využití filozofie vo výskume umelej inteligencie. Zdá sa, že sa tu otvárajú nové príležitosti pre uplatnenie filozofie (a zamestnanie filozofov) aj tam a práve tam, kde sa to neočakávalo. Žeby nová aliancia vysokej technológie a humanitných disciplín? Opatrne s predpoveďami aj s verdiktmi!