Týždeň.sk

Už zvuk slov „pravda“, „právo“ aj „spravodlivosť“ naznačuje ich dávny spoločný pôvod. Doposiaľ sme viac-menej rozumeli, čo znamenajú. Ale to ich pojmové chápanie v podaní Kremľa stojí za reflexiu.

Yuval Noah Harari o sebe hovorí ako o historikovi, ktorý neskúma minulosť, ale zmenu. Jeho prvá bestsellerová kniha Sapiens priložila túto optiku na širokú panorámu ľudských dejín. Druhá, Homo Deus, sa venovala úlohe náboženstva pri budovaní ľudstva. Jeho najnovšia práca Nexus skúmala, ako kontrola informácií zmenila priebeh dejín – a ako umelá inteligencia môže formovať budúcnosť.

Päťdesiatnikom som síce už dva roky, ale nedá sa povedať, že by som si zvykol, hoci pravdou je aj to, že niekedy sa naozaj cítim historicky. Nie nevyhnutne ako súčasť dejín, ale ako niekto, kto sa histórie môže skutočne dotknúť, lebo ju nielen zažil, ale už aj mala čas dozrieť.

Rozšířil se nám tu takový nešvar… Čoraz častejšie počujem, že vedomie nie je iba zvláštnou vecou, ale čímsi fundamentálnym.

Prázdniny sú fuč. Roztratili sa v zážitkoch, cestách, nových stretnutiach, starých známych, ale aj v slastnej nude, ktorá sa zase dostáva do módy ako nevyhnutná činnosť pre obnovenie duševnej rovnováhy. Ich koniec má pre mňa rokmi svoju špeciálnu atmosféru. Teším sa na to. Celkovo mám v roku dva dni, ktoré na mňa pôsobia svojou mágiou.

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

Tento príhovor k vysokoškolským študentom (nielen) programu fyzika je druhým z dvojice textov pri príležitosti nového akademického roku. Ten prvý text je láskavejší. V druhom sa prichádza drsnejšou cestou k rovnakým záverom. V podstate je to zbytočný text.

Je náhoda, že sa dnes znova hovorí o fenoméne siekt a nových kultov? Nie. Bola táto téma preberaná v iných krízových dobách? Áno. Môže nás štúdium podobných javov poučiť o dnešnej spoločnosti a nás samých? Áno. Je to dôležité? Veľmi. Porozumeli sme javu? Nie dostatočne.

Ak by náhodou niekto nevedel, kto to je, Sydney Sweeney je 29-ročná americká herecká hviezda, ktorú mladí ľudia poznajú najmä z dramatického seriálu Euphoria. Ten svojimi tromi sériami zasiahol obrovské množstvo divákov a diváčok, a tak jej postavu Cassie pozná snáď aj ten, kto nechce. Sydney už niekoľkokrát vyvolala rozruch svojimi kontroverznými reklamami, no táto je doteraz nepochybne najobscénnejšia.

Tie davy ma prekvapili. Šiel som bicyklom na štart trinásteho ročníka Preplávania Dunaja, ktorý získal medzinárodné meno Trans Danube Swim.

„Bol som človekom, azda slabým, azda i zbabelým, ale ja (...) človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí.“

Je to jeden z najobyčajnejších predmetov, aké máme. Kus dreva, vo vnútri grafit a na konci guma. Ceruzku berieme do ruky takmer bez rozmýšľania. Pritom jej príbeh vedie od stredovekých štetcov cez ložisko grafitu v anglickom Lake District až k japonským mechanickým ceruzkám s tuhou tenkou 0,2 milimetra. Prežila nástup plniaceho aj guľôčkového pera a dokonca aj počítača a stále funguje.

V slovenčine vyšiel s odstupom takmer tridsiatich rokov druhý súbor poviedok a noviel velikána hororovej literatúry Algernona Blackwooda.

Prejav prezidenta Petra Pellegriniho o stave republiky, ktorý predniesol v parlamente, bol všetkým, len nie prejavom o skutočnom stave, v ktorom sa Slovensko nachádza.