Týždeň.sk

Americká politika voči Taiwanu bola desiatky rokov podobná mimoriadne úspešnému chodeniu po napnutom povraze. Jej podstatou bola doktrína „strategickej nejednoznačnosti“.

Na našom instagramovom profile Pravidelná dávka zverejňujeme každú stredu krátku jednohubku. Predstavte si ju ako každotýždenný myšlienkový kamienok, ktorý vám vložíme do topánky (teda mysle) a ktorý vás v tom najlepšom zmysle slova začne omínať.

Keď sa v roku 1812 podarilo mladému kníhviazačovi Michaelovi Faradayovi získať lístky na prednášky slávneho chemika Humphryho Davyho, nečakal, kam až ho to zavedie.

Musím sa priznať, že naozaj s nádejou sledujem, ako jednotlivé krajiny sveta postupne začínajú zvažovať či dokonca zavádzajú zákaz sociálnych sietí pre detí do 15 rokov. Je to dôležité, je to zásadné, je to presne to, čím by sme sa mali zaoberať aj my.

Štúr by mohol ešte pár dní rezonovať, aj keď sa obávam, že akejsi širšej spoločenskej diskusie sa opäť nedočkáme. Predsa len ide o film, teda o kultúrnu a azda i umeleckú udalosť, a vieme, ako sme na tom v tejto oblasti.

Hviezdne bunky mozgu sa v spolupráci s neurónmi podieľajú na šírení informácií. Sú súčasťou tripartity, ktorá odovzdáva posolstvo z jednej nervovej bunky na druhú. A v prípade emočne ladených spomienok dokážu informácie aj skladovať.

Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Rozprávame sa so Zuzanou Aly, ktorá sa pri svojej práci s páchateľmi trestných činov a ich rodinami stretáva aj so spochybňovaním. Má to zmysel? Jej odpoveď je jednoznačná: „Pomáham im preto, aby v spoločnosti bolo menej násilia a menej rozbitých rodín. Každý páchateľ, ktorý vďaka našej práci pochopí svoje emócie a začne žiť inak, znamená jednu zachránenú rodinu a o jednu obeť menej. To je pre mňa ten najväčší dôvod na optimizmus.“

V Kunsthistorisches Museum je nádherná obrazáreň, kam sa rád vraciam. Chodím tam pozerať starých majstrov – Rubensa, Velázqueza, Brueghela, Caravaggia. Je to miesto, kde sa dá učiť pozerať. Tentoraz ma sem priviedla výstava maliarky Michaeliny Wautier. A veľmi rýchlo som pochopil, že nejde len o objav silnej autorky, ale o príbeh, ktorý sa až prekvapivo presne dotýka nášho času.

Tretieho januára sme si pripomenuli sté výročie narodenia jedného z najslávnejších hudobných producentov všetkých čias, sira Georgea Martina, ktorý je známy hlavne bezprecedentnou spoluprácou s Beatles. To je možno dobrý dôvod pripomenúť si ľudí, ktorí vytvárajú hudbe sound a často aj dušu.

Stojíme pred letiskovou kontrolou, v jednej ruke kufor a v druhej mobil, kde máme letenky, a malá bordová knižočka – cestovný pas. Je to náš drobný cestovateľský zápisník, ktorý hovorí veľa o našich príbehoch. Zároveň hovorí aj svoj vlastný príbeh.

Jana Čajagiová je riaditeľkou Centra sociálnych služieb prof. Karola Matulaya pre deti a dospelých v Bratislave. Jednou z prekážok v motivácii k práci v sociálnych službách je aj stagnácia na tej istej pozícii. Jana Čajagiová je, ako o sebe sama hovorí, výnimkou.

Na slovenských hokejistov čaká v úvode turnaja neľahký súper, obhajcovia olympijského zlata z Pekingu. Aké sú naše šance?

Sú Slováci naozaj proruskí? Prečo Robert Fico prehrá? Porazí ho upadajúca ekonomika? Pokúsi sa sfalšovať voľby? Prečo USA zatiaľ nezaútočili na Irán? Pokúsia sa o to?

Rusi ceria zuby, ukazujú jadrovú strelu s plochou dráhou letu, jadrové torpédo na rádioaktívne cunami a sociálne siete zaplavuje ruská propaganda. Namiesto obáv a paniky by sme si mali v pokoji sadnúť a racionálne si vyhodnotiť túto reflexívnu kampaň.