Týždeň.sk

Rok 2026 bude pre opozíciu na Slovensku rokom rozhodnutí. Priamo komunálnymi a regionálnymi voľbami, menej priamo už aj parlamentnými voľbami v roku 2027 a nepriamo aj prezidentskými voľbami v roku 2029. V rokoch 2023 – 2025 ohlasovali opozičné strany parlamentné voľby pomaly každý deň, ale bola to ilúzia. Teraz sa čas bude skracovať a bude ho stále menej.

Má Andrej Babiš dobrý dôvod na nomináciu Filipa Turka? Čo zmôže minister Šaško s násilím v nemocniciach? Je strach z Trumpovej vojenskej horúčky oprávnený? Poslanec KDH Martin Šmilňák sa pre autonehodu pod vplyvom alkoholu vzdáva mandátu – ako by to asi vyzeralo, keby bol členom koalície?

Na prelome zimy je to stále jasnejšie: Výzva rozhodnúť a obstáť sa týka niečoho viac, než len uplynulého a nasledujúceho kalendárneho roku. Ide o našu zodpovednosť k predkom aj potomkom. Ide o slobodu.

Rok 2025 priniesol najväčšiu zmenu od pádu komunizmu. Slobodný svet stratil lídra, čím sa oslabilo spojenectvo v NATO. Presne toto bol dlhoročný sen imperiálneho Ruska. Ako sa to prejaví v roku 2026 a ako to súvisí so Slovenskom?

Z Venezuely prišli mimoriadne správy. Líder Nicolás Maduro je zvrhnutý, zatknutý, čaká ho súd na území USA. Čo sa to deje - a je to pozitívny vývoj?

Niekedy to vyzerá, že svet určuje tento negatívny trend: pokles počtu demokracií, úpadok demokracií do autoritárstva a nárast moci autoritárov aj ich hrozivosti. V skutočnosti najmä autoritárske režimy podliehajú otrasom a môžu sa zrútiť rýchlejšie, než by ste čakali.

Svet, a človek v ňom, je príliš krehký a súčasne príliš divoký, aby sa vedelo, čo sa s nami v roku 2026 stane. Ale niečo už môžeme cítiť, nahmatať a predpokladať. Vyzerá to na rok Európy – a trochu aj Slovenska –, v dobrom aj zlom.

V ČR sa začína ukazovať, čo v praxi znamená „riadiť štát ako firmu“. Trump s Putinom by už dávno presadili mier a prosperitu pre Ukrajinu, keby im v tom nezavadzala jej vlastná existencia. Slovensko posilňuje vládu zákona: miernu k zločincom, prísnu k obetiam.

Nechce sa mi hromžiť a rozčuľovať sa. Vysvetľovať všetkým deťom, ktoré sú práve doma, každému separátne, že sa mi chce skôr plakať ako sa rozčuľovať. Že mám na rozčuľovanie sa dôvod, a že až keď im všetkým povysvetľujem, prečo sa rozčuľujem, tak si aj poplačem.

Tak ako všetko, čo robí táto vláda, tak aj údajné finančné ozdravenie a konsolidácia Slovenského národného divadle nie je ničím iným, len zmesou pomsty a babráctva.

Na Silvestra sme sa zvykli smiať. Rehotať sa na vtipoch. (Pravda, netreba to preháňať s tzv. slušnými vtipmi, ako nás varoval klasik. Mohlo by to uraziť jemnocit poslucháčov.) Máme sa však ešte dnes na čom smiať? Ale máme. Možno ani nie príliš na čom, no dozaista na kom.

Prečo riešime hypotetickú skupinku ukrajinských dronov viac ako každú jednu ruskú raketu, ktorá dokázateľne zabila ukrajinských civilistov priamo v bytových domoch? Podľa akej logiky mali ich životy menšiu cenu, ako bezpečnosť Vladimira Putina?

Keď české voľby vyhral Andrej Babiš, dosť komentárov nebolo úplne ochotných uznať zlú pravdu: že po Slovensku aj Česko upadlo do autoritárstva. Dve kľúčové udalosti pritom jasne ukazujú, že Česko ide tam, kde sme dnes my.

Politická analytička Shikha Dalmia pochádza z Indie, žije v USA a mapuje vývoj liberálnej demokracie. Založila Institute for the Study of Modern Authoritarianism a s Francisom Fukuyamom zorganizovala konferenciu o liberalizme vo Washingtone, kde bol prítomný aj .týždeň.

Splnomocnenec pre vyšetrovanie pandémie sa háda s ministrom vnútra, ktorý z nich je zbytočnejší. Donald Trump si s Grónskom naozaj nerobí srandu. Protesty v Iráne pokračujú – stratí Putin ďalšieho spojenca? Koalícia ochotných včera dohodla bezpečnostné garancie pre Ukrajinu – ako inak, bez Slovenska.