Týždeň.sk

„Vymenovali nám konečne generála – Slováka. Radosť je všeobecná. Zvesť o tom priniesli všetky časopisy, hovorí sa o tom temer v každej spoločnosti. Akoby aj nie! Veď nový generál Rudolf Viest je prvým generálom Slovákom, ktorý bol v našej republike vymenovaný...“

Odchodom britského premiéra Keira Starmera sa vyrojilo veľké množstvo fotiek, memečiek a AI generovaných žartov. Ale nie so Starmerom, ale s ikonou Downing Street 10, čo je sídlo premiéra: kocúrom Larrym.

Letné, dlhé, dlhočizné prázdniny. Deti sa tešia, takmer všetky. Sú aj také, ktorým je v škole dobre a doma sa nudia, najmä ak sa dospeláci odvážia im zabaviť mobily, ale obávam sa, že ich je zanedbateľná menšina. Rodičia sa síce troška tešia, ale zároveň ich čaká nekonečný stres z toho, čo s nimi. S deťmi školopovinnými, keď sme my v práci. Babičky nie sú k dispozícii nonstop, alebo ani nie sú k dispozícii vôbec, denné tábory, riadne tábory sú niekedy nezaplatiteľné a zostať doma deväť týždňov?…

Europoslanci si minulý týždeň rozhodnou väčšinou odhlasovali nekompromisné deportácie nelegálnych prisťahovalcov cez mimoeurópske „návratové centrá“. Niektorí podporovatelia tohto opatrenia búrlivo oslavujú, iní lamentujú, že im vyhrotená atmosféra a vzostup krajnej pravice nedali na výber. Čo však skutočne sformovalo spoločenské nálady a zvolili sme správnu cestu?

Titulok ako vystrihnutý z bulvárnych časopisov. Znie to hrozivo a zároveň neuveriteľne. Príliš kruté, aby to bola pravda. A predsa je tu zdvihnutý prst, ktorý indikuje isté riziko. Väčšie pre ľudí žijúci v blízkosti ihrísk ako pre samotných hráčov.

Najväčší ostrov Francúzskej Polynézie, to sú čierne sopečné pláže, dramatické zelené vrchy, príbehy moreplavcov, stopa Milana Rastislava Štefánika aj miesto, kde našiel svoj domov Marlon Brando. Ostrov, ktorý mnohí obídu cestou na Bora Bora, si zaslúži vlastnú kapitolu.

Všetci by sme mali mať právo na bezpečie. Všetci by sme mali mať možnosť požiadať o pomoc a aj ju adekvátne situácii dostať. Vyzerá to tak, že realita je úplne iná.

Minulý týždeň priniesol časopis The Economist článok o využití filozofie vo výskume umelej inteligencie. Zdá sa, že sa tu otvárajú nové príležitosti pre uplatnenie filozofie (a zamestnanie filozofov) aj tam a práve tam, kde sa to neočakávalo. Žeby nová aliancia vysokej technológie a humanitných disciplín? Opatrne s predpoveďami aj s verdiktmi!

Chuť ísť hlasovať v referende s vedomím, že síce nebude platné, ale vyšle Robertovi Ficovi signál o nespokojnosti občanov s jeho vládnutím, je mi síce sympatická, ale považujem ju za chybu. Prečo?

Rusko celý svoj hybridný vplyv sústredilo na Českú republiku. Veľmi sa to podceňovalo. Ukazuje sa, že občania Česka nie sú oveľa odolnejší ako Slováci.

Neviem, či ste to už aj vy čítali, ale vedci potvrdili, že prúdy v zemskom jadre začali plynúť opačným smerom, ako doteraz predpokladali. Zatiaľ nie je úplne jasné prečo, ale má to napríklad vplyv na magnetickú os zeme a tá zase má vplyv... Lenže na konci toho článku bola ešte veta, že pre človeka táto zmena nič neznamená a nepostrehne ju. Skoro to bolo až upozornenie.

Po roku som opäť necelý týždeň strávil pracovne v Poľsku a opäť som sa vrátil nadšený a nabitý takým spôsobom, že sa tam obávam ísť v inom čase len tak na dovolenku, aby sa mi ten dojem nepokazil.

Upíri patria medzi tie postavy, ktoré akoby odmietali zostarnúť. Menia sa módne trendy, filmové žánre aj čitateľský vkus, no príbehy o nich si stále nachádzajú nové publikum. Čím to je? Prečo nás už celé stáročia priťahujú „fešáci“, ktorí žijú na hranici medzi životom a smrťou?

Odpusťte mi dnes trochu podvečerných úvah, ale občas za mnou chodia ako tiene. Díval som sa na zábery horiacej Lavry, na zničené štúdiá, čítal som si ďalšie správy z celého sveta, a tak ako každý deň, ale ešte o niečo viac, mnou prešiel smútok vyjadrený v túžbe na chvíľu byť niekým iným.

Stačí si sadnúť do kresla, otvoriť knihu a začítať sa. To ostatné sa už mihne ako letmý sneh. S osobitým humorom, nezameniteľným autorovým štýlom a nepatetickou nežnosťou. Mozaiku po mozaike vystaval Pavel Vilikovský obrázok, po zložení ktorého zostávajú čitateľovi ešte dlho v mysli jeho farby, vône a tvary.