Týždeň.sk

Žena je človek ako každý iný muž. Tento krásny bonmot je starý šesťdesiat rokov. Jeho autorkou je hrdinka tohto rozprávania Magda Husáková-Lokvencová: právnička, herečka, režisérka, manželka popredného slovenského politika.

Dario Amodei upozornil na problém „superinteligentných“ počítačových systémov, ktorých schopnosti prekonajú ľudskú inteligenciu.

Je islam v Európe hrozbou? Na text týždenníka The Economist reagujú Štefan Hríb, Martin Mojžiš a Marína Gálisová.

Rusko vyslalo v noci na Ukrajinu přes 450 bezpilotních letounů. Mnoho z nich zamířilo na západ země. Podle pozorovatelů použilo koridor podél hranic s Běloruskem. Mezi zasaženými cíli byly průmyslové objekt v Chmelnické oblasti a hraniční přechod s Polskem. Útokům čelily i další cíle na Ukrajině.

Neprešiel ani rok od chvíle, keď som velebil nové objavy odhaľujúce podstatu Alzheimerovej choroby. Z hmly vystúpila nová nádej pre terapiu. Privítali sme ju s nadšením. A napokon je všetko inak. Ďalší veľkolepý podvod odhalil vážne slabiny odborných časopisov.

Päťdesiatnikom som síce už dva roky, ale nedá sa povedať, že by som si zvykol, hoci pravdou je aj to, že niekedy sa naozaj cítim historicky. Nie nevyhnutne ako súčasť dejín, ale ako niekto, kto sa histórie môže skutočne dotknúť, lebo ju nielen zažil, ale už aj mala čas dozrieť.

Rozšířil se nám tu takový nešvar… Čoraz častejšie počujem, že vedomie nie je iba zvláštnou vecou, ale čímsi fundamentálnym.

Prázdniny sú fuč. Roztratili sa v zážitkoch, cestách, nových stretnutiach, starých známych, ale aj v slastnej nude, ktorá sa zase dostáva do módy ako nevyhnutná činnosť pre obnovenie duševnej rovnováhy. Ich koniec má pre mňa rokmi svoju špeciálnu atmosféru. Teším sa na to. Celkovo mám v roku dva dni, ktoré na mňa pôsobia svojou mágiou.

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

Tento príhovor k vysokoškolským študentom (nielen) programu fyzika je druhým z dvojice textov pri príležitosti nového akademického roku. Ten prvý text je láskavejší. V druhom sa prichádza drsnejšou cestou k rovnakým záverom. V podstate je to zbytočný text.

Je náhoda, že sa dnes znova hovorí o fenoméne siekt a nových kultov? Nie. Bola táto téma preberaná v iných krízových dobách? Áno. Môže nás štúdium podobných javov poučiť o dnešnej spoločnosti a nás samých? Áno. Je to dôležité? Veľmi. Porozumeli sme javu? Nie dostatočne.

Údajne všetko intenzívnejšie prežívajú, sú krehké, menej odolné. Naše deti a dospievajúci. Niekoľko rovnakých otázok na tému „snehových vločiek“ sme položili odborníkom, ktorí sú s nimi a ich rodičmi v kontakte denne. Detskému psychiatrovi Petrovi Pöthemu, rodičovskej a výchovnej poradkyni Martine Vagačovej a riaditeľke Lýcea C.S. Lewisa Zuzane Mikloš Fabrici.

Tie davy ma prekvapili. Šiel som bicyklom na štart trinásteho ročníka Preplávania Dunaja, ktorý získal medzinárodné meno Trans Danube Swim.

„Bol som človekom, azda slabým, azda i zbabelým, ale ja (...) človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí.“

Je to jeden z najobyčajnejších predmetov, aké máme. Kus dreva, vo vnútri grafit a na konci guma. Ceruzku berieme do ruky takmer bez rozmýšľania. Pritom jej príbeh vedie od stredovekých štetcov cez ložisko grafitu v anglickom Lake District až k japonským mechanickým ceruzkám s tuhou tenkou 0,2 milimetra. Prežila nástup plniaceho aj guľôčkového pera a dokonca aj počítača a stále funguje.