Týždeň.sk

Americkí predstavitelia však podľa správy pochybujú o efektívnosti nasadenia svojej najsilnejšej konvenčnej bomby proti podzemným jadrovým objektom, keďže nie je konštruovaná na ničenie hlboko ukrytých cieľov.

Ruský průmysl vyrábějící mimo jiné jaderné ponorky je jedním z hlavních cílů dosud nejrozsáhlejšího balíčku sankcí Evropské unie proti Moskvě. Opatření se zaměřují na loděnice Sevmaš a Zvjozdočka v Archangelské oblasti a také na loděnici č. 82 poblíž Murmansku. Sankce se zároveň vztahují na několik konstrukčních kanceláří a společností zapojených do dodavatelského řetězce pro výrobu ponorek.

„Mal som intenzívny pocit historickej chvíle a možnosti, ktorú prinášala. Vtedy som však ešte nedovidel veľkú a hrozivú prekážku na vzdialenom horizonte.“

Táto osnova nie je o Bielej noci. Je to úžasný festival. Iba som sa tak kratučko zamyslel, do akých obrazov si my ľudia skladáme svet. V meste nad riekou za temného večera je dav ľudí – dospelí, deti, páry držiace sa za ruky, otcovia s foťákmi – hľadí na nebo, kde krúži tristočlenný roj dronov.

Na umení je fantastické, že dokáže urobiť hrdinu prakticky z kohokoľvek vrátane svojho autora. Tu sa hneď zastavím, lebo ako umenie, tak aj hrdina a autor sú viac slová ako pojmy.

Lesy už začínajú obliekať jesenné bundičky, ale slnko ešte páli. Vrcholní politici sa veselo hrajú na slepú tarababu. Ide o klasickú hru, pri ktorej si niekoľko predsedov a jeden prezident zaviažu oči a naslepo sa snažia určiť, či ten koho chytia, je ešte minister alebo už poslanec.

Nikdy sa mi nepodarilo hodiť bumerang tak, aby sa aj skutočne vrátil, takže osobnú skúsenosť nemám. Ak ale môžem veriť vonkajšiemu svetu, že bumerang sa skutočne vracia, tak čosi podobné sa mi deje s Ruskom.

Nie, v blízkej budúcnosti na Slovensku vojna s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Tých, ktorí sa vojny obávajú, toto konštatovanie zrejme neupokojí. To je v poriadku, cieľom tohto textu nie je ich upokojiť. Skutočným problémom tejto krajiny totiž nie je hrozba vojny, ale prehnané obavy z nej.

Téma týrania rodičov dospelými deťmi je často skrytá. Rodičia, ktorí ho zažívajú, cítia ťaživý pocit hanby, obviňujú sa. Nezriedka dochádza k situáciám, keď sa izolujú od okolia, a tak sa ako aj akékoľvek iné obete násilia zdráhajú o tom, čo zažívajú, hovoriť zo strachu, že budú obviňovaní aj okolím, že im nikto nebude veriť, že budú dostávať rady typu: „Prečo ho/ju nepošleš preč? Prečo nevymeníš zámok? Prečo si to necháš?“

Nemecko na nás pôsobí ako rozprávka. Snová rozprávka bratov Grimmovcov, na ktorú je napojená naša romantická rozprávka, ale aj ironická zimná rozprávka Heinricha Heineho.

Že je Dušan Hanák tvorcom filmov ako Ja milujem ty miluješ, Ružové sny alebo Papierové hlavy, by asi mal vedieť každý. No o tom, že je aj básnik, gitarista a skladateľ, už vie ľudí podstatne menej. No a práve včera sa v Artfóre krstil jeho album Divoké kone nádeje.

Poznáme ho od detstva, no nikdy celkom nevyrástol. Macko Puf zostal medveďom, ktorý má rád med, občas sa dostane do problémov a pritom dokáže povedať niečo, čo znie jednoduchšie než väčšina dospeláckych filozofií. Za jeho pokojnou tvárou sa však skrýva pozoruhodný príbeh – o spisovateľovi, jeho synovi, medveďovi v londýnskej zoo a o ilustrátorovi, ktorý mu dal tvár.

Aké to je žiť v krajine, ktorá je roztrúsená na väčšom území, ako má India, no jej atoly nevyčnievajú viac ako tri metre nad hladinu mora? Na Kiribati som s mojimi deťmi strávil viac než týždeň a odpoveď som napokon dostal pri lavóre kavy v dedinke Eita.

Kniha Důstojnost nie je jednoduchým čítaním. Je predovšetkým naliehavou výpoveďou o ľuďoch, ktorých spoločnosť často nevidí, a o systéme, ktorý ich má chrániť, no niekedy im, naopak, ubližuje. Petra Třešňáka si ako autora nesmierne vážim. Nielen pre spôsob, akým píše, ale najmä pre jeho citlivý pohľad a autentický záujem o ľudí, ktorí zostávajú pre väčšinovú spoločnosť často skutočne neviditeľní.