Týždeň.sk

Pred niekoľkými mesiacmi som navštívila v Prahe výstavu o Františke Plamínkovej, ktorá na mňa veľmi zapôsobila. Okrem toho, že som sa dočítala mnoho informácií, o ktorých som nevedela, pripomenula som si významnú osobnosť našej kľúčovej histórie, čo pokladám za mimoriadne dôležité.

O tejto téme sa v 20. storočí napísalo mnoho. Ale pred 20 či 30 rokmi boli pre nás podobné úvahy skôr reflexiou minulosti, aspoň pokiaľ išlo o tie najhoršie excesy totalitných režimov a vojen. Na chvíľu sme sa mohli cítiť ako „generáli po bitke“. Dnes, v dobe prudkého nástupu nových výziev aj návratu prízrakov minulosti, už nie sme takí sebaistí.

November bude v Bratislave opäť patriť fotografii. 36. ročník Mesiaca fotografie pripomenie predchodcu daguerrotypie, zaostrí na britskú fotografiu aj mafiánske násilie, a prepojí maľbu a fotografiu.

Blanár predviedol v Moskve „rektálny alpinizmus“. Naše národné záujmy nielenže nehájil, ale ich s požehnaním Roberta Fica ohrozil.

Je krásne, ako sme schopní obdivovať rozmanitosť prírody. Tam sa zhodneme takmer všetci, takmer všetci budeme kývať hlavou a hovoriť spoločne, aké je to úžasné, že je príroda taká rozmanitá. Tam sme ešte všetci za.

S jeseňou ku mne prichádza kúsok Anglicka. Ako anglofil vítam hmlu, chladnejšie rána aj dážď. Vraj sa človeku, ktorý má rád dážď, hovorí pluviofil: v daždi nachádza radosť aj vnútorný pokoj.

Sedel som v nočnej električke, keď pristúpila známa dvojica. Teda takto – nikto z nás, ktorí sme tam boli, tú konkrétnu dvojicu nepoznal, ale inak to bola známa dvojica, ktorá skôr či neskôr pristúpi do každej nočnej električky. Dvaja muži.

Predstavme si niekoho, kto vytvorí niečo také krásne, že to obdivujú nielen všetci jeho kamaráti a kolegovia, ale dokonca aj bohovia. Do svojho diela vloží všetok talent, vášeň a možno aj časť vlastnej duše.

Celkom odôvodnený protest francúzskych študentov uviazol medzi dvomi ideologickými extrémami – francúzskym ľavicovým a globálnym pravicovým.

Keď si Francis Halzen z Wisconsin University v Madisone prevezme neskôr v tomto roku Nobelovu cenu za fyziku, bude výnimkou. Väčšina laureátov v odbore fyzika sa o slávu delí so spolupracovníkmi či rivalmi. Dr. Halzen bude prvý od roku 1992, kto si ju vychutná sám.

Kým človek vstúpi do chrudimského Múzea bábkarských kultúr, môže mať pocit, že ide navštíviť cintorín starého remesla. Miesto, kde za sklom odpočívajú relikvie éry spred televízie, kina, a to sa ani nebavíme o AI. Po niekoľkých miestnostiach sa však ukáže, že je to presne naopak. Bábky nie sú ani trochu mŕtve.

Ešte nemajú vrásky, no už používajú prípravky proti starnutiu. Sledujú kozmetické influencerky, túžia po dokonalej pleti a niektoré sa bez mejkapu hanbia vyjsť z domu. Odborníci upozorňujú na kozmetikorexiu – fenomén, ktorý vypovedá nielen o nových návykoch detí, ale aj o tom, ako sa pod tlakom sociálnych sietí mení ich vzťah k vlastnému telu.

V rozhovore Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho s Martou Frišovou a Belom Heflerom pre denník SME v roku 1995 Vladimír Jukl pripomína: „Svätý Otec hovorí, že ťažkej viny sa dopúšťa katolík, ktorý v demokratickom systéme sa nezúčastní na voľbách. O čo väčšej viny sa kresťania dopúšťajú, keď hlasujú za stranu, ktorá je protidemokratická, diktátorská alebo dokonca protikresťanská, hoci sa ku kresťanstvu hlási.“

Vladimir Nabokov patril k najvplyvnejším, ale aj najkontroverznejším spisovateľom 20. storočia. Pri jeho mene sa vám pravdepodobne vybaví ďalšie meno: Lolita.

Nenájdete tu ani jeden hotel, trvalé bývanie je zakázané a jedinú výnimku majú strážcovia, ktorí chránia jeden z najväčších archeologických pokladov Grécka. Sôch je na tomto malom ostrove toľko, že by sme nimi mohli zásobiť všetky penthousy na Manhattane. Delos je cestovateľský tip, o ktorom budete ešte veľa počuť.