Týždeň.sk

Sobotňajšia streľba na večeri prezidenta Trumpa a členov jeho administratívy s novinármi vo Washingtone sa zaobišla bez vážnych zranení. Útočník, podľa všetkého psychicky narušený, bol zneškodnený a zatknutý. Našťastie. Čo však volá po reflexii, je súvislosť medzi skutkom a politickou situáciou, v ktorej sa udial. A tá je zlovestnejšia.

Vojna v Iráne je vo fáze, ktorá momentálne dáva veľa otázok, no málo spoľahlivých odpovedí ohľadom jej konečného výsledku. Na adresu Trumpa a jeho správania odznelo už dosť kritiky, prevažne oprávnenej. Nech je však naše európske rozhorčenie akékoľvek, nemalo by nám zastierať schopnosť realisticky rozpoznať vlastné záujmy. A nezabudnime, sú tu aj iné veľmoci, ktoré majú v regióne svoje zištné záujmy.

Spojené štáty vo vojne proti Iránu nedosiahli svoje ciele, a preto americký prezident Donald Trump teraz žiada o rokovania, uviedol iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Podľa výsledkov prieskumu občianskeho združenia InTYMYta, autorsky zastrešeného Natáliou Blahovou, takmer 40 percent respondentiek nemá vždy dostatok menštruačných potrieb, aby mohli menštruáciu prežívať dôstojne, 3,6 percent žien uviedlo, že ako náhradu používajú handry.

Plukovník Otakar Foltýn, zástupce vedoucího Vojenské kanceláře prezidenta republiky a bezpečnostní analytik, poskytl rozsáhlý rozhovor ukrajinskému zpravodajskému webu Ukrinform. Hovořil o ruské propagandě, zániku strategické komunikace v Česku, válce na Ukrajině i o tom, proč považuje Vladimira Putina za jednoho z hrobníků Ruska.

Poviem to rovno: Film o Michaelovi Jacksonovi s názvom Michael nie je dobrý. Ale je nedobrý tak zvláštne, lebo si zaslúži podrobnú reflexiu. Koncertné scény sú fantastické a vďaka nim som neľutoval, že som ho videl. Každopádne pri odchode z kina vo mne na seba zazerali dvaja ľudia: Jeden je veľký fanúšik Motownu, Jackson 5 a Michaela Jacksona. Ten druhý je kritický filmový fanúšik. Vôbec sa nezhodli.

Máme veriť premiérovi, že hlavným zámerom Maďarska po Orbánovi bude rušenie Benešových dekrétov? A že operácia „dovezte k nám migrantov“ sa nestala? Fakty onedlho prehovoria jasnou rečou.

Najviac na svoje armády vynaložili Spojené štáty, Čína a Rusko, ktorých výdavky dosiahli spolu 1,48 bilióna dolárov.

Maďarské voľby a ich výsledok otriasli Orbánovým systémom – a zdá sa, že otriasajú aj osudom jeho strategických partnerov za hranicami.

Tento týždeň priniesol ostro sledovanú narcisovú kauzu. Určite ste o nej počuli a určite na ňu máte názor. Ja sa pýtam, či bola aspoň na niečo dobrá a či si z nej vieme niečo konštruktívne odniesť.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.

Verejne by som to asi len tak nepriznal, ale sú či boli diktátori, ktorí sú mi akosi sympatickejší ako iní. Niežeby som ich akokoľvek obhajoval, ale... Vlastne nie, nechajme to a začnime znova.

Je ťažké zachytiť do slov pocit, ktorý nás náhle napĺňa, keď sa tak ocitneme zoči-voči svetu. Cítime sa, ale stojíme pred hádankou, ako to pomenovať, slová všetko zmenia. Nájsť tie správne nie je ľahké. Zaoberajú sa tým spoločenské vedy, medicína aj umenie. Žijeme v štáte, kde sú spoločenské vedy na periférii, medicínu by najradšej nahradil zdravý rozum a umenie má vraj mlčky zabávať.

Zaoberám sa otázkou dobrého života. Je to dosť stará otázka, ktorú sa naprieč dejinami pýtali mnohí (ak nie všetci), známe sú slová Sokrata, ktorý sa pýtal: „Ako by sme mali žiť?“ A dodáva, že ide o veľmi vážnu a serióznu vec. Prečo? Lebo v stávke je všetko: život.

Milujem klasické americké sci-fi 50. rokov. Sú okrem iného pôvabné v tom, ako si ich autori predstavovali budúcnosť. Ja som sa nedávno už x-krát vrátil ku klasickému románu Roberta Heinleina Dvere do leta. No a ak máte vzťah k mačkám, dostanete ešte jeden bonus navyše, lebo jedným z hrdinov je kocúr Pete (plným menom Petronius Arbiter).