Týždeň.sk

Anthony Bourdain by 25. júna oslávil 70 rokov. Pri tejto príležitosti znovu prinášame profil jednej z najvýraznejších osobností svetovej gastronómie.

Každý rok si hovoríme, že tentoraz vynecháme davy, nekonečné rady na jedlo, horúčavu rozpálených námestí aj hľadanie známych v preplnenom areáli. A potom príde ten jeden letný víkend. Začne hrať kapela, rozvonia sa pečená kukurica, na námestí sa objavia prvé stánky a človek zistí, že sa znova teší.

Neviem, či ste to už aj vy čítali, ale vedci potvrdili, že prúdy v zemskom jadre začali plynúť opačným smerom, ako doteraz predpokladali. Zatiaľ nie je úplne jasné prečo, ale má to napríklad vplyv na magnetickú os zeme a tá zase má vplyv... Lenže na konci toho článku bola ešte veta, že pre človeka táto zmena nič neznamená a nepostrehne ju. Skoro to bolo až upozornenie.

Pri pohľade za hranice Slovenska smerom na západ, do Čiech, vidíme, ako nielen zamestnanci Českej televízie a Českého rozhlasu, ale aj občania bránia to najpodstatnejšie v demokracii – slobodný, objektívny a dôveryhodný hlas, ktorý patrí všetkým.

Odpusťte mi dnes trochu podvečerných úvah, ale občas za mnou chodia ako tiene. Díval som sa na zábery horiacej Lavry, na zničené štúdiá, čítal som si ďalšie správy z celého sveta, a tak ako každý deň, ale ešte o niečo viac, mnou prešiel smútok vyjadrený v túžbe na chvíľu byť niekým iným.

To, že minulý štvrtok, 11. júna, začali majstrovstvá sveta vo futbale, si asi musel všimnúť každý, globálna udalosť azda i globálneho významu, súc príslušníkom našej civilizácie, nemám šancu sa jej vyhnúť ani sa od nej odstrihnúť.

Posledné dni sa učím vylepšiť si jednu mentálnu techniku. Prekvapivo na to nemám ani kouča, ani aplikáciu, ani mi to nikto neporadil. Skrátka som si spomenul na hlúpeho Jana.

Opakovane sa v diskusiách stretávame s konštatovaním „politika do umenia nepatrí.“ Je to samozrejme úplná hlúposť, lebo odkedy bolo umenie umením, vždy patrila, takým či onakým spôsobom. Dnes sa budeme venovať hudbe. Veľmi letmo sa pozrieme na históriu a pripomenieme si niekoľko zaujímavých príkladov z minulého a tohto storočia.

Je svätým grálom vyšportovanej postavy každej správnej influencerky. K návšteve štúdia neodmysliteľne patrí ladiaca športová súprava, povinná fotka z cvičenia a jahodová matcha. Dnes je pilates znakom statusu, kedysi bol súčasťou zdravotnej starostlivosti.

Pohreb Václava Havla sa konal 23. decembra 2011, deň pred Vianocami. Keď sme s Ferom Mikloškom, Jankou Mikloškovou, Fedorom Gálom a Števom Hríbom kráčali okolo Havlovej lavičky na Maltézskom námestí do Katedrály svätého Víta na Pražskom hrade, bol jasný, priezračný deň.

Vieme na to odpovedať? Z každej strany sa na nás valia návody, triky, postupy, ako dosiahnuť šťastie. Sociálne siete sú plné rád odborníkov na duševné zdravie, well-being, mnoho z nich samozvaných, ale napriek tomu so zaručenými receptami. Ako na to?

„Preto som nášho človeka podával silného a sebavedomého, lebo bol znevažovaný, vysmievaný, poddansky zhrbený, skromný, dobrotivý. Chcel som mu stavať pred oči človeka silného a smelého, aby sa spamätal a vypol prsia k nepoddajnosti.“

Pipi dlhá pančucha je viacgeneračné čítanie a v kryštalickej forme tu vidíme, čo máme radi na istom type dobrej literatúry. Kedysi v socializme sa používal pejoratívny termín úniková literatúra – akože čítajúci unikali do nejakých iných svetov, ktoré ich vtiahli.

Centrum obchodu s otrokmi, pirátska základňa, práčka špinavých peňazí a karibské centrum prostitúcie. Curaçao malo životopis, za ktorý by sa každý slušný ostrov hanbil. A predsa – alebo práve preto – dnes patrí jeho hlavné mesto Willemstad k najfascinujúcejším v celom Karibiku.