Týždeň.sk

V Česku sa Babiš s Macinkom a Okamurom pokúšajú ovládnuť Českú televíziu a Český rozhlas. Michal Šimečka robí z osláv 17. novembra estrádu. Fico s Babišom oslavovali štát, ktorý ani jeden z nich nemá prečo mať rád.

Viac ako 1 200 ukrajinských dronov útočí na ruské vojenské arzenály, Moskva tajne pomáha Húsíom zasahovať strategické ciele v Saudskej Arábii a v Africkom rohu hrozí konflikt, ktorý môže definitívne ochromiť jednu z najdôležitejších námorných trás sveta. Do toho sa Slovensko po štyroch rokoch opäť ujíma ochrany vlastného vzdušného priestoru. Čo tieto udalosti znamenajú pre bezpečnosť Európy a sveta? Aj o tom diskutuje generál Pavel Macko v 185. časti Bezpečnostného radaru.

Všetko je niekedy inak, ako sa naplánuje. Dobré ráno, Slovensko sa tak dnes mení na Dobré popoludnie, Slovensko. Asi celkom príznačne. Je popoludnie – neskoré popoludnie – niektorých ideí.

Ľudia s cudzineckým pôvodom tvoria v Nitre takmer pätinu obyvateľov. Prichádzajú za štúdiom na univerzitách či za prácou v priemyselnom parku. Jedným z miest, kde nájdu pomoc a zázemie, je nitrianske centrum COMIN.

Organizácia Cesta von sa každoročne stretáva s ľuďmi, ktorí podporujú jej úsilie pomáhať rodinám žijúcim v generačnej chudobe. Na výročnom ďakovnom stretnutí jej riaditeľ Pavel Hrica nehovoril iba o tom, čo sa za uplynulý rok podarilo. Rozprával predovšetkým o nádeji. O ľuďoch, ktorí napriek ťažkým životným podmienkam nachádzajú silu meniť svoj život, a o tých, ktorí im na tejto ceste dôverujú a pomáhajú.

Je krásne, ako sme schopní obdivovať rozmanitosť prírody. Tam sa zhodneme takmer všetci, takmer všetci budeme kývať hlavou a hovoriť spoločne, aké je to úžasné, že je príroda taká rozmanitá. Tam sme ešte všetci za.

S jeseňou ku mne prichádza kúsok Anglicka. Ako anglofil vítam hmlu, chladnejšie rána aj dážď. Vraj sa človeku, ktorý má rád dážď, hovorí pluviofil: v daždi nachádza radosť aj vnútorný pokoj.

Sedel som v nočnej električke, keď pristúpila známa dvojica. Teda takto – nikto z nás, ktorí sme tam boli, tú konkrétnu dvojicu nepoznal, ale inak to bola známa dvojica, ktorá skôr či neskôr pristúpi do každej nočnej električky. Dvaja muži.

Predstavme si niekoho, kto vytvorí niečo také krásne, že to obdivujú nielen všetci jeho kamaráti a kolegovia, ale dokonca aj bohovia. Do svojho diela vloží všetok talent, vášeň a možno aj časť vlastnej duše.

Celkom odôvodnený protest francúzskych študentov uviazol medzi dvomi ideologickými extrémami – francúzskym ľavicovým a globálnym pravicovým.

Keď si Francis Halzen z Wisconsin University v Madisone prevezme neskôr v tomto roku Nobelovu cenu za fyziku, bude výnimkou. Väčšina laureátov v odbore fyzika sa o slávu delí so spolupracovníkmi či rivalmi. Dr. Halzen bude prvý od roku 1992, kto si ju vychutná sám.

Kým človek vstúpi do chrudimského Múzea bábkarských kultúr, môže mať pocit, že ide navštíviť cintorín starého remesla. Miesto, kde za sklom odpočívajú relikvie éry spred televízie, kina, a to sa ani nebavíme o AI. Po niekoľkých miestnostiach sa však ukáže, že je to presne naopak. Bábky nie sú ani trochu mŕtve.

Ešte nemajú vrásky, no už používajú prípravky proti starnutiu. Sledujú kozmetické influencerky, túžia po dokonalej pleti a niektoré sa bez mejkapu hanbia vyjsť z domu. Odborníci upozorňujú na kozmetikorexiu – fenomén, ktorý vypovedá nielen o nových návykoch detí, ale aj o tom, ako sa pod tlakom sociálnych sietí mení ich vzťah k vlastnému telu.

V rozhovore Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho s Martou Frišovou a Belom Heflerom pre denník SME v roku 1995 Vladimír Jukl pripomína: „Svätý Otec hovorí, že ťažkej viny sa dopúšťa katolík, ktorý v demokratickom systéme sa nezúčastní na voľbách. O čo väčšej viny sa kresťania dopúšťajú, keď hlasujú za stranu, ktorá je protidemokratická, diktátorská alebo dokonca protikresťanská, hoci sa ku kresťanstvu hlási.“

Vladimir Nabokov patril k najvplyvnejším, ale aj najkontroverznejším spisovateľom 20. storočia. Pri jeho mene sa vám pravdepodobne vybaví ďalšie meno: Lolita.