Týždeň.sk

Prečo rastie dlh Slovenska? Prečo nám nerastie ekonomika? Smerujeme ku krachu? Dá sa to odvrátiť reformami podobnými tým z rokov 1998 až 2006? Máme ešte odvahu na takú masívnu zmenu?

Zlato sa tradične vníma ako stabilná investícia v obdobiach neistoty. Otázka načasovania vstupu na trh sa preto často spája s fázami, keď jeho cena krátkodobo kolíše alebo stagnuje. Práve takéto obdobia bývajú z pohľadu historických dát považované za potenciálne vstupné body.

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie Juraj Králik sľúbil koaličným poslancom na Výbore NR SR pre kultúru a médiá, že na pôde SNG verejne prednesie odpočet svojho pôsobenia. Verejnosť dodnes nepozná jeho víziu ani plán pre národnú galériu. Hoci je vo funkcii vyše roka, na výbore to poslancom nevedel zodpovedať. Sľúbil preto verejný odpočet, ktorý sa mal uskutočniť včera, 4. mája. Ten sa však nekonal.

Arákčí sa tak vyjadril po tom, čo americký prezident Donald Trump v noci na stredu na sociálnych sieťach oznámil, že operácia Spojených štátov Projekt sloboda zameraná na zaistenie bezpečnej plavby lodí Hormuzským prielivom, sa na krátky čas pozastaví.

V slovenskom verejnom priestore v uplynulých týždňoch prehĺbila spoločenské napätie najmä pokračujúca vládna snaha o zmenu pravidiel voľby zo zahraničia a neúspešné hlasovanie v parlamente o novele katastrálneho zákona, ktorej kritici vyčítali obmedzenie transparentnosti a spoplatnenie dát.

Už sú to dva roky. Samého ma to prekvapilo. Dva roky nášho dúmavého workshopu v Banskej Štiavnici menom Filozofický víkend (FV). Filozofický pre každého, kto vie, že za každou dočasnou odpoveďou je dobre prebádaná otázka.

Neviem, čo presne to bol za materiál, ale určite nejaký plast – čistá syntetika, podobná teplákom, v ktorých keď sa človek pri páde šmykol po parketách v telocvični, na mieste stretu podlahy s látkou sa urobil čierny spálený fľak.

Včera som sa po očku na železničnej stanici díval na jeden príbeh. Na opustenom peróne sedela dvojica mladíkov s dievčatami. Mladí dravci sa chceli predvádzať, ale veľmi nebolo na čom. Až si na perón oproti sadol muž snedej pleti. Chvíľu fajčili a pozorovali ho, potom naňho začali vykrikovať: „Indian restaurant!“, „Jeden kebab mi urob!“, „Opálený!“ Čakali, čo sa stane.

Každý počul o Charlesovi Darwinovi, ale už oveľa menej ľudí vie o Alfredovi Russelovi Wallaceovi. Pritom bol ďalšou veľkou osobnosťou viktoriánskej vedy – spolu s Darwinom je totiž považovaný za spoluobjaviteľa evolúcie prirodzeným výberom.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.

Na svete je len málo produktov, ktoré sa stali doslovne ikonami – piktogramami, ktoré sú medzinárodne zrozumiteľné. Disketa je stále symbolom ukladania, žiarovka znázorňuje nápad alebo informácie, ozubené koliesko nastavenia. Obrázok švajčiarskeho armádneho noža s otvorenými nástrojmi je symbolom všestrannosti.

Odolnosť, ako nám je mnohým od malička vštepovaná: odolným vyzerá byť niekto, kto nikdy nezaváha, kto prijíma ťažké správy s hlbokým nádychom a pokojným úsmevom, kto napriek tomu, že sa mu stalo niečo náročné, smutné, rozdáva naokolo úsmevy. „Pozri, aj ty to takto zvládneš.“ Najsilnejší ľudia sú tí, ktorí sa najrýchlejšie spamätajú, ktorí držia hlavu hore a ktorí v podstate nikdy neukážu, že ich niečo zranilo.

„[...] Nie preto, že sa tak skutočne nazýva, ale aby som vám, milí šťastní čitatelia, ktorí máte tú česť žiť v Priestorokrajine, objasnil jej podstatu. Predstavte si obrovský list papiera, na ktorom sa úsečky, trojuholníky, štvorce, päťuholníky, šesťuholníky a iné útvary namiesto toho, aby zostali nemenné, voľne pohybujú po povrchu, ale bez schopnosti vystúpiť nad alebo klesnúť pod jeho úroveň, [...] a budete mať celkom správnu predstavu o mojej krajine a krajanoch.“

Jeden film ukazuje, ako sa robí moc. Druhý, čo robí s ľuďmi. Po ich pozretí máš pocit, že nejde o dve rôzne diela, ale o jeden príbeh – len z opačných strán.

Aj po takmer štyridsiatich rokoch u nás pretrváva naratív o Rusoch osloboditeľoch. Najprv nikomu ani nenapadlo spochybňovať ich úlohu v 2. svetovej vojne. Mali sme iné starosti a tak nejako si pokračovali v ruskej rozprávke. Postupne začalo čoraz viac ľudí upozorňovať na skutočnosť, že nás Rusi neoslobodili, ale začali s okupáciou.