Týždeň.sk

Aké sú dve zlé správy pre Fica? Bude posledný kôl v plote? Prečo netreba byť prehnane optimistický z výsledkov maďarských volieb?

Bratislavské jazzové dni, známe „jazzáky“, síce patria medzi podujatia ohrozené bezprecedentným a bezdôvodným zrušením trojročných zmlúv zo strany FPU, ale vo svojej jarnej edícii prinesú skvelý program. Sme radi, že sme mediálnymi partnermi.

Po sčítaní 98,5 percenta hlasov je istým víťazom nedeľňajších maďarských parlamentných volieb opozičná strana Tisza Pétera Magyara, ktorá získala v parlamente ústavnú väčšinu. Po 16 rokoch sa tak v Maďarsku končí éra vlády strany Fidesz úradujúceho premiéra Viktora Orbána.

Platforma Otvorená Kultúra! dnes na tlačovej konferencii v Bratislave zverejnila prvú pracovnú verziu Plánu obnovy a odolnosti kultúry (POOK).

Prečo sa Maďari rozhodli tak jasne v prospech opozičného Pétera Maďara? Čo je víťazstvo znamená pre Maďarsko a čo pre Európsku únia a Slovensko? Ako Magyar využije svoju ústavnú väčšinu a čo to znamená pre Orbána? Ako je možné, že Orbána podporoval Donald Trump aj Vladimir Putin, a prečo mu to nepomohlo?

Dohodu na strategickom partnerstve medzi Slovenskom a Vietnamom označil za prirodzené pokračovanie strategického partnerstva, ktoré bolo uzatvorené medzi Vietnamom a Európskou úniou.

Prvý pápež pôvodom zo Spojených štátov sa na palube lietadla vyjadril ku kritike, ktorú mu adresoval Trump. Ten mu v noci na pondelok v príspevku na sociálnej sieti vyčítal, že je priveľmi „liberálny“ a „nerobí si dobre svoju prácu“. Došlo k tomu po tom, čo najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi v sobotu vyzval na mier na Blízkom východe.

Daniel Bombic alias Danny Kollár, doxxer, hejter, extrémista, antisemita, rasista, nazvite si ho, ako chcete, je na slobode. Urobili sme krok vpred proti extrémizmu?

Páči sa mi byť pamätníkom, ale má to aj svoje úskalia. Jednak čím viac som pamätníkom, tým som starší, a to nenesiem vôbec dobre, a jednak veci, čo si pamätám, sa oproti ich dnešnému výkladu zjavne stali inak.

Už aby bolo donormalizované, ľahšie sa mi bude vyhraňovať, keď budem konečne vedieť a vidieť, komu tieto nové pomery nevadia, respektíve kto je s nimi stotožnený natoľko, že sa v nich naučí žiť.

Stretol som Dona Quijota. To je nejednoznačná postava. Bolo to v Prahe na konci Národní třídy pri Paláci Adria. V tej uzimenej jari tam stálo asi 15 ľudí. To skupina japonských turistov oproti na chodníku bola oveľa početnejšia. Mali rôzne vlajky, boli mladí a bolo vidno, že je to ich prvá demonštrácia. Pretože... boli odhodlaní, ale predsa sa po sebe dívali kradmo v rozpakoch. Vzrušení aj zahanbení. Skrátka, dojemní.

Univerzálny „bububu“ strašiak u študentov všetkých vekov a disciplín je takzvaný syndróm podvodníka (v angličtine impostor syndrome).

„Vo vás mali myšlienky národného socializmu od počiatku statočného podporovateľa a hrdinského bojovníka, ktorý účinne oklieštil židovský vplyv vo vede a kto bol vždy mojím verným a cenným kolegom. To nikdy nebude zabudnuté.“

O dospievaní toho bolo napísané už veľa. Strata ilúzií, prechod do reálneho sveta, náhle precitnutie sprevádzané zmätkom, neistotou a bolesťou. O tom všetkom podáva taliansky spisovateľ v knižke Emauzy nenápadnú výpoveď, ktorá však vo svojej všednosti nadobúda čarovný, intímny a duchovný rozmer, presahujúci samotnú tému dospievania, a stáva sa jedinečnou.