Týždeň.sk

Matovič odmieta stáť na pódiu so stranami, ktoré nevedia vylúčiť spoluprácu s vládnou koalíciou po budúcoročných parlamentných voľbách.

Izraelské voľby sa skončili a podľa priebežných výsledkov sme dostali presne to, čo sa očakávalo. Politický pat. A hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že sa vlastne nič nezmenilo, v zákulisí sa začína pomerne zaujímavá politická hra.

V americkej Pennsylvánii sa odohráva ľúty boj osýpok s imunitou. V náboženskej komunite Amišov sa vírus nekontrolovane šíri. Miestni obyvatelia nie sú pred vírusom chránení. Majú ale niečo, čo mnohým Američanom chýba. Správne trénovanú imunitu.

Jessica Chastain straší ako zlovestná „druhá mama“, Rodrigo Sorogoyen skúma komplikovaný vzťah uznávaného režiséra a jeho dcéry a Fantóm opery dostáva ďalšiu podobu. A zo Slovenska priletia Dva sršne s poriadne toxickým vzťahom matky a syna. Čo z toho sa oplatí vidieť? Snáď sa dozviete v novej epizóde .týždňa vo filme.

Prečo je pamäť na totalitnú minulosť našim národným pokladom? Vieme ho predať ďalším generáciám? Kto boli Ján Langoš a Anton Srholec? O činnosti disentu, metódach totalitných režimov, samizdatoch, historickej pamäti, jej dnešných aplikáciách a odvahe plávať proti prúdu hovoríme s pracovníkom Ústavu pamäti národa, historikom Patrikom Dubovským.

„Sedemnásty november nemôže byť problémom ani deliacou čiarou. Chcem preto pozvať všetkých, ktorí chcú zmenu a spoločnosti vyslať jasný spoločný signál,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka. Pozval na námestie SNP prakticky všetkých, čo nesedia vo vláde, okrem Zoroslava Kollára a Republiky. Nepomôže mu to, naopak, môže to vážne ohroziť výsledok budúcich volieb.

Je krásne, ako sme schopní obdivovať rozmanitosť prírody. Tam sa zhodneme takmer všetci, takmer všetci budeme kývať hlavou a hovoriť spoločne, aké je to úžasné, že je príroda taká rozmanitá. Tam sme ešte všetci za.

S jeseňou ku mne prichádza kúsok Anglicka. Ako anglofil vítam hmlu, chladnejšie rána aj dážď. Vraj sa človeku, ktorý má rád dážď, hovorí pluviofil: v daždi nachádza radosť aj vnútorný pokoj.

Sedel som v nočnej električke, keď pristúpila známa dvojica. Teda takto – nikto z nás, ktorí sme tam boli, tú konkrétnu dvojicu nepoznal, ale inak to bola známa dvojica, ktorá skôr či neskôr pristúpi do každej nočnej električky. Dvaja muži.

Predstavme si niekoho, kto vytvorí niečo také krásne, že to obdivujú nielen všetci jeho kamaráti a kolegovia, ale dokonca aj bohovia. Do svojho diela vloží všetok talent, vášeň a možno aj časť vlastnej duše.

Celkom odôvodnený protest francúzskych študentov uviazol medzi dvomi ideologickými extrémami – francúzskym ľavicovým a globálnym pravicovým.

Keď si Francis Halzen z Wisconsin University v Madisone prevezme neskôr v tomto roku Nobelovu cenu za fyziku, bude výnimkou. Väčšina laureátov v odbore fyzika sa o slávu delí so spolupracovníkmi či rivalmi. Dr. Halzen bude prvý od roku 1992, kto si ju vychutná sám.

Kým človek vstúpi do chrudimského Múzea bábkarských kultúr, môže mať pocit, že ide navštíviť cintorín starého remesla. Miesto, kde za sklom odpočívajú relikvie éry spred televízie, kina, a to sa ani nebavíme o AI. Po niekoľkých miestnostiach sa však ukáže, že je to presne naopak. Bábky nie sú ani trochu mŕtve.

Ešte nemajú vrásky, no už používajú prípravky proti starnutiu. Sledujú kozmetické influencerky, túžia po dokonalej pleti a niektoré sa bez mejkapu hanbia vyjsť z domu. Odborníci upozorňujú na kozmetikorexiu – fenomén, ktorý vypovedá nielen o nových návykoch detí, ale aj o tom, ako sa pod tlakom sociálnych sietí mení ich vzťah k vlastnému telu.

V rozhovore Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho s Martou Frišovou a Belom Heflerom pre denník SME v roku 1995 Vladimír Jukl pripomína: „Svätý Otec hovorí, že ťažkej viny sa dopúšťa katolík, ktorý v demokratickom systéme sa nezúčastní na voľbách. O čo väčšej viny sa kresťania dopúšťajú, keď hlasujú za stranu, ktorá je protidemokratická, diktátorská alebo dokonca protikresťanská, hoci sa ku kresťanstvu hlási.“