Týždeň.sk

V akom štádiu je agresia Ruska proti Ukrajine a celej Európe? Prečo Rusko eskaluje a čo s tým? Kam sa posunulo Slovensko?

Nachádzate sa na oslave u priateľov z nádhernej vzdialenej zeme. Servírujú jedlo pochádzajúce z ich rodiska a vám sa zatočí hlava od tej nádhery. Nezvyčajné tvary, prekvapujúce chuťové kombinácie. Najviac však zaujmú pestrofarebné zeleninové loptičky so zábavným menom – pchali.

„Nechcem sa vyhovárať, ale vtedy som tomu naozaj veril (...) Žiaľ, všetci sme boli zmanipulovaní. Horšie bolo, že sme svojimi článkami manipulovali ďalších (…) Hanbím sa za toto obdobie a za svoje účinkovanie v ňom.“

Pokojná atmosféra. Vystúpenia rečníkov, ktoré hlásali právo nenarodených detí na život. Pochodom chcú upozorniť na nedostatočnú ochranu života nenarodených detí a zároveň scitlivovať spoločnosť na potrebu chrániť život každého človeka bez rozdielu a pomáhať núdznym. Aj taký bol tohtoročný Národný pochod za život.

Viem, že svet je v úzkych, krízy sa spájajú do mohutného prúdu, keď naša hlúposť a chamtivosť prelamujú hrádze. Umelá inteligencia nás už má tiež, tuším, dosť. Takže by bolo o čom písať, ale ja sa tu dnes s dovolením pozastavím nad burčiakom.

Topíme se v přívalu temných zpráv. Denně slyšíme nějakou jobovku. Jak se Ukrajina není schopna bránit raketám a dronům. Jak se pod Trumpem hroutí americká demokracie. Jak nás ohrožují ruské atomové zbraně. Jak Rusko napadne stát NATO a otestuje naši vůli se bránit. Jak Trump žádá Zelenského, aby nechal Rusko vydělávat na ropě. Jak v Německu posiluje AfD. Jak postupuje klimatická změna. Jak se lidem vymyká AI z rukou a jak zničí lidstvo…

Rok 1938 je zložitejší, než nám desaťročia rozprávali. A možno je nebezpečnejší práve preto, že ho stále poriadne nepoznáme.

Nemecký teológ a odporca nacizmu Dietrich Bonhoeffer napísal úvahu O hlúposti (Von der Dummheit) ako súčasť svojich reflexií Po desiatich rokoch, ktoré vznikli na prelome rokov 1942 a 1943, ešte pred jeho zatknutím. Neskôr boli zaradené do knihy Listy a zápisky z väzenia.

Je pekné nedeľné ráno, urobil som si čaj, otvoril okno a potom aj počítač. Nechcelo sa mi ešte myslieť na nový týždeň, čo ma čaká, a tak som si k tej šálke čaju stiahol Víziu 2040 pre Slovensko. A začítal som sa.

Päťdesiatnikom som síce už dva roky, ale nedá sa povedať, že by som si zvykol, hoci pravdou je aj to, že niekedy sa naozaj cítim historicky. Nie nevyhnutne ako súčasť dejín, ale ako niekto, kto sa histórie môže skutočne dotknúť, lebo ju nielen zažil, ale už aj mala čas dozrieť.

Rozšířil se nám tu takový nešvar… Čoraz častejšie počujem, že vedomie nie je iba zvláštnou vecou, ale čímsi fundamentálnym.

Je islam v Európe hrozbou? Na text týždenníka The Economist reagujú Štefan Hríb, Martin Mojžiš a Marína Gálisová.

Prinášame vám prejav, ktorý Anne Applebaum predniesla tento rok na viedenskom námestí Judenplatz. Uverejňujeme ho s jej láskavým povolením a s vedomím, že jeho aktuálnosť v posledných týždňoch ešte vzrástla.

Na Ukrajinu sme na pozvanie Roberta Ivanča, zakladateľa skupiny Zakarpatskí gazdovia, vyrazili s Ivetou Radičovou, Fedorom Gálom, Andrejom Bánom a Michalom Oláhom odovzdať Jaroslavovi Laňovi knihu Odpúšťanie. Počas dvoch dní sme sa stretli s ľuďmi, ktorí žijú vo vojne a jej bezprostrednej blízkosti. O odpúšťaní sa preto s Ivetou Radičovou rozprávalo inak, než pri stole doma.

Po invázii na Ukrajine sa ruské veľvyslanectvo v Budapešti zrejme stalo regionálnym špionážnym centrom, slúžilo tam viac „diplomatov“ ako v Bratislave, Prahe a vo Varšave dokopy. Vyhostenie desiatich diplomatov znamená koniec tolerovania týchto aktivít.