Týždeň.sk

Čakanie je pre nás veľmi nepopulárnym postojom. Vnímame ho ako stratený čas, ako niečo, čo musíme pretrpieť, kým sa konečne dostaneme k tomu podstatnému. Ale v duchovnom živote je čakanie aktívnym stavom. Je to priestor, kde sa učíme nezasahovať a dovoliť Bohu, aby on sám pripravil pôdu pre niečo úplne nové. – Henri Nouwen

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

The Economist uverejnil text o vlastnosti, o ktorej by ste mali dúfať, že ju získajú vaše deti. Redakcia .týždňa reaguje, ako táto vlastnosť ovplyvňuje ľudské spoločnosti.

Je to jeden z najobyčajnejších predmetov, aké máme. Kus dreva, vo vnútri grafit a na konci guma. Ceruzku berieme do ruky takmer bez rozmýšľania. Pritom jej príbeh vedie od stredovekých štetcov cez ložisko grafitu v anglickom Lake District až k japonským mechanickým ceruzkám s tuhou tenkou 0,2 milimetra. Prežila nástup plniaceho aj guľôčkového pera a dokonca aj počítača a stále funguje.

„Bol som človekom, azda slabým, azda i zbabelým, ale ja (...) človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí.“

Ak by ste mohli svojim deťom venovať akúkoľvek vlastnosť, ktorú by ste si vybrali? Brilantnú inteligenciu? Empatiu k ľudstvu? Oveľa väčšiu úctu k rodičom? Schopnosť prejsť okolo chladničky bez toho, aby ju otvorili?

Mali sme tu T.G.Masaryka, Václava Havla, Andreja Kisku a Zuzanu Čaputovú. To boli naši hviezdni prezidenti.

Ešte dnes si spomeniem, ako sedím pred telkou v časoch, keď existovali hitparády. (Pre mladších: áno, kedysi boli hitparády. Neboli algoritmy. Ľudia telefonovali a písali listy do rádií a televízií, aby povedali, ktorá pesnička sa im páči viac.)

Určite ste aj vy zachytili ten názor. Dalo by sa povedať „metanázor“, keďže ide o názor o všetkých názoroch. Vraj totiž musíme rešpektovať každý, ale úplne každý názor.

Náboženstvo má v sebe obrovský potenciál na skúmanie základných otázok, ktoré sa z človeka vyklenujú, najmä v určitých okamihoch. Nazývame ich hraničnými situáciami alebo krízovými obdobiami, čo zďaleka nemusí znamenať priame ohrozenie na živote, hoci v nich vedome môžeme vnímať, že náš život je ohrozený, buď ako taký („som smrteľný“, „nech robím, čo robím, čaká ma smrť“), alebo v nejakej jeho doteraz žitej podobe („už nič nebude tak ako predtým“).

Viete si predstaviť týždeň bez mobilu, auta či práčky? Amiši žijú ako ich predkovia pred tromi storočiami a sú presvedčení, že mnohé výdobytky modernej civilizácie neprinášajú viac šťastia. Strávil som v tejto komunite niekoľko dní a pochopil som, že to nie sú žiadni „exoti“, ale ľudia, ktorí sa rozhodli žiť inak.

Čo treba urobiť, aby sme žili v lepšom štáte, aby fungovali školy, zdravotníctvo, zákony? Má Slovensko šancu zmeniť sa, alebo nie?

Predseda už dávno osedlal sociálne siete a nerieši, akých má fanúšikov. Rozhoduje počet. V novej hororovej komédii si to myslia aj influenceri, až kým ich nezačnú sledovať milióny pavúkov. Aj followerov si treba vedieť vyberať.

Ako vzniklo absurdné priznanie, ktoré vôbec nebolo priznaním a ktoré rozhodne nevyzerá ako dielo diabolského stroja.