Týždeň.sk

Po invázii na Ukrajine sa ruské veľvyslanectvo v Budapešti zrejme stalo regionálnym špionážnym centrom, slúžilo tam viac „diplomatov“ ako v Bratislave, Prahe a vo Varšave dokopy. Vyhostenie desiatich diplomatov znamená koniec tolerovania týchto aktivít.

Útok ruského dronu na vlak nie je nič iné len testovanie súdržnosti, pripravenosti a odhodlanosti štátov NATO brániť sa. Rusko provokuje a spolieha sa na to, že naša reakcia nebude adekvátna. Čo je čiernou morou prezidenta Putina?

Poslanci po letnej prestávke otvorili 61. parlamentnú schôdzu, na ktorej ich čaká takmer 300 bodov vrátane viacerých vládnych a opozičných návrhov či rozhodovania o budúcnosti ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.

Prelom septembra a októbra na slovenskej kultúrnej mape tradične prináša najväčší domáci festival vážnej hudby. Bratislavské hudobné slávnosti (23. 9. – 11. 10.) vstupujú do svojho 61. ročníka. Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie, Marián Turner, sa s Radovanom Antožim rozprával o programe, obsadení a odkaze podujatia, no aj finančných ťažkostiach, ktoré prípravu sprevádzali.

Poľský prezident Karol Nawrocki v pondelok uviedol, že Poľsko bude na decembrovom summite G20 v Miami zastupovať nielen vlastné záujmy, ale aj celý región Trojmoria.

Znie to ako náš človek v Havane Grahama Greena, ale nepreháňajme to. To náš človek však v slovenských pomeroch sedí. Jozef Ráž ml. je „náš človek“ Roberta Fica. Čo je to isté ako človek Smeru, len jasnejšie povedané, lebo Smer rovná sa Fico.

Päťdesiatnikom som síce už dva roky, ale nedá sa povedať, že by som si zvykol, hoci pravdou je aj to, že niekedy sa naozaj cítim historicky. Nie nevyhnutne ako súčasť dejín, ale ako niekto, kto sa histórie môže skutočne dotknúť, lebo ju nielen zažil, ale už aj mala čas dozrieť.

Rozšířil se nám tu takový nešvar… Čoraz častejšie počujem, že vedomie nie je iba zvláštnou vecou, ale čímsi fundamentálnym.

Prázdniny sú fuč. Roztratili sa v zážitkoch, cestách, nových stretnutiach, starých známych, ale aj v slastnej nude, ktorá sa zase dostáva do módy ako nevyhnutná činnosť pre obnovenie duševnej rovnováhy. Ich koniec má pre mňa rokmi svoju špeciálnu atmosféru. Teším sa na to. Celkovo mám v roku dva dni, ktoré na mňa pôsobia svojou mágiou.

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

Tento príhovor k vysokoškolským študentom (nielen) programu fyzika je druhým z dvojice textov pri príležitosti nového akademického roku. Ten prvý text je láskavejší. V druhom sa prichádza drsnejšou cestou k rovnakým záverom. V podstate je to zbytočný text.

Je náhoda, že sa dnes znova hovorí o fenoméne siekt a nových kultov? Nie. Bola táto téma preberaná v iných krízových dobách? Áno. Môže nás štúdium podobných javov poučiť o dnešnej spoločnosti a nás samých? Áno. Je to dôležité? Veľmi. Porozumeli sme javu? Nie dostatočne.

Údajne všetko intenzívnejšie prežívajú, sú krehké, menej odolné. Naše deti a dospievajúci. Niekoľko rovnakých otázok na tému „snehových vločiek“ sme položili odborníkom, ktorí sú s nimi a ich rodičmi v kontakte denne. Detskému psychiatrovi Petrovi Pöthemu, rodičovskej a výchovnej poradkyni Martine Vagačovej a riaditeľke Lýcea C.S. Lewisa Zuzane Mikloš Fabrici.

Tie davy ma prekvapili. Šiel som bicyklom na štart trinásteho ročníka Preplávania Dunaja, ktorý získal medzinárodné meno Trans Danube Swim.