Týždeň.sk

Na Silvestra sme sa zvykli smiať. Rehotať sa na vtipoch. (Pravda, netreba to preháňať s tzv. slušnými vtipmi, ako nás varoval klasik. Mohlo by to uraziť jemnocit poslucháčov.) Máme sa však ešte dnes na čom smiať? Ale máme. Možno ani nie príliš na čom, no dozaista na kom.

Nechce sa mi hromžiť a rozčuľovať sa. Vysvetľovať všetkým deťom, ktoré sú práve doma, každému separátne, že sa mi chce skôr plakať ako sa rozčuľovať. Že mám na rozčuľovanie sa dôvod, a že až keď im všetkým povysvetľujem, prečo sa rozčuľujem, tak si aj poplačem.

Prečo riešime hypotetickú skupinku ukrajinských dronov viac ako každú jednu ruskú raketu, ktorá dokázateľne zabila ukrajinských civilistov priamo v bytových domoch? Podľa akej logiky mali ich životy menšiu cenu, ako bezpečnosť Vladimira Putina?

Keď české voľby vyhral Andrej Babiš, dosť komentárov nebolo úplne ochotných uznať zlú pravdu: že po Slovensku aj Česko upadlo do autoritárstva. Dve kľúčové udalosti pritom jasne ukazujú, že Česko ide tam, kde sme dnes my.

Darí sa vám každoročne plniť novoročné predsavzatia? Jonathan Edwards povýšil ich samotné spisovanie na umenie. Počuli ste už o jeho sedemdesiatke?

„Milý Ježiško, priala by som si od teba jednu powerbanku a nejakú dobrú knižku,“ napísala Alina. „Ďakujem za projektor, ktorý si mi dal minulý rok, ale najviac si predsa len prajem, aby sa už táto vojna skončila,“ zneli slová Anny. „Pred dva a pol rokmi sa náš ocko stal počas boja nezvestný. Najviac chcem, aby sa k nám vrátil,“ želá si Pavlo.

Už som sa aj ja párkrát pristihol pri tom, ako sa dívam na kratučké príspevky politikov nie preto, že by som bol zvedavý, čo sa dozviem, ale že ako sa zase pobavím, keď to, čo už viem, spracuje ten či onen...

Už pomerne dlho som neaktualizoval zoznamy. Tie konvenčné, napríklad zoznam filmov, ktoré vlastním na fyzických nosičoch, ale aj tie menej konvenčné, napríklad zoznam obľúbených vtipov.

Zažil som ešte na kúsok tú dobu socializmu, že ste o niekom nemohli niečo povedať. A to bolo smiešne, lebo o to viac to všetci vedeli a zdieľali ako tiché tajomstvo.

Tak ako všetko, čo robí táto vláda, tak aj údajné finančné ozdravenie a konsolidácia Slovenského národného divadle nie je ničím iným, len zmesou pomsty a babráctva.

Štúdie ukazujú, že ľudia v bohatšom svete si menej vytvárajú vzťahy – aj manželstvá, aj priateľstvá. Je nutným sprievodným javom rozvinutej ekonomiky, že sme v nej viac sami? Alebo je to, čo vyzerá ako vzťahová chudoba, v skutočnosti niečím iným?

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.