Týždeň.sk

Príbeh maličkej jorkšírky Smoky je rovnako dojímavý ako neuveriteľný: Smoky nielenže zachránila život vojakom zo „svojej“ jednotky, ale stala sa prvým terapeutickým psom na svete.

Najmä nezovšeobecňovať, príliš neabstrahovať, nevyvodzovať závery z osobných empirických pozorovaní, nepliesť si korelácia s kauzalitou a tak ďalej, aby sa nám nebodaj niečo, čo je anomália či odchýlka, nejavilo ako spoločenská norma.

Určite ste aj vy zachytili ten názor. Dalo by sa povedať „metanázor“, keďže ide o názor o všetkých názoroch. Vraj totiž musíme rešpektovať každý, ale úplne každý názor.

Zabudol som sa zmieniť o zatmení Slnka. Sledoval som ho v Getsemanskej záhrade. Ale v Mikulove. Aj tam totiž jednu Getsemanskú záhradu majú, hneď pod Olivovou horou, ktorá teda tiež nie je originál.

„Rusov bude menej, ale budú lepší,“ konštatuje Ninotchka v nekonečne pôvabnej rovnomennej romantickej komédii Ernsta Lubitscha z roku 1939.

Tento príhovor k vysokoškolským študentom (nielen) programu fyzika je druhým z dvojice textov pri príležitosti nového akademického roku. Ten prvý text je láskavejší. V druhom sa prichádza drsnejšou cestou k rovnakým záverom. V podstate je to zbytočný text.

Je náhoda, že sa dnes znova hovorí o fenoméne siekt a nových kultov? Nie. Bola táto téma preberaná v iných krízových dobách? Áno. Môže nás štúdium podobných javov poučiť o dnešnej spoločnosti a nás samých? Áno. Je to dôležité? Veľmi. Porozumeli sme javu? Nie dostatočne.

Údajne všetko intenzívnejšie prežívajú, sú krehké, menej odolné. Naše deti a dospievajúci. Niekoľko rovnakých otázok na tému „snehových vločiek“ sme položili odborníkom, ktorí sú s nimi a ich rodičmi v kontakte denne. Detskému psychiatrovi Petrovi Pöthemu, rodičovskej a výchovnej poradkyni Martine Vagačovej a riaditeľke Lýcea C.S. Lewisa Zuzane Mikloš Fabrici.

Tie davy ma prekvapili. Šiel som bicyklom na štart trinásteho ročníka Preplávania Dunaja, ktorý získal medzinárodné meno Trans Danube Swim.

„Bol som človekom, azda slabým, azda i zbabelým, ale ja (...) človek, robím si nárok, aby ľudia, moji súčasníci, po všetkých omyloch, po všetkom trápení, po všetkom márnom hryzovisku predsa len boli múdrejší a ľudskejší. Áno, opäť ľudskejší. O trošičku menej krutí.“

Je to jeden z najobyčajnejších predmetov, aké máme. Kus dreva, vo vnútri grafit a na konci guma. Ceruzku berieme do ruky takmer bez rozmýšľania. Pritom jej príbeh vedie od stredovekých štetcov cez ložisko grafitu v anglickom Lake District až k japonským mechanickým ceruzkám s tuhou tenkou 0,2 milimetra. Prežila nástup plniaceho aj guľôčkového pera a dokonca aj počítača a stále funguje.

V slovenčine vyšiel s odstupom takmer tridsiatich rokov druhý súbor poviedok a noviel velikána hororovej literatúry Algernona Blackwooda.

Má veľa podôb, záleží, kde ju urobia, ako sa jej povenujú a čo do nej vložia. Napriek tomu, že má pomerne ustálené zloženie ingrediencií, ľudia neustále experimentujú, aby ju niečím obohatili. Pokračujeme v sérii francúzskych zemiakových delikates – truffade.

Rozšířil se nám tu takový nešvar… Čoraz častejšie počujem, že vedomie nie je iba zvláštnou vecou, ale čímsi fundamentálnym.

Boľševická revolúcia v Rusku a jej dejinné následky boli hrubé, ničivé a krvavé. Pre aristokraciu (v Rusku sa prehupli z feudalizmu rovno do vlády luzy) znamenala väčšinou smrť alebo vyhostenie. Intelektuál, vzdelanec a dobrý človek, knieža Alexander Iljič Rostov vyviazol „o chlp“ živý, ale dostal doživotné domáce väzenie v hoteli Metropol, kde už predtým pár rokov býval.