Týždeň.sk

Kolaborácia v slovenskej kultúre dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia je ťaživá téma. Monografická publikácia Petra Gettinga Studne mútne. Umelecká kolaborácia v rokoch 1939 – 1945 (Bratislava, Artis Omnis, 2026) sa venuje práve jej. Peter Getting nepíše dejiny slovenskej literatúry rokov 1939 – 1945.

Podrobnosti o údajnej dohode Trump neuviedol, Iránu však v príspevku pohrozil, že ak nebude súhlasiť, „bombardovanie začne a bude, žiaľ, oveľa rozsiahlejšie a intenzívnejšie ako predtým“.

Niektorí Európania vôbec nechápu, o čo sa v tejto vojne hrá. Prečo sú dobrí za zlých a naopak. Nakoniec na to doplatíme.

Pulitzerovu cenu za službu verejnosti zaslúžene získal denník The Washington Post, ktorého redaktorka Hannah Natansonová vykresľovala rozklad verejného sektora za druhej Trumpovej administratívy tak dôkladne, až si tým vyprovokovala domácu raziu agentov FBI.

Prečo rastie dlh Slovenska? Prečo nám nerastie ekonomika? Smerujeme ku krachu? Dá sa to odvrátiť reformami podobnými tým z rokov 1998 až 2006? Máme ešte odvahu na takú masívnu zmenu?

Zlato sa tradične vníma ako stabilná investícia v obdobiach neistoty. Otázka načasovania vstupu na trh sa preto často spája s fázami, keď jeho cena krátkodobo kolíše alebo stagnuje. Práve takéto obdobia bývajú z pohľadu historických dát považované za potenciálne vstupné body.

Generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie Juraj Králik sľúbil koaličným poslancom na Výbore NR SR pre kultúru a médiá, že na pôde SNG verejne prednesie odpočet svojho pôsobenia. Verejnosť dodnes nepozná jeho víziu ani plán pre národnú galériu. Hoci je vo funkcii vyše roka, na výbore to poslancom nevedel zodpovedať. Sľúbil preto verejný odpočet, ktorý sa mal uskutočniť včera, 4. mája. Ten sa však nekonal.

V slovenskom verejnom priestore v uplynulých týždňoch prehĺbila spoločenské napätie najmä pokračujúca vládna snaha o zmenu pravidiel voľby zo zahraničia a neúspešné hlasovanie v parlamente o novele katastrálneho zákona, ktorej kritici vyčítali obmedzenie transparentnosti a spoplatnenie dát.

Už sú to dva roky. Samého ma to prekvapilo. Dva roky nášho dúmavého workshopu v Banskej Štiavnici menom Filozofický víkend (FV). Filozofický pre každého, kto vie, že za každou dočasnou odpoveďou je dobre prebádaná otázka.

Neviem, čo presne to bol za materiál, ale určite nejaký plast – čistá syntetika, podobná teplákom, v ktorých keď sa človek pri páde šmykol po parketách v telocvični, na mieste stretu podlahy s látkou sa urobil čierny spálený fľak.

Včera som sa po očku na železničnej stanici díval na jeden príbeh. Na opustenom peróne sedela dvojica mladíkov s dievčatami. Mladí dravci sa chceli predvádzať, ale veľmi nebolo na čom. Až si na perón oproti sadol muž snedej pleti. Chvíľu fajčili a pozorovali ho, potom naňho začali vykrikovať: „Indian restaurant!“, „Jeden kebab mi urob!“, „Opálený!“ Čakali, čo sa stane.

Každý počul o Charlesovi Darwinovi, ale už oveľa menej ľudí vie o Alfredovi Russelovi Wallaceovi. Pritom bol ďalšou veľkou osobnosťou viktoriánskej vedy – spolu s Darwinom je totiž považovaný za spoluobjaviteľa evolúcie prirodzeným výberom.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.