Týždeň.sk

Ukazuje sa, ako je správne, že súčasná vláda bojuje za slovenské záujmy, že nie je poslušným sluhom a že má odvahu robiť politiku na všetky štyri svetové strany, uviedol zároveň premiér.

Z prostredia ideologického radikalizmu sa dostal k štúdiu dejín, historickej lukostreľbe a popularizácii kultúr Veľkej stepi. Učiteľ dejepisu Adam Toušek hovorí o tom, prečo odmieta čierno-biele videnie histórie, čo ho fascinuje na stepných národoch a prečo nosí do triedy rímsku výstroj aj historické luky.

Polovica súčasných seniorov na Slovensku si pamätá grécke útrapy a v roku 2009 pracovali. Dnes sú na dôchodku v krajine, ktorá ma našliapnuté prejsť si strastiplnú grécku cestu, vzhľadom na podobné problémy.

Koncert, matiné, opera. Bratislavské hudobné slávnosti potvrdili povesť prestížneho podujatia hneď na troch frontoch. Kombinácia domáceho talentu a svetových hostí zafungovala.

Každé ráno sa zobudím a niečo sa začne diať. Vstanem, niekam idem, niečo vybavím, s niekým sa stretnem, niečo pokazím, niečo sa podarí. Večer zaspím. Medzi prebudením a zaspaním sa odohral sled udalostí. Bol to však príbeh? Je príbehom len samotný fakt, že rôzne udalosti nasledujú jedna za druhou?

Na umení je fantastické, že dokáže urobiť hrdinu prakticky z kohokoľvek vrátane svojho autora. Tu sa hneď zastavím, lebo ako umenie, tak aj hrdina a autor sú viac slová ako pojmy.

Lesy už začínajú obliekať jesenné bundičky, ale slnko ešte páli. Vrcholní politici sa veselo hrajú na slepú tarababu. Ide o klasickú hru, pri ktorej si niekoľko predsedov a jeden prezident zaviažu oči a naslepo sa snažia určiť, či ten koho chytia, je ešte minister alebo už poslanec.

Nikdy sa mi nepodarilo hodiť bumerang tak, aby sa aj skutočne vrátil, takže osobnú skúsenosť nemám. Ak ale môžem veriť vonkajšiemu svetu, že bumerang sa skutočne vracia, tak čosi podobné sa mi deje s Ruskom.

Človek sa stále učí. A hoci prichádzajú chvíle, keď má pocit, že konečne dospel k nejakému poznaniu, stále je možné, že sa z hmly pred ním náhle vynoria nové skúsenosti.

Nie, v blízkej budúcnosti na Slovensku vojna s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Tých, ktorí sa vojny obávajú, toto konštatovanie zrejme neupokojí. To je v poriadku, cieľom tohto textu nie je ich upokojiť. Skutočným problémom tejto krajiny totiž nie je hrozba vojny, ale prehnané obavy z nej.

Téma týrania rodičov dospelými deťmi je často skrytá. Rodičia, ktorí ho zažívajú, cítia ťaživý pocit hanby, obviňujú sa. Nezriedka dochádza k situáciám, keď sa izolujú od okolia, a tak sa ako aj akékoľvek iné obete násilia zdráhajú o tom, čo zažívajú, hovoriť zo strachu, že budú obviňovaní aj okolím, že im nikto nebude veriť, že budú dostávať rady typu: „Prečo ho/ju nepošleš preč? Prečo nevymeníš zámok? Prečo si to necháš?“

Nemecko na nás pôsobí ako rozprávka. Snová rozprávka bratov Grimmovcov, na ktorú je napojená naša romantická rozprávka, ale aj ironická zimná rozprávka Heinricha Heineho.

Že je Dušan Hanák tvorcom filmov ako Ja milujem ty miluješ, Ružové sny alebo Papierové hlavy, by asi mal vedieť každý. No o tom, že je aj básnik, gitarista a skladateľ, už vie ľudí podstatne menej. No a práve včera sa v Artfóre krstil jeho album Divoké kone nádeje.

Poznáme ho od detstva, no nikdy celkom nevyrástol. Macko Puf zostal medveďom, ktorý má rád med, občas sa dostane do problémov a pritom dokáže povedať niečo, čo znie jednoduchšie než väčšina dospeláckych filozofií. Za jeho pokojnou tvárou sa však skrýva pozoruhodný príbeh – o spisovateľovi, jeho synovi, medveďovi v londýnskej zoo a o ilustrátorovi, ktorý mu dal tvár.

Aké to je žiť v krajine, ktorá je roztrúsená na väčšom území, ako má India, no jej atoly nevyčnievajú viac ako tri metre nad hladinu mora? Na Kiribati som s mojimi deťmi strávil viac než týždeň a odpoveď som napokon dostal pri lavóre kavy v dedinke Eita.