Týždeň.sk

Pristane pred vami a vy pozeráte a hádate – je to bublanina, nie je to bublanina? Vyzerá tak, no nevonia úplne tak. Potom však príde na rad ochutnávka a vy už viete, že máte na jazyku úplne nový zážitok. Volá sa clafoutis.

Leto lenivo speje do polčasu. Zdá sa, že po prvých dobrodružstvách, festivaloch a skorých dovolenkách nastáva fáza krátkeho stíšenia, kým nás nezačne dobiehať podozrenie, že obdobie letných prázdnin sa neúprosne kráti a je tu ešte toľko plánov a možností. To sa potom letná horúčka naplno vráti.

Spomienkový večer venovaný Jánovi Langošovi, ktorý sa uskutočnil pri príležitosti 80. výročia jeho narodenia a 20. výročia tragického úmrtia.

Omán som prvýkrát navštívil v roku 1998 a odvtedy sa sem vraciam. Sledujem, ako sa krajina, ktorá mala pred polstoročím len desať kilometrov ciest, premenila na jednu z najbezpečnejších a najluxusnejších destinácií sveta. Toto sú moje osobné príhody a postrehy z tejto premeny.

„Ide o dielo vskutku pôvabné, pritom naskrze dramatické, v podstate síce tragické, ale predsa len s pomerne silnými zábleskami optimizmu.“

Pod textom Každému ten jeho antisemitizmus uverejneným v Denníku N (24.7.2026) prebehla zaujímavá diskusia.

Ak sa uvádza v rôznych anotačných charakteristikách o tejto Vadasovej knihe, že jej príbehy (ide o 21 poviedok na 250 stranách) sa odohrávajú v africkej autokratickej krajine, že stvárnená situácia je podobná našej napríklad blízkosťou vojny alebo snahou štátu obmedzovať občianske slobody, tak s tým súhlasíme, no súčasne treba dodať, že krajina v knihe by ani nemusela byť identifikovaná vzhľadom na takmer celosvetovo nepriaznivú situáciu, akú si ľudstvo pripravilo a pripravuje.

Priznám sa, keď som bol menší, bol som aj trochu hlúpučký. Napríklad keď sme v škole prvýkrát čítali Malého princa od Exupéryho, myslel som si, že nejde o nič hlbšie, len o nejaké cestovanie z jednej planéty na druhú. Proste taký interplanetárny cestopis.

Bude to prospešné nielen pre skutočných utečencov, ale aj pre krajiny prijímajúce množstvo ekonomických migrantov.

Niektorí veria, že len veľká moc dokáže udržať zlo pod kontrolou. Ale to nie je to, na čo som v živote prišiel. Zistil som, že práve tie drobné každodenné skutky bežných ľudí držia temnotu na uzde. Tie malé skutky dobra a lásky. – J. R. R. Tolkien

Európsky pamätný deň holokaustu Sintov a Rómov. Deň pamiatky obetí genocídy Rómov a Sintov. V rôznych krajinách je tento deň známy mierne odlišnými názvami. Je to deň, kedy si pripomíname udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944. Pri likvidácii „cigánskeho tábora“ pre Rómov a Sintov deportovaných do koncentračného v Auschwitz-Birkenau zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí.

Dallas, piatok 22. novembra 1963, 12.30 hod. Prezidentská limuzína Lincoln Continental s otvorenou strechou prechádza námestím Dealey Plazza. V nej sedí 35. americký prezident John Fitzgerald Kennedy s manželkou Jacquelinou a texaský guvernér John Connally s manželkou Nellie. Vo chvíli, keď auto prechádza okolo Texaského knižného veľkoskladu, v rýchlom slede za sebou padnú asi tri výstrely. Dve guľky zasiahnu a smrteľne zrania prezidenta Kennedyho.

Ukázal nám útok migrantov na Ceutu niečo, pred čím si dlho zakrývame zrak? Ako pomáhať účinne a udržateľne? Na text Filippa Grandiho reagujú Štefan Hríb, Martin Mojžiš a Marína Gálisová.

Do ponuky kín pribudli Prameň a Kavej 2, teda filmy slovenské a žiadne iné. Úprimne sa z toho tešíme, pretože je to vzácne. Trochu tušíme, ktorý z nich by sa mohol, pri všetkej úcte, páčiť predsedovej čelnej predstaviteľke kultúry.

Máme internet, mobil, sociálne siete a používame už aj umelú inteligenciu. Nič z toho nie je od diabla, naopak. Ale všetko z toho vie vyvolať závislosť, obrať nás o dôležité schopnosti a zbavovať nás ľudskosti. Je rozumné, že to svet začína riešiť. (Text je súčasťou veľkej témy tlačeného .týždňa, ktorý práve vyšiel.)