Týždeň.sk

Každý boží deň to isté. Vstávam plus-mínus v tom istom čase, v plus-mínus tom istom čase si chodím ľahnúť a medzitým osemnásť hodín trávim v bdelom stave. A áno, šesť hodín spánku je málo, ale počas pracovných dní si nemôžem dovoliť spať viac, tak dospávam cez víkend.

V debatách a rozhovoroch, verejných či súkromných, predpokladáme, že ak spolu nesúhlasíme, máme predsa rozum a pri splnení všetkých podmienok (férová diskusia, vzájomné počúvanie, dobré úmysly a tak ďalej) sa na konci musíme nejako dohodnúť.

Dospelí ľudia v hračkárstve. Cynik vo mne vraví, že niet smutnejšieho a zároveň pravdivejšieho obrazu sveta, v ktorom žijeme. Iste, sú aj iné obrazy, podstatne dramatickejšie, tento sa mi páči preto, že je v zásade optimistický. Prítomnosť je frustrujúca, budúcnosť nestojí za reč, tak prečo sa nevracať do minulosti? Pre nič.

Pred nejakým časom som dostal smutnú správu. Odišiel od nás Miki – naveky. A teraz, keď som vám to oznámil, dlžím vám asi vysvetlenie, o kom hovorím. Povedal by som to takto: Miki bol človek, ktorého by som si asi ako prvého vybral, keby som chcel mať niekoho pri sebe, keď vypukne zombie apokalypsa. Alebo jadrová. Alebo akákoľvek iná.

Historickú pamäť najmladšej generácie neformuje vedecká debata historikov a intelektuálov, ale to, čo im poskytuje rodinné zázemie alebo čím ich zásobujú sociálne médiá.

Doktorka Zuzana Hajster Vozárová hovorí o tom, že blízkosť smrti nás môže naučiť byť vďačnejšími, súcitnejšími a rešpektujúcejšími. Starostlivosť o ľudí na konci života je pre ženy, ktoré založili a prevádzkujú mobilný hospic Most domov v Trnavskom kraji, poslaním. Lákala ich téma konca života a sprevádzanie odchádzajúcich a ich rodín. V januári 2024 začali prijímať prvých pacientov, ktorých želaním bolo zomrieť doma, v blízkosti svojej rodiny.

.týždeň začína sériu textov a videí k 17. novembru, môžete sa tešiť na spomienky, ale hlavne na aktuálne postoje osobností Novembra. Sľubujeme však aj generačné premostenie. November 89 je tu stále s nami, bez neho by sme neboli.

Pripomínať si Václava Havla je vždy dobrý nápad. V Spojených štátoch, v novembri roku 2026, je to obzvlášť vhodné – práve teraz, keď Američania riešia dopady výsledkov Midterms. Prinášame text Davida Blankenhorna, zakladateľa organizácie Civic Life, písaný pre .týždeň.

Na prvé stretnutie s Nerezom nezabudnem. Aj keď som mal dobre napočúvaný Marsyas, Vladimíra Mertu a všetky tie výlety českého folku a pesničkárstva, toto bolo niečo absolútne osviežujúce. To, čo posúvalo Nerez nad vtedajších súputníkov.

Doba konca 19. storočia, rozmachu industriálnej revolúcie a kapitalizmu, zenitu globálnej nadvlády európskych imperiálnych mocností je nie náhodou aj dobou tušení iracionálnych vášní a démonov pod povrchom triumfujúcej civilizácie. Pri podmaňovaní si vzdialených končín sveta v mene vlastnej civilizačnej misie spoznával európan desivú podobu seba samého. Bola to cesta do Srdca temnoty.

Viete, kde je koniec sveta? Ja áno. Je to skala uprostred Tichého oceánu, kam sa nedá doletieť, no spája sa s jedným z najdobrodružnejších príbehov Pacifiku. Je o mladíkovi z dobrej rodiny, ktorý sa vzbúril proti systému a usadil sa medzi „divochmi“.

Donald Trump na výsledky polčasových volieb začal doplácať okamžite. Zaujímavé však je, že stranu demokratov nezjednotili. Úspechy kandidátov z DSA naopak osmelili vedľajší, ale čoraz hlasnejší prúd socialistov, ktorí si kandidatúru sčasti stavali práve na odpore voči Demokratickej strane a jej lídrom.

Vládna koalícia stratila v parlamente väčšinu. Smeru sa nepodarilo pretlačiť ďalšiu trestnú novelu o kajúcnikoch a na rokovaní prepadlo aj ich zrušenie voľby poštou zo zahraničia. Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Národnej rady a členom predsedníctva Hnutia Slovensko Romanom Mikulcom.

Vypočujte si záznam diskusie pri príležitosti 75. výročia prijatia Dohovoru o právnom postavení utečencov. O začiatkoch a vývoji azylového systému na Slovensku debatovali odborníci a odborníčky, ktorí stáli pri jeho zrode.