Týždeň.sk

Keď sa Michal Šimečka stal predsedom Progresívneho Slovenska, možno nepočítal s tým, že sa mu podarí dostať stranu z 8 – 10% až na 20% a urobiť z nej hlavného rivala Smeru. Najneskôr po voľbách v roku 2023 si ale PS nesplnilo psiu povinnosť každého, kto sa chce dostať na čelné funkcie štátu. A nielen na Slovensku.

Je požehnaním pre každú domácnosť. Bez neho si už nejedna gazdinka nevie predstaviť sviatočné pečenie či mladá foodblogerka svoje čarovanie s čokoládou. Vynález, ktorý sa radí medzi malé, no o to zásadnejšie posuny v dnešnej domácej kulinárčine – papier na pečenie.

S menom Hodža sme sa už v našich rozprávaniach stretli pri Michalovi Miloslavovi Hodžovi, jednom z najbližších spolupracovníkov Ľudovíta Štúra. Milan Hodža, hrdina tohto rozprávania, bol Michalovým Miloslavovým synovcom.

Nedeje sa mi to často, ale minule som mal také ráno. Rozčúlil som sa. Najhoršie je, že musím úprimne priznať, že po týždni si už neviem spomenúť na koho a prečo. Bola to ale nejaká správa v telefóne a ja som cítil, že som v práve, a tak som sa rozčúlil. Taký rozčúlený som s mobilom v ruke vyšiel z domu a išiel som stredom cesty, pretože som bol predsa v práve a rozčúlený, tak čo by som nešiel stredom.

Slováci začali účinkovanie na podujatí v sobotu 16. mája o 12.20 h duelom proti výberu Nórska. Nasledovať budú stretnutia proti Taliansku, Slovinsku, Dánsku, Česku, Kanade a Švédsku.

Malý ostrov uprostred Baltiku, kde sa môžete bicyklovať na útesoch, ochutnať zlatého sleďa alebo si kúpiť paradajkový gin. Prešiel som Bornholm krížom-krážom a zistil som, prečo sa ho oplatí objaviť.

Nijak zvlášť nepoužívam Instagram, vlastne ani iné sociálne siete, ale z času na čas počujem povzdych kolegov: Keď tam dám fotku ako pozvánku na koncert, tak si to pozrie pár ľudí. Keď tam dám fotku svojho kaktusu, ktorý narástol tak zvláštne, že vyzerá, že má zavreté oči a hnevá sa, tak sú to tisíce a tisíce.

Nič nekazí predstavu o veľkých dejinách lepšie ako besedy s pamätníkmi. S ľuďmi, ktorí tu a teraz rozprávajú o tom, ako to bolo vtedy a tam.

Už sú to dva roky. Samého ma to prekvapilo. Dva roky nášho dúmavého workshopu v Banskej Štiavnici menom Filozofický víkend (FV). Filozofický pre každého, kto vie, že za každou dočasnou odpoveďou je dobre prebádaná otázka.

Neviem, čo presne to bol za materiál, ale určite nejaký plast – čistá syntetika, podobná teplákom, v ktorých keď sa človek pri páde šmykol po parketách v telocvični, na mieste stretu podlahy s látkou sa urobil čierny spálený fľak.

Kniha „Malí bohovia“ býva často uvádzaná ako najlepšia vstupná brána do „Plochozeme“ Terryho Pratchetta. Po jej prečítaní je mi jasné prečo. Medzi riadkami uleteného fantasy príbehu, ktorý sa celý odohráva na chrbte obrovskej korytnačky, sa skrýva premyslená kritika cirkevného inštitucionalizmu.

David Attenborough má sto rokov a jeho život sa dá opísať jednoducho: Je to človek, ktorý naučil svet pozerať sa na prírodu s úctou, zvedavosťou a pokorou. Od svojho prvého televízneho vystúpenia v roku 1953 až po najnovšie dokumentárne série zostal neúnavným sprievodcom planétou, ktorý dokázal spojiť vedeckú presnosť s poetickým rozprávaním.

V rómskom jazyku to znamená „Kam kráčaš?“. Kam kráčame? My, oni, celý svet. Kráčame čudesným smerom. Nemení sa to, v čo sme dúfali, že sa zmení už dávno, mení sa to, čo by mohlo ešte chvíľku zostať, aby sme to prijali a aby sme mohli zmeniť to, čo zmeniť treba. A to, čo netreba, tak to si obstarať. Dobrú vôľu, otvorené srdce. Trápne? Kedysi sme si mysleli, že to stačí.

Musím sa vracať k nadpisu, ktorý dal Churchill záverečnému, šiestemu dielu svojich pamätí z druhej svetovej vojny, pretože s mimoriadnou hutnosťou vyjadruje paradoxnú povahu tejto vojny, jej priebehu aj výsledkov. Výročie, ktoré si v Európe pripomíname 8. mája, je výročím víťazstva, isteže. No nemenej je pripomenutím tragédie, ľudských zlyhaní a zločinov.