Týždeň.sk

Aké bolo skutočné pozadie zrušenia stretnutia nemeckého kancelára Friedricha Merza s Robertom Ficom? Z Handlovej sa opäť šíril smrad nenávisti a útokov na Šimečku.

Americký prezident tvrdí, že počas jeho návštevy Pekingu vyriešili so Sim „veľa rôznych problémov, ktoré neboli iní ľudia schopní vyriešiť“.

Nijak zvlášť nepoužívam Instagram, vlastne ani iné sociálne siete, ale z času na čas počujem povzdych kolegov: Keď tam dám fotku ako pozvánku na koncert, tak si to pozrie pár ľudí. Keď tam dám fotku svojho kaktusu, ktorý narástol tak zvláštne, že vyzerá, že má zavreté oči a hnevá sa, tak sú to tisíce a tisíce.

Nič nekazí predstavu o veľkých dejinách lepšie ako besedy s pamätníkmi. S ľuďmi, ktorí tu a teraz rozprávajú o tom, ako to bolo vtedy a tam.

Už sú to dva roky. Samého ma to prekvapilo. Dva roky nášho dúmavého workshopu v Banskej Štiavnici menom Filozofický víkend (FV). Filozofický pre každého, kto vie, že za každou dočasnou odpoveďou je dobre prebádaná otázka.

Neviem, čo presne to bol za materiál, ale určite nejaký plast – čistá syntetika, podobná teplákom, v ktorých keď sa človek pri páde šmykol po parketách v telocvični, na mieste stretu podlahy s látkou sa urobil čierny spálený fľak.

David Attenborough má sto rokov a jeho život sa dá opísať jednoducho: Je to človek, ktorý naučil svet pozerať sa na prírodu s úctou, zvedavosťou a pokorou. Od svojho prvého televízneho vystúpenia v roku 1953 až po najnovšie dokumentárne série zostal neúnavným sprievodcom planétou, ktorý dokázal spojiť vedeckú presnosť s poetickým rozprávaním.

V rómskom jazyku to znamená „Kam kráčaš?“. Kam kráčame? My, oni, celý svet. Kráčame čudesným smerom. Nemení sa to, v čo sme dúfali, že sa zmení už dávno, mení sa to, čo by mohlo ešte chvíľku zostať, aby sme to prijali a aby sme mohli zmeniť to, čo zmeniť treba. A to, čo netreba, tak to si obstarať. Dobrú vôľu, otvorené srdce. Trápne? Kedysi sme si mysleli, že to stačí.

Musím sa vracať k nadpisu, ktorý dal Churchill záverečnému, šiestemu dielu svojich pamätí z druhej svetovej vojny, pretože s mimoriadnou hutnosťou vyjadruje paradoxnú povahu tejto vojny, jej priebehu aj výsledkov. Výročie, ktoré si v Európe pripomíname 8. mája, je výročím víťazstva, isteže. No nemenej je pripomenutím tragédie, ľudských zlyhaní a zločinov.

Malý štát učupený medzi Brazíliou a Argentínou v mnohom predbehol svet. Uruguaj ako prvý legalizoval marihuanu, zakázal soľničky v reštauráciách a patrí medzi lídrov vo využívaní alternatívnych zdrojov energie a v technológiách.

„Spravidla sa dokážem brániť, keď ma napádajú; ale keď ma chvália, som bezmocný,“​ napísal Sigmund Freud Márii Bonapartovej. Práve dnes je dobrá príležitosť na to trochu ho pochváliť.​

„[...] Nie preto, že sa tak skutočne nazýva, ale aby som vám, milí šťastní čitatelia, ktorí máte tú česť žiť v Priestorokrajine, objasnil jej podstatu. Predstavte si obrovský list papiera, na ktorom sa úsečky, trojuholníky, štvorce, päťuholníky, šesťuholníky a iné útvary namiesto toho, aby zostali nemenné, voľne pohybujú po povrchu, ale bez schopnosti vystúpiť nad alebo klesnúť pod jeho úroveň, [...] a budete mať celkom správnu predstavu o mojej krajine a krajanoch.“

Pulitzerovu cenu za službu verejnosti zaslúžene získal denník The Washington Post, ktorého redaktorka Hannah Natansonová vykresľovala rozklad verejného sektora za druhej Trumpovej administratívy tak dôkladne, až si tým vyprovokovala domácu raziu agentov FBI.

Keď zažíva ťažké časy totalita, sú to zvyčajne jej posledné. No keď zažíva ťažké časy slobodná krajina, máva ešte priestor na druhý dych.