Týždeň.sk

Štefánikov život je životom v pravde a slobode. Jeho mohyla je symbolom slobody. Vždy, keď ide o základné otázky slobody Slovenska prichádzame na Bradlo. Cesta slobody vedie cez mohylu a hlavne cez osobu Milana Rastislava Štefánika.

Je prvým jarným kvetom medzi alkoholickými nápojmi. Objaví sa na stoloch vždy, keď sa akurát váha, či už je vhodné začať piť alebo počkáme. No zrazu priletí na stôl ako lastovička a rozbehne sa to, len taký fukot. Jednu mimózu, prosím!

Zrejme nepoznáte nikoho, kto tu bol. Kančípuram pritom patrí medzi sedem najsvätejších miest Indie (Sapta Puri) a ako jediné leží na juhu. Očarilo ma natoľko, že sa sem neustále vraciam. A som rád, že som ho dostal aj do našich itinerárov.

Robert Fico počas osláv 1. mája v Bánovciach nad Bebravou spustil predvolebnú kampaň. V príhovore naznačil, že strana Smer ju bude viesť konfrontačným spôsobom.

Hrdina tohto rozprávania pochádza z rodiny Jurkovičovcov, tak z maminej, ako aj otcovej strany – meno Jurkovič bolo pomerne časté, takže obidve vetvy sa volali rovnako. A išlo o rodiny známe ako národovecké a vzdelanecké.

Je veľmi veľa nepodstatného v debatách, ktoré vyvolala záležitosť Marty Šimečkovej a Andrey Pukovej. A je tam jedno podstatné: Putinovská inšpirácia.

Každý počul o Charlesovi Darwinovi, ale už oveľa menej ľudí vie o Alfredovi Russelovi Wallaceovi. Pritom bol ďalšou veľkou osobnosťou viktoriánskej vedy – spolu s Darwinom je totiž považovaný za spoluobjaviteľa evolúcie prirodzeným výberom.

Minule som čítal článok, ako sa chrániť pre útokom dronu. Pravidlo prvé: Ak vás je viac, musíte sa rozptýliť, potom je dron nútený vybrať si len jeden cieľ. Jeden bude ohrozený, ostatní tak majú väčšiu šancu. Dron, to je vlastne nečakaný útok zhora.

Verejne by som to asi len tak nepriznal, ale sú či boli diktátori, ktorí sú mi akosi sympatickejší ako iní. Niežeby som ich akokoľvek obhajoval, ale... Vlastne nie, nechajme to a začnime znova.

Je ťažké zachytiť do slov pocit, ktorý nás náhle napĺňa, keď sa tak ocitneme zoči-voči svetu. Cítime sa, ale stojíme pred hádankou, ako to pomenovať, slová všetko zmenia. Nájsť tie správne nie je ľahké. Zaoberajú sa tým spoločenské vedy, medicína aj umenie. Žijeme v štáte, kde sú spoločenské vedy na periférii, medicínu by najradšej nahradil zdravý rozum a umenie má vraj mlčky zabávať.

Na svete je len málo produktov, ktoré sa stali doslovne ikonami – piktogramami, ktoré sú medzinárodne zrozumiteľné. Disketa je stále symbolom ukladania, žiarovka znázorňuje nápad alebo informácie, ozubené koliesko nastavenia. Obrázok švajčiarskeho armádneho noža s otvorenými nástrojmi je symbolom všestrannosti.

„[...] Nie preto, že sa tak skutočne nazýva, ale aby som vám, milí šťastní čitatelia, ktorí máte tú česť žiť v Priestorokrajine, objasnil jej podstatu. Predstavte si obrovský list papiera, na ktorom sa úsečky, trojuholníky, štvorce, päťuholníky, šesťuholníky a iné útvary namiesto toho, aby zostali nemenné, voľne pohybujú po povrchu, ale bez schopnosti vystúpiť nad alebo klesnúť pod jeho úroveň, [...] a budete mať celkom správnu predstavu o mojej krajine a krajanoch.“

Jeden film ukazuje, ako sa robí moc. Druhý, čo robí s ľuďmi. Po ich pozretí máš pocit, že nejde o dve rôzne diela, ale o jeden príbeh – len z opačných strán.

Aj po takmer štyridsiatich rokoch u nás pretrváva naratív o Rusoch osloboditeľoch. Najprv nikomu ani nenapadlo spochybňovať ich úlohu v 2. svetovej vojne. Mali sme iné starosti a tak nejako si pokračovali v ruskej rozprávke. Postupne začalo čoraz viac ľudí upozorňovať na skutočnosť, že nás Rusi neoslobodili, ale začali s okupáciou.

„Nechcem sám robiť sa martýrom pod nijakou podmienkou. Rád by som chodil po slobode ako iní občania, ale keď ma... postavia pod žalobu, neutečiem pred väzením... Slovák som, Slovákom som bol bez pretrhnutia a budem až do smrti.“