Týždeň.sk

Sociálna izolácia a osamelosť súvisia s viacerými sociálnymi a psychologickými faktormi, ale majú najmä zásadný dopad na zdravie ľudí. Cieľom projektu Disconnect, ktorý realizovala Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bolo dostať tému osamelosti a sociálnej izolácie z okraja záujmu do centra pozornosti vedy i verejných politík. Mladé vedkyne Valentína Cviková a Sára Majsniarová boli súčasťou realizačného tímu projektu.

Srdce bije rýchlejšie, dych sa zrýchľuje, dlane sa potia a v bruchu sa objaví zvláštny pocit. Stačil nečakaný zvuk, pád, hádka alebo pohľad z výšky. Telo však reaguje, akoby išlo o život. Do krvi sa uvoľní adrenalín a v priebehu okamihu mení spôsob, akým fungujeme. Zvyšuje tep, sprístupňuje telu energiu, rozširuje dýchacie cesty a pripravuje svaly na výkon.

„Chceme byť súčiastkou ZSSR (…) Keby dnes bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kam chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 % by hlasovalo za pripojenie k ZSSR, snáď 20 % za novú ČSR, zbytok je v strachu zmätený.“

Pred Prezidentským palácom stáli dnes ľudia celý deň v teple a na slnku. Rad mal minimálne dvesto metrov. Prišli z rôznych častí Slovenska, aby sa mohli pozrieť dovnútra. Čo ich na prezidentovi vlastne tak priťahuje?

Zabudol som sa zmieniť o zatmení Slnka. Sledoval som ho v Getsemanskej záhrade. Ale v Mikulove. Aj tam totiž jednu Getsemanskú záhradu majú, hneď pod Olivovou horou, ktorá teda tiež nie je originál.

„Rusov bude menej, ale budú lepší,“ konštatuje Ninotchka v nekonečne pôvabnej rovnomennej romantickej komédii Ernsta Lubitscha z roku 1939.

Najkrajšie vyniknú v okrúhlej zapekačke. Reštaurácie si pre ne nechávajú vyrábať špeciálny riad – pre dve osoby v keramike, dokonca len pre jednu v miniatúrnej panvičke. Pritom ide len o zemiaky a cibuľu. Človek sa čuduje, načo ten rozruch. Pommes boulangère.

Čo treba urobiť, aby sme žili v lepšom štáte, aby fungovali školy, zdravotníctvo, zákony? Má Slovensko šancu zmeniť sa alebo nie?

29. augusta 2026 si nepripomíname iba jedno z najvýznamnejších výročí našich moderných dejín – vypuknutie Slovenského národného povstania.

Boh nás miluje takých, akí sme, nie takých, akí by sme mali byť. Pretože nikto z nás nie je taký, aký by mal byť. – Brennan Manning

Vo Vojenskom umeleckom súbore som strávil rok života (1987/88) ako flautista. Myslím, že som jedným z mála ľudí, komu základná vojenská služba reálne niečo dala, lebo som sa stal lepším hudobníkom. Keď som sa dozvedel, že VUS idú obnoviť, nebol som prekvapený: Neviem si predstaviť, čo ešte by ma mohlo v súvislosti s touto vládou prekvapiť.

Pred 20 rokmi sa stalo čosi, čo predznamenalo celý následný vývoj Slovenskej republiky. Fyzický útok na študentku z Nitry a následný postup štátu voči nej obnažili povahu moci od roku 2006 – s malými prestávkami – dodnes.

Nevieme sa zhodnúť ani na tom, s kým sa spojíme? A s kým si pripomíname inváziu? Potom sa nedá ničomu diviť.

Na východe nie je „nič“, ako vraví premiér. Na východe je až hrozivo veľa diania súvisiaceho s Ruskom.