Týždeň.sk

Prečo tak často vyhrávajú tí, čo stavajú na závisti a nenávisti, pričom sľubujú nesplniteľné? A prečo ich súperi, ktorí majú viac pravdy aj charakteru, opakovane prehrávajú? V čom je čaro nečarovných populistov?

Kde bolo, tam bolo, boli raz isté vrabce. Boli malé, unavené a často frustrované zo svojich každodenných vrabčích povinností. Dal by sa takýto život nejako uľahčiť? Hm, čo by sa pre to dalo spraviť?

Pamätám si, že keď som bol malý a chodili sme na výlety, miloval som miesta, kde bola dobrá ozvena. Naozaj ma bavilo, ako sa môj hlas odrážal a vracal aj v niekoľkých vlnách.

Na našom instagramovom profile Pravidelná dávka zverejňujeme každú stredu krátku jednohubku. Predstavte si ju ako každotýždenný myšlienkový kamienok, ktorý vám vložíme do topánky (teda mysle) a ktorý vás v tom najlepšom zmysle slova začne omínať.

Keď sa v roku 1812 podarilo mladému kníhviazačovi Michaelovi Faradayovi získať lístky na prednášky slávneho chemika Humphryho Davyho, nečakal, kam až ho to zavedie.

Hviezdne bunky mozgu sa v spolupráci s neurónmi podieľajú na šírení informácií. Sú súčasťou tripartity, ktorá odovzdáva posolstvo z jednej nervovej bunky na druhú. A v prípade emočne ladených spomienok dokážu informácie aj skladovať.

Zaniká svetový poriadok, na ktorý sme si zvykli. Aký bol a prečo odchádza? A aký bude ten nový a čo bude znamenať pre malé krajiny, ako je Slovensko? Odpovedá amerikanista Tomáš Klvaňa.

Rozprávame sa so Zuzanou Aly, ktorá sa pri svojej práci s páchateľmi trestných činov a ich rodinami stretáva aj so spochybňovaním. Má to zmysel? Jej odpoveď je jednoznačná: „Pomáham im preto, aby v spoločnosti bolo menej násilia a menej rozbitých rodín. Každý páchateľ, ktorý vďaka našej práci pochopí svoje emócie a začne žiť inak, znamená jednu zachránenú rodinu a o jednu obeť menej. To je pre mňa ten najväčší dôvod na optimizmus.“

V Kunsthistorisches Museum je nádherná obrazáreň, kam sa rád vraciam. Chodím tam pozerať starých majstrov – Rubensa, Velázqueza, Brueghela, Caravaggia. Je to miesto, kde sa dá učiť pozerať. Tentoraz ma sem priviedla výstava maliarky Michaeliny Wautier. A veľmi rýchlo som pochopil, že nejde len o objav silnej autorky, ale o príbeh, ktorý sa až prekvapivo presne dotýka nášho času.

Tretieho januára sme si pripomenuli sté výročie narodenia jedného z najslávnejších hudobných producentov všetkých čias, sira Georgea Martina, ktorý je známy hlavne bezprecedentnou spoluprácou s Beatles. To je možno dobrý dôvod pripomenúť si ľudí, ktorí vytvárajú hudbe sound a často aj dušu.

Stojíme pred letiskovou kontrolou, v jednej ruke kufor a v druhej mobil, kde máme letenky, a malá bordová knižočka – cestovný pas. Je to náš drobný cestovateľský zápisník, ktorý hovorí veľa o našich príbehoch. Zároveň hovorí aj svoj vlastný príbeh.

Jana Čajagiová je riaditeľkou Centra sociálnych služieb prof. Karola Matulaya pre deti a dospelých v Bratislave. Jednou z prekážok v motivácii k práci v sociálnych službách je aj stagnácia na tej istej pozícii. Jana Čajagiová je, ako o sebe sama hovorí, výnimkou.

Robert Fico chce v mene záchrany Tibora Gašpara obísť Ústavný súd a opäť zmeniť Trestný zákon. Sú Spojené štáty americké opäť našim strategickým partnerom, alebo si to myslí len prezident Peter Pellegrini? Prečo chce Fico namiesto roztrhania obrannej zmluvy nakúpiť stíhačky?

V demokratických voľbách získavajú pozoruhodne veľa hlasov všelijakí zvláštni ľudia – extrémisti, hlupáci, zlodeji, populisti. Všetko sa to dá pochopiť, do istej miery je to dokonca prirodzené. Ale prečo volíme aj malígnych narcisov? Ako môžu ľudia voliť Matoviča alebo Trumpa?

Dnes je už samozrejmosťou v každej poriadnej kaviarni a pomaly, ale isto sa presadzuje aj v domácnostiach. V jeho domovine sa z neho stal rituál, ktorým sa pestuje verejná debata: štartuje sa ním deň a neskôr sa pri ňom bilancuje. Espresso.