Týždeň.sk

Tamojšie úrady zatiaľ hlásia jednu obeť. K útokom došlo v rámci obnovených bojov medzi Teheránom a Washingtonom.

Verejná diskusia o Slovensku dosiahla nové minimum - účasť pánov Mečiara s Klausom na oslavách zvrchovanosti má byť prejavom úcty k štátu, účasť pani Čaputovej a pána Pavla na Pohode opakom. Kam sa posúvame?

Keď dvaja politickí dôchodcovia tvrdia, že je všetko v poriadku, lebo dosiahli, čo chceli, je to bezočivosť.

Posledné dni sledujem diskusiu okolo festivalu Pohoda. Čítam vyjadrenia politikov, komentátorov aj stovky reakcií ľudí. Čím viac ich čítam, tým viac mám pocit, že už dávno nejde o kritiku festivalu. Mám pocit, že sa z kritiky stal politický projekt. Politický projekt, ktorý potrebuje nepriateľa.

Skladá sa svet z bezrozmerných častíc, 1-rozmerných strún, 2-rozmerných membrán, alebo z viacrozmerných objektov? A koľko rozmerov má samotný svet? Čo o tom hovorí súčasná fyzika?

V týchto dňoch čoraz častejšie siahame po osviežujúcich nealkoholických nápojoch: či už po značkovej záležitosti veľkovýrobcov, pestrofarebnej remeselnej paráde v blízkom bare, alebo po našom domácom, dajme tomu bazovom či malinovom sirupe. Málokto však tuší, že všetky majú jedného predka: šerbet.

Zaplnený stan, desiatky ľudí stojacich vonku na slnku a diskusia, ktorá sa namiesto straníckej politiky venovala tomu, čo sa deje pod jej povrchom. Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel v rozhovore s Erikom Taberym hovorili o kultúre ako priestore slobody, o polarizácii spoločnosti, vojne na Ukrajine aj o tom, prečo podľa nich demokracia stojí predovšetkým na ľuďoch.

Prečo absolventka Vysokej školy múzických umení chodí na Ukrajinu? Ako to, že sa nebojí Bombica a prečo Ukrajinci zvíťazia? Aké je to žiť niekoľko dní v zákopoch a čakať, kedy na vás spadne bomba?

Peter Gabriel nikdy nebol len autorom piesní. Od odchodu z Genesis cez Real World Studios až po projekt o/i vytváral priestory, v ktorých mohlo vzniknúť niečo, čo by jednotlivec nedokázal sám. Jeho kariéra nie je sledom albumov, ale dlhým rozhovorom so svetom, ktorý sa ani po polstoročí nekončí.

16. júna 1968 skočil Alexander Dubček cestou na slávnosti Csemadoku v Želiezovciach na kúpalisku v Santovke hlavičku zo skokanskej veže. Alexander Dubček šiel do Želiezoviec, aby dokumentoval súdržnosť Maďarov a Slovákov v Československu. A bola to podarená šípka. Fotka Ľudovíta Füleho obletela celý svet.

Nedávno som počúval rozhovor. Niekto verejne známy v ňom opisoval svoje skúsenosti s internetovým hejtom. A zaujal ma jeden kúsok, v ktorom popisoval, ako kontaktoval človeka, ktorý v komentári jeho deťom želal smrť, a ten človek sa ohradil, že to nebolo želanie smrti, ale len nadávky. A nadávať sa predsa môže. Odvtedy mi tá veta znie v hlave a fascinuje ma. Je taká jednoduchá, a pritom vystihuje podstatu mnohých vecí, ktorými tu roky žijeme.

Sardínia je naša láska na krátke úlety z domu. Do prenádherného mestečka Alghero, ktoré je položené vnútri starých hradieb, sa z Bratislavy dostanete za dve hodiny. Tu je zopár tipov, ako si ho čo najviac užiť.

Opakom lásky nie je nenávisť, je to ľahostajnosť. Opakom umenia nie je škaredosť, je to ľahostajnosť. Opakom viery nie je kacírstvo, je to ľahostajnosť. A opakom života nie je smrť, ale ľahostajnosť. – Elie Wiesel

Špičkový moderátor Českej televízie, výnimočný popularizátor vedy hovorí o svojej práci, o tom ako nečakane moderoval atentát na Roberta Fica a o tom, čo cítil, keď sa ocitol celkom sám v plynovej komore, v ktorej nacisti trénovali vraždenie Židov.