Týždeň.sk

Vyhrali sme album roka 2025 a ja už druhý deň neviem, čo cítim. Viem však, že to nie je radosť. A nie preto, že by som sa nevedel tešiť z takýchto výnimočných vecí v živote, ale pre to všetko, čo sa deje okolo.

...ak chceme hodnotiť jeho literárne dielo, nemôžeme a nesmieme na ňom hodnotiť len veľkosť umenia. Sú prípady, keď sa nám sám charakter spisovateľa javí ako umelecké dielo.

Pozrieť sa na svet očami niekoho iného. Nemalo by to byť ťažké, dokonca mám pocit, že sa mi to niekedy podarí, ale práve teraz si myslím, že sa mi to ešte nikdy nepodarilo a vlastne sa mi to ani podariť nemôže.

Uvidel som obyčajnú krásu. A vlastne aj nádej. Bolo to len na kratučkú chvíľu, stál som na nástupišti v pražskom metre a čakal. Bolo pol jedenástej večer, nástupište bolo takmer prázdne.

O Iráne? To naozaj? Nemám v sebe žiadny kúsok hanby? Čo už ja viem o Iráne a čo o ňom môžem napísať? Už viac ako dva týždne počúvam expertov, politológov, politických geografov, ekonómov, odborníkov na obranu a každého ďalšieho, kto si myslí, že vie k veci čosi zmysluplné povedať, a vlastne viem menej, ako som vedel na začiatku.

Jar sa konečne hlási a ukončuje ten švédsky introspektívny film, ktorý tu dávali namiesto počasia. U nás pri rybníku už káčery naháňajú kačky a potom s nimi chodia tajne randiť po okolí. Zjavili sa rybári. Zatiaľ len tí viac otužilí, ale sú. Samozrejme, viac vidno psičkárov. Som jedným z nich.

Bill Kristol je pamätníkom viacerých amerických prezidentských administratív, ktorých bol priamou súčasťou. Tieto administratívy mali tiež svoje vojny. Ale to, čo sa deje teraz, je celkom odlišné. Tak sme si povedali, že sa o tom ponad oceán porozprávame.

Tak si to mnohí z nás tento rok predstavujú. Poukážem mame, otcovi a tým pádom nemôžem mimovládke. Nie je to tak. Daňovník môže spolu rozhodnúť až o 6 resp. 7 % zo svojej zaplatenej dane. Urobme to. A pripomeňme aj ostatným v našom okolí, že môžu urobiť užitočnú vec.

Andrej Klobušník (1996) je výrazná osobnosť svojej generácie: učiteľ s veľmi špecifickým prístupom k deťom zo sociálne vylúčeného prostredia, performer v slam poetry, hudobník, občiansky aktivista, originálny facebookový autor.

Farebné domčeky zaliate slnkom, dláždené ulice, kaktusy, územčistí muži v sombrerách a ženy vo vyšívaných šatách. Ak si Mexiko predstavujete takto, zavítajte do Oaxacy, tam nájdete všetko.

Správy a spory okolo práve prebiehajúceho americko-izraelského vojenského zásahu proti Iránu nám opäť pripomínajú nielen to, že mier, akokoľvek žiadúci, nie je samozrejmý stav. Opäť nás konfrontujú aj s niektorými základnými otázkami týkajúcimi sa samotného zmyslu vojnových ťažení, ich legitimity, príčin a následkov.

Ani druhá tohtosezónna premiéra Opery Slovenského národného divadla nepresvedčila. Apatický orchester a kolísavé výkony sólistov doplnili miestami až bolestivú réžiu.

Ako už v onej dobe súmraku Európy podotkol dobrý vojak Švejk, parafrázujúc Napoleona: „Jó, na frontě se situace mění každým okamžikem“. A nemenej príznačne dodáva: „...nezoufejte, ono to nějak dopadne, tak jako vždycky.“ Ale žiadna sranda to nebola a nie je ani dnes.

Pustil som si „debatu“ medzi Filipom Sulíkom alias Fikim a Vladimírom Šnídlom. Celú. Najprv som bol zvedavý, potom som sa nachvíľu musel premáhať, aby som pokračoval ďalej, a nakoniec som nevedel odtrhnúť oči.

Rozšírenie nárazníkovej zóny má podľa Netanjahu za cieľ „definitívne eliminovať hrozbu invázie zo strany Hizballáhu a zabrániť v streľbe protitankových rakiet v blízkosti hraníc“.