Týždeň.sk

Mnohí sa s nimi stretli na svadbách, kde sa sem-tam mihnú vo forme ohromnej poskladanej torty. Desiatky milých malých úhľadných nafúknutých guľôčok, plnených krémom a poliatych čokoládou, vytvárajú ohromnú pyramídu. Torta sa potom nekrája, ale rozdeľuje po malých profiterolkách.

My ľudia sa maskujeme, ako môžeme. Máme ego, naučené gestá istoty, máme mobil, cigarety, máme svoje finty, aby nám nikto len tak ľahko nevidel do žalúdka. Ale predsa sú ešte okamihy, keď sa chtiac-nechtiac odkopeme a sme jednoducho takí, akí sme. Objavil som jednu z chvíľ, keď nám je skutočne vidieť do žalúdka.

Už som to viackrát spomínal, ale stále to platí, tak prečo to nepripomenúť? Považujem sa za feministu. Ortodoxného, radikálneho, programového, pokojne by som bol aj militantný, ak by som vedel, ako na to, čo v mojej realite vyzerá tak, že by som pokojne zrušil v jazyku aj vo vonkajšom svete čokoľvek, na základe čoho uvažujeme o ľuďoch inak ako o ľuďoch.

Na prvý pohľad je to paradox: miesto, ktoré chcelo uchovať všetko poznanie sveta, z neho napokon takmer celé zmizlo. Mám tým na mysli známu – a pritom v mnohom stále neznámu – Alexandrijskú knižnicu.

Nedávno som počúval rozhovor. Niekto verejne známy v ňom opisoval svoje skúsenosti s internetovým hejtom. A zaujal ma jeden kúsok, v ktorom popisoval, ako kontaktoval človeka, ktorý v komentári jeho deťom želal smrť, a ten človek sa ohradil, že to nebolo želanie smrti, ale len nadávky. A nadávať sa predsa môže. Odvtedy mi tá veta znie v hlave a fascinuje ma. Je taká jednoduchá, a pritom vystihuje podstatu mnohých vecí, ktorými tu roky žijeme.

„Vo večnej úcte a láske všetkých obyvateľov našej zeme, v pamäti pracujúcich ľudí druhých zemí a v pamäti celej medzinárodnej robotníckej triedy bude navždy opatrované drahé meno veľkého syna nášho ľudu, Klementa Gottwalda.“

Štyri dni som na Pohode sprevádzal Ľuba Šošku a jeho manželku Eriku. Pôvodne som chcel fotografovať život s nevyliečiteľnou chorobou. Nakoniec vznikol príbeh o partnerstve, priateľstve, komunite okolo Pink Whale a o tom, že ani v ťažkých chvíľach netreba stratiť humor.

Michal Palovič je kynológom Horskej záchrannej služby, výcviku psov sa venuje od trinástich rokov. Po tvrdom tréningu prišli súťaže a majstrovstvá, po majstrovstvách prijatie do Horskej záchrannej služby a skutočná práca v teréne. Tá vyústila až do výjazdu do ruín po zemetrasení vo Venezuele, z ktorej sa vrátil pred necelými dvomi týždňami.

Úľava, keď dorazíte na miesto dovolenky. Príjemný pocit kedykoľvek si uvedomíte, že ste mimo dennodennej rutiny. Pocit smútku či napätia z toho, čo vás čaká počas cesty z dovolenky domov. To všetko váš mozog vníma a spracúva, nech cestujete kdekoľvek a na akokoľvek dlho.

Poznáme mnohé príbehy slávnych zvierat, ktoré sú hrdinské, dojímavé, obsahujú výbuchy emócií, dokonca niektoré zvieratá zachraňovali životy. Hlavný hrdina tohto príbehu nerobil nič viac a nič menej, len že pokojne kultivoval prostredie, ako to už len mačky vedia. Na jeho láskyplnú prítomnosť spomínajú stovky odchovancov losangeleskej základnej školy Elysian Heights a tisíce jeho fanúšikov.

Sever Bosny a Hercegoviny turisti väčšinou preskočia a idú rovno na juh k Mostaru či Dubrovníku. Pritom stačí lacná letenka do Tuzly a počas predĺženého víkendu stihnete soľné mesto, exotický dištrikt Brčko, chorvátsky kút pri rieke Sáve aj Banja Luku, hlavné mesto Republiky srbskej.

Pani Hrabovecká, autorka knihy, bola pre nás, odkedy sme mali to šťastie ju v súvislosti s nahrávaním rozhovorov so svedkami holokaustu spoznať, symbolom energie, húževnatosti, odvahy. Bola jednou z dievčat, ktoré prvým transportom 25. marca1942 deportovali do Auschwitzu. Číslo na ruke jej to pripomínalo do konca života.

V kinách je dlho očakávaná Odysea. Odyseus sa desať rokov túlal, kým sa dostal domov, a zdalo sa mu to ako večnosť. Rozmaznaní Gréci. Nás predseda vedie gréckou cestou už pätnásť rokov a nerobíme z toho vedu. Raz sa tam určite dostaneme.

Iránske Revolučné gardy zastavili pri Hormuzskom prielive štyri lode, zatiaľ čo jemenskí húsíovia oznámili útoky na ropné zariadenia Saudi Aramco v Saudskej Arábii.

Problém príliš otvorených nožníc, alebo tak nejako sa tomu hovorí. Témy, ktoré polarizujú spoločnosť až tak veľmi, že znesvárené skupiny stoja proti sebe v nezmieriteľnej konfrontácii.