Týždeň.sk

Dnes je nevyhnutnou súčasťou základnej výbavy našich chladničiek. Bez neho sa už nezaobíde jeden jediný recept, ktorý pomedzi fučanie svojich klientov v posilňovni diktuje nejeden tréner či trénerka. Biely zrnkový syr, ani žervé, ani tvaroh. Skrátka cottage cheese.

Je to po prvýkrát počas jedenásťročnej existencie Fondu, čo Asociácia Divadelná Nitra získala nulovú podporu na toto medzinárodné podujatie.

Nedávno mi písal dobrý kamarát. Chcel, aby som mu dal radu, myslel si, že to dokážem. A ja som vôbec nevedel, čo mu mám poradiť. Pýtal sa ma, ako má ďalej existovať s inými svojimi priateľmi, ktorí žijú v celkom iných názorových svetoch, pokiaľ ide o geopolitiku. Držia stranu Rusom v ich vojne a majú pocit, že to, čo robia Ukrajincom, si spôsobili Ukrajinci sami a že je to všetko inak, až tak aby to nebolo také jednoduché, že niekto útočí a niekto sa bráni.

Galapágy na vás zapôsobia, akoby tu čas prestal existovať. Chvíľami sopečné súostrovie pôsobí ako zvláštna mesačná krajina, vzápätí vás prekvapí fascinujúcimi druhmi zvierat a rastlín, pri ktorých pozorovaní sa budete cítiť ako otec evolučnej teórie.

Opera SND stavila na istotu, výsledkom je sklamanie. Koncepcie režiséra i dirigenta ostali za očakávaním, spevácke obsadenie Figarky až na výnimky nedosahuje ani priemer.

Keď som po rokoch začal čítať dcére Ferda Mravca, zistil som, že si z detstva nepamätám len dobrodružstvo a krásne ilustrácie. Pod rozprávkou o mravcoch sa zrazu objavil obraz celej spoločnosti – sveta práce, kolektívu, disciplíny aj strachu z nepriateľa.

Ťažko sa zbavujem vecí. Neviem ako, kedy a prečo sa mi to prihodilo, ale smutnou pravdou je, že doteraz mám kdesi v krabici na povale odložené tričká, ktoré som nosil pred dvadsiatimi rokmi.

Tak už aj ja osobne viem a do konca mája by sme mali vedieť všetci, kedy presne by sme mali ísť do dôchodku a aká bude jeho výška.

Hádam aj viac než pred rokom mi moja žena povedala, aby som ten ihličnan, ktorý je na záhrade v črepníku, vyhodil. Je suchý, opadol, nerastie. Možno zmrzol alebo sa stalo niečo iné. Naozaj vyzeral, že je s ním koniec.

Nebude to mojím starnutím, ale predsa si silno uvedomujem, že začínam mať svojich obľúbených autorov. Nie preto, lebo s nimi vo všetkom súhlasím, ale preto, lebo sa viem pozerať na svet ich očami a zdieľam nie ich odpovede, ale otázky.

Nedeje sa mi to často, ale minule som mal také ráno. Rozčúlil som sa. Najhoršie je, že musím úprimne priznať, že po týždni si už neviem spomenúť na koho a prečo. Bola to ale nejaká správa v telefóne a ja som cítil, že som v práve, a tak som sa rozčúlil. Taký rozčúlený som s mobilom v ruke vyšiel z domu a išiel som stredom cesty, pretože som bol predsa v práve a rozčúlený, tak čo by som nešiel stredom.

Je Amerika ešte partner Európy? Prečo je Európa taká málo rozhodná? A dokedy vydrží Trump robiť nepremyslené kroky, keď si aj väčšina jeho voličov myslí, že NATO je pre Američanov najlepšia aliancia? Ian Brzezinski v rozhovore pre .týždeň na Globsecu.

S koncom školského roka odchádza ďalší ročník talentovaných maturantov na zahraničné univerzity. Exodus tých najšikovnejších sa stal štandardom. Už toto samotné napovedá o Slovensku veľa, pričom dôvodov odísť pribúda. Niektoré sú vážne, iné menej, ale stačia na to, aby nás vyháňali za hranice Slovenska.

Do mojej čítačky som si nahral román Chucka Palahniuka Program pre preživších (1999). Áno, to je autor knižnej predlohy filmu Klub bitkárov. A môžem odporúčať, pretože je to kus skvelej literatúry dokazujúcej, že americký román sa stále vyvíja a má čo povedať.