Týždeň.sk

Keď prišiel 24. február 2022, rozmýšľal som, aká príbehová podobnosť najlepšie opisuje, čo sa práve začalo diať. Asi som nakoniec nebol veľmi prekvapený, že mi napadli isté prepojenia s Tolkienovým svetom.

Nigéria je jednou z krajín, ktoré dokážu zažívať všetky problémy sveta naraz – politické, ekonomické, bezpečnostné a aj náboženské. Svoju kresťanskú perspektívu z východonigerijského štátu Borno do rozhovoru priniesol Martins Uchenna Obidiegwu, ktorý do Bratislavy prišiel na pozvanie organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi.

Jak se z básnířky z East Village stala ikona, která přetavila literaturu, rockovou muziku i svobodu do jedné z nejvlivnějších desek 20. století.

Je po 17. novembri, dopadol dobre, a to je čas na radosť. Napríklad z jednej z troch kníh, ktorú sme pripravili pre predvianočný trh. Jej autorom je Martin Mojžiš.

V Modre sa v sobotu otvorili dvory a ateliéry. Za každou bránou sa skrýval iný svet – vôňa hliny, zvuk brúsky, ticho obrazov na stenách. Na chvíľu sa z ospalého vinohradníckeho mesta stal živý organizmus, v ktorom sa miešali remeslo, umenie a zvedavosť návštevníkov. Najviac ma zaujalo, ako prirodzene sa tu prelína profesionálne s amatérskym. Ale možno práve v tom je čaro – že rozdiel medzi nimi nie je v kvalite, ale v postoji. Vo francúzštine slovo amateur znamená „nadšenec“, človek, ktorý milu…

Prezident a generálny prokurátor začali trošku neposlúchať. Ministerstvo dopravy tajilo svoje zlyhanie a vinu za zrážku vlakov chcelo hodiť na rušňovodiča. Putin sa vyhráža, ale nevyhráva.

Najprv tri úryvky. Prvý: „Nemôžem predstierať, že sa [smrti] nebojím. Ale najväčšmi cítim vďačnosť. Ľúbil som a bol som milovaný; veľmi veľa som dostal a niečo sa mi podarilo vrátiť; čítal som a cestoval, premýšľal a písal. (...) Predovšetkým som však bol cítiacou bytosťou, mysliacim zvieraťom na tejto nádhernej planéte a to samo osebe je nesmiernym privilégiom a dobrodružstvom.“

Pôvodne som chcel 17. novembra oficiálne štrajkovať, hoci aj sám, samojediný. Už som aj začal riešiť byrokraciu s tým spojenú, ale nakoniec nebolo treba.

Môj syn by povedal, že som sa v tejto Osnove tak trochu opustil. Myslel by tým, že som viac sám sebou, než je spoločensky vhodné a, hádam, aj únosné. Je to paradoxné, opustil som sa, lebo naozaj cítim, že nie som sám. A to je krásne. Tak by sa chcel opustiť každý.

„Áno, vidím nádherné veci,“ odpovedal archeológ Howard Carter na otázku, či niečo vidí, keď v roku 1922 po prvý raz nahliadol do hrobky faraóna Tutanchamóna.