Pravda.sk

Nová mapa sveta, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN, vznikla ako výsledok práce troch kartografov, ktorí chceli presnejšie zobraziť skutočnú veľkosť kontinentov. Tom Patterson, Bojan Šavrič a Bernhard Jenny vysvetlili, prečo žiadna mapa nedokáže úplne verne zobraziť guľatú Zem na plochom povrchu.

Laureátkami 10. ročníka programu Pre ženy vo vede na Slovensku sa stali Ivana Šišoláková, Iryna Zabaikina a Radka Michalková. Pôsobia vo veterinárnych vedách, biomedicínskom výskume a matematike. Ich projekty sa venujú témam, ktoré majú potenciál priniesť nové poznatky v oblasti liečby či diagnostiky aj práce s komplexnými biologickými dátami.

Neobvyklé usporiadanie génov môže netopierom poskytovať širšiu škálu protilátok. Zatiaľ však nie je dokázané, že práve ono vysvetľuje ich schopnosť tolerovať infekcie, ktoré pri iných cicavcoch spôsobujú vážne ochorenia.

Predstava je jednoduchá: ak by sa systém umelej inteligencie začal správať nebezpečne, človek stlačí núdzové tlačidlo a vypne ho. Podľa odborníkov je však realita podstatne komplikovanejšia. Jednotlivý systém AI možno za určitých podmienok odstaviť, žiadne centrálne tlačidlo schopné „vypnúť umelú inteligenciu“ ako celok neexistuje.

Chystal sa iba na kempovanie, no pri prezeraní satelitnej mapy si všimol niečo zvláštne. Nenápadný kruhový útvar v kanadskom Quebecu nakoniec priviedol vedcov ku kráteru s priemerom približne 25 kilometrov. Jeho vznik datujú približne 390 miliónov rokov do minulosti.

V areáli dátového centra ATL5 spoločnosti DataBank v americkej Atlante je vidieť bludisko zariadení, napájacích systémov a chladiacich technológií, ktoré sú potrebné na udržanie prevádzky dátového centra.

Zem môže mať zásobáreň vody na mieste, kam sa človek nikdy nedostane. Dve nové zlúčeniny dokážu podľa laboratórnych experimentov zachytiť vodík aj pri extrémnom tlaku a teplote hlbokého plášťa. Vedci teraz skúmajú, čo to znamená pre históriu vody na našej planéte.

Slovensko patrilo medzi deväť európskych krajín, ktoré tento rok zaznamenali najsuchší august od začiatku meraní Európskeho observatória pre sucho (EDO) v roku 2012. Rekordne suchý august zažili aj Rakúsko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Francúzsko, Maďarsko, Luxembursko, Srbsko a Švajčiarsko.

Vedci objavili na Mesiaci kráter, ktorý vznikol pri dopade cudzieho telesa pred dvoma rokmi a spočiatku zostal bez povšimnutia.

Vedcom sa vďaka skúmaniu skamenených zubov Tyrannosaura rexa konečne podarilo zistiť, akú mal tento mäsožravý dinosaurus telesnú teplotu. Napriek predchádzajúcim domnienkam zistili, že išlo o teplokrvného tvora, ktorého telesná teplota dosahovala takmer takú hodnotu ako u človeka.

Hubbleov teleskop potvrdil existenciu desaťstrannej atmosférickej vlny, ktorá sa pri južnom póle Saturnu zvýrazňuje najmenej od roku 2023. Vedci teraz môžu sledovať vývoj útvaru, aký v tejto časti planéty dosiaľ nepoznali.

Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok varovala, že kolobeh vody na Zemi je čoraz menej predvídateľný a kolíše medzi nedostatkom a prebytkom vody. Očakáva sa, že tento trend ešte zhorší fenomén El Niño.

Baktéria, ktorá dokáže roky prežívať v žalúdku, sa dostala do centra ďalšieho výskumu rakoviny. Ľudia s expozíciou Helicobacter pylori mali podľa novej analýzy približne 1,6-násobne vyššie riziko rakoviny čreva. Výsledky zároveň ukazujú, prečo budú potrebné ďalšie dlhodobé štúdie.

Zábery zhotovené minulý rok pri austrálskom pobreží ukazujú samicu vráskavca dlhoplutvého, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou smúti za svojím mŕtvym mláďaťom. Podľa nového výskumu video ponúka vzácny pohľad na zložité emócie cicavcov žijúcich v mori, informovala agentúra AFP.

Žiadny hurikán a pritom už vrcholí obdobie, keď sa im v Atlantiku zvyčajne darí najviac. Rok 2026 priniesol rekord, aký meteorológovia od začiatku moderného satelitného sledovania ešte nezaznamenali. Vysvetlenie treba hľadať najmä v silnom El Niño a jeho vplyve na atmosféru.