iMeteo.sk

Najsuchšie miestpo planéty sa zmenilo na nepoznanie. Chilská púšť Atacama sa zazelenala a v niektorých oblastiach ju dokonca pokryla snehová nádielka.

Leto sa pomaly blíži ku koncu. Už v utorok 1. septembra sa začne meteorologická jeseň, ktorá so sebo...

Úrady v Nepále v nedeľu vydali varovanie pred možnými novými záplavami a vyzávajú obyvateľov v oblastiach postihnutých záplavami, aby zostali v stave vysokej opatrnosti po tom, čo hladina vody v rieke Bhotekoshi začala opäť stúpať.

Prvý školský týždeň prinesie na Slovensko výrazné zmeny počasia. Ešte v pondelok bude veľmi teplo, no už počas utorka sa začne prejavovať studený front a teploty postupne klesnú.

Atlantik vstupuje do klimatologicky najaktívnejšej časti hurikánovej sezóny v nezvyčajnom stave – bez jediného hurikánu. Za pokojom stojí kombinácia silnejúceho El Niña a ďalších nepriaznivých podmienok.

Leto na Slovensku zajtra oficiálne skončí a rozlúči sa s nami veľmi vysokými teplotami aj búrkami. Teploty môžu na juhu a východe atakovať až +35 °C. V popoludňajších hodinách však začne počasie na Slovensku ovplyvňovať studený front, ktorý prinesie prehánky, búrky a prechodne aj silnejší vietor.

Tragédiou sa skončil kresťanský hudobný festival Big Church Festival v britskom grófstve West Sussex. Po páde veľkého pútača zomrel 41-ročný muž a najmenej šesť ďalších ľudí utrpelo zranenia.

Slovensku hrozia ďalšie búrky, ktoré by mali na naše územie doraziť už počas zajtrajšieho dňa. Búrky sa môžu vyskytnúť hneď v niekoľkých okresoch Slovenska, pričom na západ krajiny by mohli doraziť dokonca až dve vlny. Zároveň sa tým ukončí veľmi teplé počasie.

Bociany už opúšťajú Slovensko a vydávajú sa na tisíce kilometrov dlhú cestu do teplejších oblastí. Hoci je u nás stále pomerne teplo a podľa aktuálnych predpovedí nás ešte čakajú aj ďalšie teplé dni, vtáky sa už riadia svojim prirodzeným migračným rytmom.

Noc zo soboty na nedeľu priniesla na Slovensko výraznejšie ochladenie, než naznačovala predpoveď. Na severe krajiny klesla teplota miestami až k +5 °C.

Veterné elektrárne pribúdajú v Rakúsku, Nemecku či Maďarsku a čoraz väčšiu časť elektriny v Európe vyrába vietor. S ich výstavbou sa však pravidelne objavuje otázka: čo sa s obrovskými turbínami stane, keď po desiatkach rokov doslúžia?

Ak by svet zasiahla katastrofa globálnych rozmerov, nie všetky krajiny by mali rovnakú šancu udržať fungujúcu spoločnosť a zabezpečiť prežitie svojich obyvateľov. Medzinárodný tím vedcov sa preto pozrel na to, ktoré časti sveta by boli najodolnejšie voči scenárom, akými sú jadrová vojna, dopad veľkého asteroidu, mohutná sopečná erupcia, globálny výpadok elektriny či mimoriadne nebezpečná pandémia.

V médiách v týchto dňoch rezonuje tragická udalosť z Nepálu, kde po uvoľnení obrovskej masy ľadu vznikla ničivá prívalová vlna. História však pozná ešte oveľa smrteľnejšie horské katastrofy. Jedna z najhorších sa odohrala v Peru a počas niekoľkých minút pochovala celé mesto.

Pod jednou z najhustejšie osídlených oblastí Európy sa ukrýva obrovský vulkanický systém, ktorý vedci sledujú prakticky nepretržite. Campi Flegrei pri Neapole patrí medzi najnebezpečnejšie aktívne kaldery v Európe a jeho prípadná erupcia by zasiahla územie, na ktorom žijú státisíce ľudí.