Denník N

Štát stále nevysvetlil čo nakupuje, ani prečo to má toľko stáť Takmer pred rokom sme sa dozvedeli, že NASES sa pokúša obstarať nové projekty súvisiace so slovensko.sk za desiatky miliónov eur. Zámer realizovať tieto projekty však vopred neoznámil, neprekonzultoval s odbornou verejnosťou a nezverejnil k nim ani povinnú projektovú dokumentáciu. Už toto samotné je takým závažným porušením pravidiel,…

Vagus dlhodobo spolupracuje s Kanceláriou verejného ochrancu práv. Na jej čele je aktuálne JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. (Tübingen), ktorý hovorí, že prehlbovanie následkov chudoby je zlyhanie spoločnosti. V rozhovore vysvetľuje, v akých prípadoch sa naňho môžete obrátiť a či to môžete urobiť aj bez dokladov alebo peňazí.

V jednom z posledných blogov som si na účet rečí okolo umelej inteligencie (AI) robil trochu žarty tým, že som napísal, že cvičím na ihrisku, pretože AI mi prezradila, že písaním blogov si fyzickú kondíciu nezlepším. Napadlo mi, či by AI chápala, že ide o žart. Tak som sa jej rovno na to spýtal. Jej odpoveď ma prekvapila. Presnejšie, bol som z nej úplne paf.

Komentár Grigorija Mesežnikova v Denníku N pripísal propalestínskym iniciatívam postoje a ciele, ktoré považujeme za závažné a nepravdivé. Keďže sme nedostali priestor reagovať priamo v denníku, chceme vysvetliť, čo Včera bolo neskoro skutočne zastáva, a ohradiť sa voči obvineniam z antisemitizmu, schvaľovania násilia či diskriminácie Židov.

Pred osemnástimi rokmi zomrel jeden zo zakladateľov skupiny, ktorú počúvam a stále cítim už od roku 1968.

U Hegela sa človek nestáva sebavedomou bytosťou tým, že niečo vlastní alebo prežije. Stáva sa ňou až vtedy, keď ho ako takého uzná iné vedomie – také, ktoré má rovnakú schopnosť túžiť a rovnaké právo byť uznané. V slávnej pasáži o pánovi a sluhovi to Hegel odvodzuje takmer paradoxne: dvaja ľudia sa stretnú, každý chce byť uznaný druhým, a keďže uznanie od niekoho podriadeného nemá cenu, obaja sú …

„Koniec civilizácie“ je veľmi nešťastne zvolený názov pre knihu, tézu a filozofiu. Dokazuje to už len to, koľkokrát musel Fukuyama obhajovať, čo vlastne týmto názvom myslel. Posledné desaťročia sa jeho téza o liberálnej demokracii ako akomsi finálnom štádiu civilizácie pripomína najmä preto, aby sa ukázalo, v koľkých oblastiach sa mýlil. Svet predsa prakticky dokazuje opak – od liberálnej […]