Denník N

…nestačí. Ani zatíňať blahovskú “čegevarskú pästičku” kdesi v Havane alebo v Bruseli. To vedia len boľševici.

Niekedy nás život postaví pred situácie, v ktorých nevieme, čo povedať ani ako byť nablízku. Tereza sa do polročného kurzu Plamienka prihlásila s túžbou naučiť sa lepšie rozumieť smútku a byť oporou druhým v náročných chvíľach. Nečakala však, že jej táto skúsenosť pomôže hlbšie porozumieť sebe samej a zmení jej pohľad na stratu aj život. Dnes je dobrovoľníčkou Plamienka.

„Značení těla nebylo mezi prvotními křesťany neobvyklou praxí. Mohlo být vnímáno jako potvrzení víry a v podstatě znemožňovalo se víry zříct. Ve většině případů přijímali věřící značku dobrovolně — umožňovala jim vstoupit do komunity nebo se k ní blíže přimknout. Zavedení zvyku vytváření trvalých značek, nebo alespoň jeho tolerování, zajišťovalo skupině stabilitu a jednotnou identitu, díky níž by…

Južne od Charkiva sa začínajú na bežných cestách objavovať ochranné siete proti dronom. Hoci by ma mala ich prítomnosť upokojovať, deje sa opak. Aj bez vojenskej hrozby sú podmienky na ceste nebezpečné - husto prší, nad rozbitou cestou sa vznáša opar, z objektívnych príčin jazdíme rýchlo. Musíme sa jeden druhému nestratiť, a predovšetkým včas odovzdať sanitku a pickupy vojakom v Iziume - v meste,…

"Malá říkanka o mém ještěřím kamarádovi, kterého jsem dnes venčil na zahrádce. Porovnání člověka a vousatého australského ještěra."

Všetky krajiny, ktoré si siahli na dno a museli za svoju existenciu v 20. storočí krvácať, sú mentálne inde. Vážia si samy seba a poznajú zdravé vlastenectvo. My sa radšej sťažujeme na zlý Brusel, staviame predražené stožiare a obdivujeme tých, ktorí vedia systém "ošmeknúť". Ale aj zdanlivo zabetónovaná spoločnosť sa dokáže prebudiť.