Martina Homoliak

<p>Je mi ľúto, niktoši, ale to, že moje IQ je oveľa vyššie, ako má zvyšok populácie, vie celý svet. Ja budem tým najlepším prezidentom, akého kedy stvoril Boh. Znie vám to povedome? Nuž, tieto slová zo svojich úst svojho času vypustil exprezident USA Donald Trump. Nie div, že tak zle znášal porážku od Bidena a ne­chcel sa vzdať utkvelej predstavy, že hlasy boli zle spočítané. Tento muž je o svojej genialite skalopevne presvedčený, a tak to hlása do sveta pri každej príležitosti. Takéto presvedčenie mal aj macedónsky kráľ Alexander Veľký, Gaius Iulius Caesar či Napoleon.</p>
<p>A v súčasnosti je to Be­yoncé, ktorú podľa vlastných slov na umeleckú dráhu priviedol Boh, a to preto, že žiadna iná speváčka od neho nedostala toľko talentu ako ona. Aj vo svojom živote možno niekoho takého poznáte. Prehnané sebavedomie, megalomanské sklony a narcizmus urobia z týchto ľudí chorých pacientov trpiacich velikášstvom, pričom psychológovia hovoria o naozaj vážnej osobnostnej poruche. A žiť s takým človekom, ktorý si ochorenie nepripustí, je boj. Vtedy je lepšie utekať.</p>
<h3><strong>Vo všetkom dokonalý</strong></h3>
<p>Tieto sklony sa navonok prejavujú veľmi nápadne. Vtedy človek otvorene hovorí o&nbsp;svojich schopnostiach, ambíciách a&nbsp;je nimi natoľko pohltený, že stráca kontakt s&nbsp;realitou. Pripadá si najmúdrejší, najkrajší, najschopnejší a&nbsp;názory ostatných sú mu ukradnuté. Čo by možno nebolo také škodlivé, keby si to nechal pre seba. Problém je, že takíto megalomani majú obrovské ambície. Akýmsi zázrakom sa im často darí si ich napĺňať, no kto na nich natrafí v&nbsp;živote, má o&nbsp;„zábavu“ postarané.</p>
<p><strong>Vedeli ste, že...</strong></p>
<p>podľa magazínu Psychology Today až 75 % ľudí&nbsp; s diagnostikovanou narcistickou poruchou tvoria muži, ktorí nedokážu nikoho urobiť šťastným?</p>
<h3><strong>&nbsp;V čom je problém?</strong></h3>
<p>„Pravý narcis dá každému najavo, že on je v spoločnosti ten najdokonalejší. A nedá sa od neho očakávať, že sa k partnerovi či priateľom bude správať rovnocenne,“ hovorí Brozmanová. Šanca, že by si narcis priznal vlastnú chybu, je nulová. Rovnako ako pri nastavení pravidiel. Narcis je totiž príliš výnimočný na to, aby bol zväzovaný pravidlami. Mnohokrát však na to prídeme až neskoro, často vtedy, keď už je naším manželom a odísť je potom zložitejšie. Človek sa však s touto poruchou nerodí, ale stáva sa narcisom. Môžu za to aj rodičia, ktorí do veku 5-6 rokov dieťaťu nenastavia tie správne hranice, napríklad toto nesmieš, lebo si ublížiš.</p>
<p>Ak aj niečo vyvedie, rodičia a starí rodičia to tolerujú, a tak má dieťa pocit, že môže všetko. S týmto pocitom vyrastá, dospieva a v dospelosti je už ťažké zmeniť ho. Nie nadarmo sa hovorí: „Ohýbaj ma, mamko, pokým som ja Janko. Keď už budem Jano, neohneš ma, mamo.“ Narcis tak strpčuje život všetkým vo svojom blízkom okolí – nemá rešpekt pred učiteľmi, neznesie iný názor, hlasno rozpráva, ba priam až kričí a svojho súpera bez mihnutia oka zničí a rád zhodí iného, len aby sa cítil lepšie.</p>
<h3><strong>Laura: Čokoľvek som urobila, bolo zlé</strong></h3>
<p>„Všetko, čo som urobila, bolo nesprávne. Čokoľvek sa stalo, bola to len moja vina. Dodnes si pamätám, ako malý dostal horúčky, pretože deti predsa občas ochorejú, a tak sme s ním išli na pohotovosť. Bola som z toho v strese, ale on namiesto toho, aby ma upokojil, kričal ako blázon. Že sa neviem starať o dieťa, že ho zle kŕmim, takže za to všetko môžem iba ja. Nakoniec synovi zistili pneumokokovú infekciu a aj za tú som bola zodpovedná, veď ako inak, však? Najhoršie bolo, že presne v tom období ho povýšili a dokonca sa stal partnerom v advokátskej kancelárii. Dodalo mu to ešte viac sebavedomia. Odvtedy som pravidelne počúvala, že doma nič nerobím a aj to málo, čo spravím, je nanič.</p>
<p>Začal mi vydeľovať peniaze, keď som mu občas pripomenula, že by mohol prísť domov aj skôr ako o ôsmej večer, vylial na mňa vedro výčitiek. Rýchlo som zistila, že je zle, lenže potom som otehotnela druhý raz a zase som musela sklopiť opätky. Niekedy som mala pocit, že mu robí dobre, keď ma môže zhadzovať. Pravidelne mi hovoril, že už ani v posteli to so mnou nie je také ako kedysi, dokonca mi stále rozprával o nejakej mladej kolegyni, ktorá po ňom ide, a on jej odoláva len preto, lebo je ženatý. Normálne ho bavilo ubližovať mi a zvyšovať si na mne svoje ego.“ Laure trvalo dlhých osem rokov, kým pochopila, že život po boku narcisa, akým je jej manžel, už ďalej nezvládne.</p>

<h3><strong>Eliška:&nbsp; Dlhé roky som ho na slovo počúvala</strong></h3>
<p>„Je strašné, keď čosi také poviem o svojom otcovi, ale&nbsp; zničil mi život. Jasné, ako dieťa som to nevnímala, ale postupne som si uvedomovala, že doma nie je všetko v poriadku. U nás neexistovalo, že by o niečom mohla rozhodnúť mama, všetko vždy bolo tak, ako povedal môj otec. Kam pôjdeme na dovolenku, aké topánky mi rodičia kúpia, na akú školu sa môžem prihlásiť. Dlhé roky som ho na slovo poslúchala. Až po maturite som si postavila hlavu. Išla som študovať jazyky, aj keď chcel mať zo mňa lekárku alebo právničku. Keby nezasiahla mama, tak ma vydedí a vyhodí z domu.</p>
<p>Pretože on bol celé roky zvyknutý, že všetci urobia presne to, čo povie. Dnes sa s mamou vídavam, často si telefonujeme, ale na stretnutia s ním jednoducho nemám sily. Nevládzem počúvať, ako som ho sklamala, ako všetko robím zle, ako by on môj život žil úplne inak. Pre otca nikto nie je dosť dobrý, pretože on jediný vie všetko najlepšie a je presvedčený o svojej dokonalosti.“</p>

<h3><strong>Ich počet stúpa</strong></h3>
<p>Psychologička Elena Brozmanová je presvedčená, že aj v&nbsp;našich končinách žije veľa narcisov s&nbsp;megalomanskými sklonmi, ktorí sú presvedčení o&nbsp;vlastnej dôležitosti. Ibaže do ambulancie odborníkov často nechodia, lebo si nepripúšťajú, že potrebujú pomoc. Ani že by v&nbsp;niečom urobili chybu. On, ten najúžasnejší a&nbsp;najšikovnejší tvor pod slnkom, by sa mal liečiť? Prepánajána, a&nbsp;prečo? On je predsa v&nbsp;absolútnom poriadku.</p>
<p>„Narcizmus je duševná porucha, pri ktorej je človek presvedčený o&nbsp;vlastnej dôležitosti. Potrebuje obdiv, potrebuje, aby s&nbsp;ním všetci súhlasili, ale na druhej strane mu chýba akákoľvek empatia k&nbsp;ostatným,“ opisuje signály vážneho problému. Odborníci upozorňujú, že vďaka sociálnym sieťam ich pribúda čoraz viac. Možno ste si aj vy všimli, ako sa nám na scéne objavujú premúdri vševedovia, presvedčení, že môžu a&nbsp;vedia všetko. A&nbsp;ktorí si myslia, že majú právo vyjadriť svoj názor. A&nbsp;psychológovia varujú, že tento trend bude iba narastať.</p>

<h3><strong>Každý je tak trochu narcis</strong></h3>
<p>Ruku na srdce, troška narcizmu je v&nbsp;každom z&nbsp;nás. Znakom toho je sebaláska, ambície niečo dosiahnuť. No je dôležité rozoznať tú zdravú mieru. Nie každého narcisa odhalíte na prvý pohľad. Na začiatku sa môže ovládať, obvykle býva pozorný, inteligentný, je okolo neho aura výnimočnosti a&nbsp;pôsobí ako očarujúci spoločník. Prejaví sa až neskôr – musí mať vždy pravdu, iný názor zhadzuje, vy robíte vždy všetko zle a&nbsp;vaše priateľky sú pre neho obmedzené sliepky. A&nbsp;život s&nbsp;ním je potom krížová cesta.</p>

Laure trvalo 8 rokov, kým pochopila, akého má muža: Keď som sa sťažovala, vylial na mňa... OCH!

Výber pre vás

Laure trvalo 8 rokov, kým pochopila, akého má muža: Keď som sa sťažovala, vylial na mňa... OCH!

Súvisiace články

Výber pre vás