Hlavný hygienik sťa veľký boss
nariadil nám handry na hubu a nos.
Nezáleží, či sme chorí, či zdraví –
hrozne sa v tom dýcha a hlas máme huhňavý.
---
V tejto dobe – je to hrozné –
čelíme hybridnej hrozbe.
Hentých hore vždy dosť nazlostí,
keď šírime hoaxy a hlúposti.
Skvelý nápad hodný múdrej hlavy – hľaďme!
Ministerstvo holej pravdy hneď a zaraz zriaďme.
Čo už, keď aj kráľ je nahý, i pravda môže byť nahá,
aj tak je tu, moji drahí, všetko na Há.
---
Horí veľký ohník, horí, nie však na Kráľovej holi,
ale v hlavnom meste vatra z podpisových hárkov horí.
Hradní páni k hlasu ľudu hluchí boli,
referendum nie je veru po ich vôli.
Štyri roky pri válove si vraj hovieť budú,
my ostatní musíme len držať krok a hubu.
Nádej v lepší život hasne, ako oheň v lejaku,
všetky naše túžby hlasné majú totiž na háku.
Kto má z toho hlavybôľ a hnev ho zmára,
nech sa berie hen za hory, preč z chotára.
Aj Hliník sa odsťahoval „do Humpolce“...
Zostanú len Hujeri a hlúpe ovce.
---
Hej, Slováci, stále chcete hriať si hada na hrudi?
Hlavu hore, zovrieť päste – treba sa už zobudiť!
Načim hľadať halapartne – tie sa budú hodiť,
na podliakov, ktorí národu chcú škodiť.
Oplan, ktorý vlastným škodí bez bázne a hany,
zaslúži si hodený byť do levovej jamy.
Kto iným len odrobinky a sám hýri pri stole,
zaslúži si päťadvadsať po holej.