Ježiš a žena pristihnutá pri cudzoložstve

Ježiš a žena pristihnutá pri cudzoložstve

Zamyslenie (Jn 8,1-11)

1 Ježiš odišiel na Olivovú horu. 

2 Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k

   nemu. Sadol si a učil ich. 

3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri

   cudzoložstve, postavili ju do prostriedku 

4 a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri

   cudzoložstve. 

5 Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo

   povieš ty?“ 

6 Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa

   zohol a prstom písal po zemi. 

7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal

   im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ 

8 A znovu sa zohol a písal po zemi. 

9 Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími – sa

   vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. 

10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa

    neodsúdil?“ 

11 Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa

    neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Štruktúra

Ježiš odišiel na Olivovú horu a potom sa vrátil  do chrámu, aby učil  (vv.1-2)

Obvinenie ženy z cudzoložstva (vv.3-6 )

Ježišova odpoveď zákonníkom a farizejom (vv. 7-8)

Ježiš žene odpustil cudzoložstvo (vv. 9-11)

Kontext 

7. kapitola začína rozprávaním o Ježišovi, ktorý šiel do Jeruzalema na sviatky Stankov (1-13);

Ježiš učí v chráme (vv.14-31); úklady farizejov proti Ježišovi (vv.32-36); Ježiš zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije“ (vv.37-39); potom nasleduje diskusia o Kristovom pôvode (vv.40-53).

8. kapitola začína rozprávaním ako Ježiš odpustil žene pristihnutej pri cudzoložstve (1-11); ďalej Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života “ (vv.12-20); Ježiš dáva výstrahu neveriacim Židom (vv.21-30) a 8. kapitolu ukončuje reč o Abrahámovi (vv.31-59). Potom v 9. kapitole je uzdravenie slepého od narodenia (vv.1-41).

Zamyslenie

vv.1-5:  „Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri

cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri

cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ 

Príbeh o žene pristihnutej pri cudzoložstve pokladajú vedci za neskoršiu interpoláciu v texte evanjelia pravdepodobne z 3. alebo 4. storočia, lebo sa nenachádza v najstarších textových svedectvách. Epizóda ukazuje ďalší konflikt Ježiša so Židmi o interpretácii Tóry. V centre záujmu stojí žena prichytená pri cudzoložstve. Scéna sa odohráva v Jeruzalemskom chráme. Termín „cudzoložstvo“ naznačuje, že ide o vydatú ženu. Cudzoložstvo bolo vážnym previnením preto Ježiš na inom mieste povedal: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5,28).

Mojžišov zákon v starozákonnej knihe Deuteronómium nariaďoval: „Muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. Svedkovia nech prví položia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.“ (Dt 17, 5-7; 22,22-24). V evanjeliovom úryvku sa nespomína muž a je pravdou, že  aj jeho sa dotýkal Mojžišov predpis (Lv 20,10). Farizeji a zákonníci chceli Ježiša v reči podchytiť a chceli počuť čo povie.

Podobne ho chceli podchytiť v reči  aj pri otázke o dani cisárovi (Mk 12,13-17).

vv.6-8:  „Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi.“

Niekedy sa stáva, že mame tendenciu byť ako farizej a zákonník, ktorý chce na druhého poukázať na jeho chyby a odsúdiť. Vždy si musíme uvedomiť, že každý z nás ma svoje pády a preto nie je správne mať takýto farizejsky prístup k druhým.

Všetci musíme v pokore uznať, že sme slabí a nedokonali, že sme náchylní k hriechu a potrebujeme Božie odpustenie a milosrdenstvo. Ježiš na zaver ženu napomína: „Choď a už nehreš!“

Ježišova následná odpoveď o hodení kameňa sa opiera o Dt 13,10-11 a 17,5-7: pri kameňovaní mohol svedok deliktu hodiť kameň ako prvý. Tento predpis však Ježiš reinterpretuje a povoľuje hodiť kameň iba tomu, kto nemá žiaden hriech.

Ježišov postoj a písanie po zemi sú vyjadrením jeho odmietnutia nechať sa zatiahnuť do pasce. Obsah jeho písma evanjelista neudáva. Podľa názoru viacerých vedcov možno Ježiš píše Ex 23,1b alebo 23,7.

vv.9-11:  „Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

Ježiš v Matúšovom evanjeliu hovorí: „ Ak my neodpustime ľuďom ani nám nebesky Otec

neodpusti naše hriechy” (Mt 6,15). Čím viac budeme obviňovať, vyčítať a pripomínať chyby

z minulosti druhému tým viac sa vzďaľujeme od Kristovej lásky.  Ježiš povedal: „Kto z vás je

bez hriechu nech prvý hodí do nej kameň” (Jn 8,7). Farizeji a zákonníci po týchto slovách uznali,

že aj oni sú hriešnici. Ježiš žene prejavil svoje milosrdenstvo a vieme, že Židia chceli tiež Ježiša ukameňovať (Jn 11,8).

Slova: „Choď a už nehreš!“ nám môžu pripomínať sviatosť zmierenia v tomto duchu na zaver svätej spovede hovorí kňaz: Pán Ježiš ti odpustil hriechy, choď v pokoji. Svätý apoštol Ján nás povzbudzuje: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpusti nám hriechy a očistí nás od každej nepravosti “ (1Jn 1,8-9).

Aplikácia

Často sa stáva, že skôr vidíme chyby na druhých a svoje chyby si neuvedomujeme.  Ježiš nás učí: „Nesúďte, aby ste neboli súdení ” (Mt 7,1).  Keď vidíme, že niekto urobil niečo zle môžeme ho napomenúť v atmosfére lásky.

Nechcel som v nadpise označiť ženu „cudzoložnica.” Ak niekto urobí niečo zle to ešte neznamená že už musí byť označený podľa zlého skutku. Každý hriešnik ma nadej byť lepším ako predtým. Je viacero negatívnych označení: smilnica, hriešnica, prostitútka, neviestka, pobehlica, nemravná žena a pod. Lepšie by bolo povedať: žena pristihnutá pri cudzoložstve, žena, ktorej Ježiš odpustil hriechy, žena, ktorá zhrešila...

Prorok Ezechiel píše: „Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? – hovorí Pán, Boh – a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? “ (Ez 18,23).

Pán Ježiš povedal: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpusti sa vám“ (Lk 6,37).

Ježiš odpúšťal ľuďom hriechy napr. keď uzdravil ochrnutého (Mt 9,1-8); odpustil kajúcej a milujúcej žene (Lk 7,36-50) a tiež odpustil kajúcemu zločincovi na kríži (Lk 23,39-43).

Sv. Terezka z Lisieux vo svojom Sebaobetovaní Milosrdnej láske píše: „...prosím ťa pokorne, nedopusť, aby som sa ti niekedy znepáčila. Ak niekedy zo slabosti upadnem, nech tvoj božský pohľad ihneď očistí moju dušu a spali všetky moje nedokonalosti ako oheň, čo všetko  premieňa v seba...“ (Modlitba 6. Posledné rozhovory, s.19).

Terezka veľmi dôverovala Božiemu odpusteniu: „Áno, cítim, že aj keby som mala na svedomí všetky hriechy, ktoré sa dajú spáchať, išla by som sa so srdcom zlomeným ľútosťou vrhnúť do Ježišovho náručia, lebo viem, ako vrúcne miluje svoje márnotratné dieťa, ktoré sa k nemu vracia.“ (Rukopis C, s.289).

A ďalej píše: „Spomienka na moje chyby ma ponižuje, vedie ma k tomu, aby som sa nikdy nespoliehala na

 vlastnú silu, ktorá je vlastne slabosťou no ta spomienka mi ešte viac hovorí o milosrdenstve

 a láske. Ak svoje chyby so synovskou dôverou hodíme do spaľujúceho ohniska Lásky akože by

 neboli nenávratne strávené? (List Abbému Bellièrovi, TL 247,s.335).

Štefan Kónya, 2021

Použitá literatúra

Novy zákon s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie. Vydavateľstvo Dobra kniha Trnava, 2008

Jánovo evanjelium. Nový preklad a krátky komentár. VEDA vydavateľstvo SAV, Bratislava 2019

Sv. Terézia z Lisieux Listy, 2. zväzok. LÚČ  vydavateľské družstvo Bratislava, 1999