Mená
Áno, večer sa s ním ukladáme do postele…
Lucia, Jana, Sandra, Petra a… Mená a ich nositeľky, ženy, slečny. Marek, Tomáš, Ivan, Lukáš a… Mená a ich nositelia, muži, mládenci…
Toľko mien, poviete si, každý z nás má to svoje. Áno, večer sa s ním ukladáme do postele, aby sme si oddýchli a ráno s ním vstávame. Jednoducho nám ho dali rodičia pri narodení. Vlastne, sme si takí podobní, aspoň v tomto. Lenže neplatí to doslova.
Lucia, veselá, milá, pomerne mladá. Zhovorčivá, možno v istom okamihu až príliš. Kráčam pri nej, počúvam. Doma má dve deti a manžela, obdobie pandémie jej nič zvláštne nedalo, ale ani nevzalo. Všetci príbuzní sú zdraví, covid nikto z nich nedostal. Možno áno, ale bez príznakov. Super, poviem a myslím to úprimne. Ešte očkovanie, zaujímam sa. Prikyvuje, obe dávky už má za sebou.
Jana, vekový rozdiel oproti Lucii smerom hore, vitálna žena v rokoch. Príliš tichá, chcem povedať, ale nemôžem. To len Lucia akosi vytŕčala z davu. Počúvam, občas sa vypytujem. Musím, inak by som sa nedozvedela všetko. O sebe nehovorí veľa, skôr o rodine. Manželstvo prechádza komplikovaným obdobím, jediná dcéra opustila rodnú hrudu a našla svoje zázemie v cudzine. Manžel to prijal pomerne hladko, horšie je to s ňou. Chápem, tiež som matka, len ju trochu vraciam k našej téme. Korona si u nich vzala manželovu matku, je zrejmé, že to bolo po dlhom a ťažkom boji. Dcéra ochorením prešla hladko bez nejakých ťažkostí. A ona sama? Chráni sa ako môže, teraz sa spolu s manželom spoliehajú na očkovanie.
Tretia v poradí je Sandra, vysoká, štíhla žena s respirátorom na tvári. Vekovo najmladšia, prah dvadsaťpäťky ešte neprekročila. Pozerám jej do tváre, akoby som jej chcela povedať, že vonku ochranu dýchacích ciest netreba. Nespravím to, namiesto toho siahnem do vrecka po svojom respirátore, prispôsobím sa. Gumičky za uši a sme dve. Hovorí, ani vyzývať ju netreba, jej myšlienky sú asi príliš dospelé, akoby jej nepasovali k tvári. Počúvam, neprerušujem ju, aby nestratila niť. Vracia sa do detstva, kdesi tam začali zdravotné problémy. Vyšetrenia, komplikácie, vyšetrenia, akýsi opakujúci sa kolotoč. Ani najmodernejšia liečba toho nespravila veľa, problémy jej zostali. A covid, ten všetko zhoršil a ešte viac skomplikoval. Svoju reč zakončí povzdychom o očkovaní, vraj keby sa mohla. Nemôže, ošetrujúci lekár jej očkovanie neodporúča.
Vietor akosi zosilnel, fúka mi pod šaty, pridávam do kroku a smerujem k autu. Na dnes hotovo, zajtra pokračujem, nežnejšie pohlavie vystriedajú muži. Teším sa na nových ľudí a ich príbehy, konštatujem a zapínam autorádio. Správy, slová ministra zdravotníctva, očkovanie ako téma dňa. „Rozhodnutie o očkovaní je na každom z nás,“ hovorí. Počúvam ďalej a myslím na Sandru v respirátore, ona nemá toľko šťastia, nemôže sa rozhodnúť.
