Ako som teda načrtol, večernou prechádzkou som takpovediac zakončil tento deň. Bolo neskutočne horúco, nechápem, čo nás čaká ešte v júlových a augustových dňoch.
V dnešnom večernom článku sa pýtam, či nám všetko musí vychádzať podľa plánu.
Asi viacerí sa zhodneme, že najlepšie akcie sú predsa tie neplánované, kedy človek proste dostane nápad, a jednoducho nerieši, proste sa stane ako sa stane. Včera sa mi stala napríklad taká nemilá udalosť, nabíjal som si sobotu baterku na aute, no už som tušil jej blízky koniec, ktovie koľko má rokov, pretože som ju ešte zdedil údajne novú po predchádzajúcom majiteľovi, ale dajme tomu, to len históriu v krátkosti okolo toho, potom reku, idem preč, a keď som v krátkej prestávke zastal, už som opäť nenaštartoval, ani sa mi to nepodarilo s káblami. Nezostávalo mi nič iné, len druhým autom zájsť do obchodu, a kúpiť si už novú baterku. Auto samozrejme naštartovalo tak, že som mal pocit že vzlietne, a všetko pokračovalo normálne.
Sčasu na čas sa môže stať, že človeku proste všetko nemôže a nemusí vychádzať podľa plánu. A ešte horšie je, čo mi možno sami potvrdíte, že sa to všetko môže udiať v neplánovanom čase a nik si to neželá.
Korenie tohoto všetkého je predsa skutočnosť, že človeku máločo vyjde podľa plánu. Vtedy človek naozaj musí flexibilne zareagovať. Nová situácia je preto čas na novú výzvu. Vieme, že teda keď niečo nám nevyjde podľa plánu, človeka to obyčajne dokáže vykoľajiť.
Potom človek veľmi rýchlo musí v prvom rade vhodne reagovať, aby si zachoval chladnú hlavu, a aby človeka v podstate nič nevyviedlo z koncentrácie. Toto sa mi málokedy darí. Väčšinou je to napríklad aj preto, pretože zvyknem na všetko v podstate včas zareagovať, a možno čím častejšie, tým akosi spontánnejšie.
Na druhej strane neľutujem nič, pretože verím v to, že všetko je tak, ako má byť. Nič to, čo si napríklad len v niečom akosi predstavujeme sa predsa nikdy neodohralo, a práve preto vzniká dojem, že niekedy sny sú krajšie ako realita, ale je to naozaj tak? Aj keď teda nie všetko nám musí práve vychádzať podľa plánu, ako hovorí tematika dnešného môjho večerného článku, dobre vieme, že človek musí byť v živote realista, a prijať naozaj aj to, že sa mu možno chvíľkovo nedarí. Viem vám o tomto povedať svoje.
Človek proste niekedy trpezlivo vyčkáva na ten svoj čas. A keď ten čas príde, treba to využiť naplno. Práve vtedy mne sa to stalo, kedy som v niečo už proste neveril, nedúfal, a vtedy nastalo plnenie akéhosi plánu. Môjho ľudského, alebo toho Božieho, neviem. Isté však viem, že nič sa predsa nedeje len tak náhodou. Mnohí by mohli oponovať, že predsa všetko je akási náhoda, pretože nik nedokáže niečo vopred niečo odhadnúť.
Všetko sa môže v nesprávny čas pokaziť, každý sa sčasu na čas ocitne ako sa teda hovorí v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Čo teda potom spraviť, a ako sa zachovať. Práve na základe niektorých vybočení z normy, akési vytrhnutie možno z danej prežívanej reality môžeme načerpať niečo nové, zažijeme niečo, čo nás celkom isto môže obohatiť.
A niekedy sami zistíme, že to, čo sme nechceli vykonať, to čo všetko sme odmietali, sa nám akosi stalo darom. Napriek tomu, že nie všetko nám vychádza podľa plánu, predsa to všetko pôsobí ako stimul, ktorý hovorí jasnou rečou, a to, že človek sa posunie dopredu aj vďaka zložitým životným rébusom, ktoré sčasu na čas musí vyriešiť, a pri riešení zisťuje, čo všetko obsahuje jeho vnútro.
Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár