Moruše pochádzajú z juhozápadnej Ázie, z Mezopotámie a Perzie. Do Británie ich v 17. storočí doviezli pôvodne s cieľom produkcie hodvábu, keďže listami moruše sa živí práve priadka morušová. Priadky ale preferujú morušu bielu, takže pôvodný zámer bol neúspešný. Vďaka tomuto pokusu sa však do Európy dostalo veľmi chutné ovocie. V rokoch 2005 až 2007 bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej.
Škodca, ktorý produkuje vlákna hodvábu
Moruše sú okrem lahodných plodov známe aj ako potrava pre producenta hodvábu, priadky morušovej. Z nakladených vajíčok sa liahnu drobné húsenice, ktoré sa živia práve listami moruše. Zvliekajú sa približne štyrikrát a po poslenom zvlečení sa menia na kuklu v zámotku. Na vytvorenie jedného zámotku húsenica vytvorí jedno neprerušené vlákno v dĺžke až 1000 metrov. Toto vlákno, ktoré je hodvábnou niťou, patrí medzi najpevnejšie tkaniny vôbec. Chov priadky morušovej bol na Slovensku rozšírený, avšak krátko po 2. svetovej vojne úplne zanikol.
Nenáročná na pestovanie
Vráťme sa ale späť k moruši. Stromy rastú väčšinou v skupinkách, keďže sa rozmnožuje vegetatívne. Na Slovensku sa vyskytuje moruša biela (Morus alba), červená (M. rubra) a čierna (M. nigra). Darí sa jej na južných svahoch, má rada teplé a priepustné pôdy.
Pri jej výsadbe myslite na to, že jej dozreté plody budú opadávať. Preto ak sa chcete vyhnúť znečisteným chodníkom, nesaďte ju v ich blízkosti. Okolo moruše môžete vysadiť trvalky, pre ktoré bude popadané ovocie slúžiť ako prirodzené hnojivo.
Čo s bohatou úrodou?
V krajinách pôvodu moruše sa z nej najčastejšie pripravujú džemy. Moruša je ale ideálna pre prípravu sorbetov, pôsobí ako prírodné farbivo a z jej listov sa pripravuje čaj. Je možné ju zavárať, veľmi chutné sú aj surové plody.
Drobné plody sú bohaté na vitamín C, vitamíny skupiny B a vitamín mladosti - E. Majú protizápalové účinky, prečistia krv, znižujú krvný tlak a pomáhajú organizmu nadobudnúť rovnováhu.