Denník N

D. Keyes: Kvety pre Algernona (Čitateľský denník 34/2021)

„Volám sa Charlie Gordon a pracujem v Donnerovej pekárňi gde od pána Donnera dostávam 11 dolárou za tíždeň a chliep a koláše ag chcem. Mám 32 rokou a na budúci mesjac mám narodeňini. Povedal som dogtorovi Štrauzovy a profesorovi Nemurovy že nevjem dobre pýsať ale on povedal že nevaďí mám pýsať ako hovorím a ako pýšem slochy na hoďine slečny Kynianovej na breekminskej škole pre retardovaních dospelích gde sa učím 3 krát do týždňa keť mám voľno. Dogrot Štrauz vraví že mám pýsať veľa o šetkom čo si mislím a fšetkom čo sa my staňe ale uš nemuožem premíšľať lebo nemám čo vjac napýsať tak na dnes končím… s uctou Charlie Gordon.“

Charlie, mladý muž pracujúci v pekárni, má IQ 68. Cez deň zametá podlahy a roznáša balíčky, po večeroch však navštevuje školu pre retardovaných dospelých — pretože chce byť múdry, ako jeho priatelia. Keď dostane ponuku zúčastniť sa nového experimentu zameraného na umelý nárast inteligencie, neváha ani chvíľku, a spolu s myšiakom Algernonom podstúpi operáciu, ktorá mu zmení život. Aké to je byť „normálnym“ človekom?

Kvety pre Algernona sú písané denníkovou formou — Charlie si začína zaznamenávať svoje postrehy tesne pred experimentom a vďaka tomu môžeme badať jeho progres. Gramatika a štylistika sa postupne zlepšujú a vyjasňujú, rovnako aj vnímanie sveta a spomienky na detstvo. Knihy a prednášky sú stále zrozumiteľnejšie a Charlie postupne začne atakovať hranicu IQ 200.

Daniel Keyes v tejto svojej (už klasickej) sci-fi načrtáva niekoľko silných motívov. Ako sa pozeráme na postihnutých ľudí? Považujeme ich za rovnocenné bytosti? Akú váhu pripisujeme inteligencii? Naozaj nám vyššia miera vzdelanosti vyrieši morálne problémy súčasnosti? Čo je vlastne správne a prečo sa tu opakovanie spomína príbeh Adama, Evy a stromu poznania?

Charlie zisťuje, že ani jeho vysoká inteligencia mu nepomáha pri riešení etických otázok. Zároveň si začne uvedomovať, že sa čím ďalej, tým viac vzďaľuje priateľom a svojej životnej láske. Navyše sa pokusný myšiak Algernon začne správať akosi divne — agresívne, zmätene, dezorientovane. Čaká podobný úpadok aj Charlieho Gordona?

Tento útly román (vznikol, mimochodom, ako rozšírenie autorovej staršej poviedky) sa číta veľmi dobre — dopomáhajú tomu krátke kapitoly a neustály vývoj hlavnej postavy, ktorá sa nám, doslova, mení pred očami. Keyes tak vytvoril klasiku, ktorá aj napriek predvídateľnému koncu kladie tie správne otázky aj pol storočie po svojom vzniku.

D. Keyes: Kvety pre Algernona
Lindeni 2019
280 strán
*
85 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie