Udalosť týždňa Mareka Vagoviča: Opatrný zvrat v prípade vraždy Jána a Martiny
21.6.2021 00:00
akt. 26.06.2021 06:10

Udalosť týždňa Mareka Vagoviča: Opatrný zvrat v prípade vraždy Jána a Martiny

Uložiť článok
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je nádejou, že Kočner aj Zsuzsová budú právoplatne odsúdení ako objednávatelia popravy vo Veľkej Mači. Napriek optimizmu sa však treba držať nohami na zemi.

Keď Špecializovaný trestný súd vlani na jeseň oslobodil Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú spod obžaloby v prípade vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice, kritici tohto rozhodnutia boli v menšine.

V mienkotvorných kruhoch prevládal skôr názor, že treba rešpektovať aj také rozhodnutia súdov, s ktorými nesúhlasíme. Tým viac, že ako Kuciakovi kolegovia sme vraj zaujatí, takže nemôžeme byť objektívni.

Niet pochýb, že určitú rolu mohli zohrať aj emócie. Problém bol však zakódovaný v samotnom rozsudku – v kratšom ústnom, ale aj v dlhšom písomnom zdôvodnení „špeciálu“. Slovo škandál vôbec nebolo prehnané.

Ak tu bol niekto zaujatý, tak to boli skôr sudcovia v Pezinku. Nevideli, nepočuli, nečítali, chabo analyzovali a dokonca aj konšpirovali. Namiesto dokazovania viny robili všetko pre to, aby vyviazli hlavní aktéri bez trestu.

Lajdácki sudcovia

Napriek tomu sa oslobodzujúci verdikt vítal ako oslava právneho štátu. Súd vraj nepodľahol mediálnemu tlaku, správal sa autonómne a zákonne. Zaznievali aj hlasy, že rozhodol spravodlivo, pretože chýbali dôkazy.

Odvolací Najvyšší súd však vyviedol fanúšikov právneho purizmu z omylu. Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu totiž rozobral na súčiastky – podobne ako kedysi novinár Kuciak kšefty mafiána Kočnera.

Potvrdilo sa, že nechýbali dôkazy, no prvostupňový súd ich – v rozpore s elementárnou logikou – ignoroval alebo nesprávne interpretoval. Ak by bol precízny, nemohol by dôjsť k záveru, že Kočner a Zsuzsová sú nevinní.

Mimoriadne lajdácky prístup sudcov z Pezinka – obzvlášť v ostro sledovanej kauze – sa tak často nevidí. Aj preto trochu prekvapilo, že Najvyšší súd nevyhovel námietke obžaloby, aby o veci rozhodoval iný senát.

Mäkší prístup

Tým viac, že sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda, ktorý viedol odvolací senát, konštatoval, že prístup Špecializovaného trestného súdu (hodnotil aj nevykonané dôkazy) hraničil s „disciplinárnym zavinením sudcu“.

Podľa Paludu sa však nepodarilo preukázať, že prvostupňový súd bol ovplyvňovaný. Na druhej strane, ak by dostal tento prípad iný senát, dokazovanie by sa natiahlo, keďže by bolo nutné znovu študovať spis.

Zostáva veriť, že sudcovia v Pezinku sa chopia druhej šance zodpovednejšie ako v septembri 2020, keď dopriali Kočnerovi a Zsuzsovej oddychový čas. Najvyšší súd totiž vytýčil smer, ktorým sa majú uberať.

Neurobil to však direktívne – nehodnotil dôkazy ani neprejudikoval, ako majú rozhodnúť. Formálne správny prístup, ktorý sa však môže vypomstiť. Zásada voľného hodnotenia dôkazov môže viesť k rovnakému výsledku.

Kľúčové finále

Aj preto je napriek optimizmu, že prípad sa vracia na začiatok, namieste zdržanlivosť. Spravodlivosť prešla len cez semifinále, ešte ju čaká dôležité finále. S otvoreným koncom, ktorý je zatiaľ v nedohľadne.

Najvyšší súd urobil dôležitý krok, hoci mohol načrtnúť ďalší vývoj aj explicitnejšie, aby už nebolo kam uhnúť. Paludovi však slúži ku cti, že počas pojednávania sa snažil byť maximálne férový – aj k obžalovaným.

Odhadnúť, ako to nakoniec dopadne, by bolo veštenie z gule. Ak vykonajú sudcovia z Pezinka všetky dôkazy – v zmysle odporúčaní Najvyššieho súdu – a budú ich vnímať ako súvislú reťaz, mali by dospieť k uznaniu viny.

Senát Ruženy Sabovej je však nevyspytateľný, takže by neprekvapilo, keby Kočnera so Zsuzsovou aj druhý raz oslobodil. Otázne je, ako to potom vyhodnotí Najvyšší súd. Očakávania sú veľké, Paludovmu senátu niet čo závidieť.

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.