Denník N

Slovenske?! Ako nás klamú a podvádzajú týmto názvom.

Po roku ’89, páde opony a otvorení hraníc sme zacítili závan západu a všetko čo bolo západné bolo dobré.

No, prešiel čas a naša chuť po západe už opadáva. Zistili sme ž,e tie super chutné jogurty, súper krásne veľké mrkvy sú síce krásne,no tá chuť sa akosi z nich vytratila.

Legislatívou a vedením štátu, žiadnej EÚ, ale nášho štátu, sme dospeli k tomu, že sme si zničili výrobu potravín a dovážame už 900 kamiónov denne potravín.

V posledných rokoch od štrajkov poľnohospodárov v roku 2018 si začala slovenská verejnosť uvedomovať v akom rozklade je naša sebestačnosť, a čo to znamená domáca produkcia. Dneska je už produkt, ktorý je dopestovaný na Slovensku raritou a stál sa vyhľadávaným artiklom na pultoch a občan si je ochotný priplatiť jediné za produkt, ktorý je náš.

A tu nastáva čas šmelinarov a priekupníkov, ktorí zistili, že pod názvom „slovenský“ produkt dokážu predať aj bordel, ktorý nakupujú vo veľkoskladoch a pri cestách ho prezentujú ako svoju domácu produkciu. Na týchto šmelinarov je zákon zatiaľ krátky lebo, ako to už u nás chodí všetko je v súlade so zákonom, Slovač sa vynájde.

Ako to funguje?

Jednoducho – stačí, že Slovak žijúci na Slovensku vlastní akúkoľvek záhradu, je vlastník pôdy hoc min. veľkosti, tak sa zaregistruje ako Samostatné hospodáriaci roľník na obecnom úrade a dostane od daňového úradu pridelené IČO a môže nakupovať vo veľkoskladoch v okolitých krajinách, hlavne v Maďarsku a Poľsku, zeleninu a ovocie a pri otvorených hraniciach ich prevezú na Slovensko a už je to jeho domáca produkcia.

Jasne to bolo cítiť teraz pri sezónnych produktoch, ako boli jahody, tie tento rok pre chladné počasie v máji mali omeškanie v dozrievaní a samozberi začali s omeškaním min. tri týždne, t.j začiatkom júna.

Väčšina pestovateľov, ktorí reálne pestujú je v nižšej nadmorskej výške, jahody potrebujú teplo a slnko. Konkrétne naše začali dozrievať 2.6., a to máme použité technológie, ako kompletné zafoliovanú zem, kde sa pestujú jahody, aby sme dosiahli teplotu pôdy aj okolia rastu jahôd.

Naša nadmorská výška je 140 metrov. No, čuduj sa svete v celom okolí prebiehal rozvoz jahôd,, našich slovenských“ už od polovice mája. Hmmm. Inzeráty boli hlavne v blízkosti hraníc s Poľskom,  kde ale je nadmorská výška 500 a viac. Ako tam už dozreli jahody??!! No, nedozreli, lebo žiadne tam nik nepesetuje komerčné dozreli, tak akurát v Poľsku.

A prečo tam dokázali dozrieť? Jednoducho- ozberajú sa zelené, ktoré dostali mnoho chemických dusíkov v prípravkoch, ktoré majú nahnať ich veľkosť, zadržia v nich vodu a pred expedíciou sa postriekajú kyselinou listovou, ktorá zabezpečí, že sčervenajú pri prevoze. Takáto ekonomická produkcia je efektívna pre ,,pestovateľov“ no v žiadnom prípade nie pre konzumenta. Takto bol plný internet inzerátov typu „Jahody k vám domov za 5€/2kg v košíku. Pekné, červené no chuť umelá.

Momentálne nastáva obdobná situácia s ďalším žiadaným sezónnym produktom, a to sú melóny. Kto by si už nedal dobrý, vychladený melón v takomto vedre aké máme teraz? No, a tak sa začal obdobný systém šmelinárov, ktorí predávajú v dodávkach a pricestnych stánkoch stopercentne slovenské dopestované melóny.

Klamstvo! Ak vám dnes niekto povie, že v tento deň má už dopestovaný slovenský melóny, tak klame. Prečo? Pestujeme to, a zase situácia s počasím v máji bola zlá čo sa týka teploty a melón potrebuje slnko a teplo. Výsadbu sme previedli tak ako stále koncom apríla, tak ako to počasie umožňovalo. No rast rastlín nebol taký, akú má tendenciu, nakoľko bolo chladno, a to používame maximálne možné technológie, ako je prekrytie priesad geotextíliou a závlahové systémi ( v skleníkoch na Slovensku nepestuje melóny nik, nakoľko potrebuje veľkú rastovú rozlohu priesada melóna a tak pestovanie v sklenikoch nemá efektivitu).

V terajšej situácii ešte len začínajú kvety na rastlinách, a to je k zrelému plodu ešte dlhá cesta, min. 6 týždňov. Takže ak vám dnes niekto povie „mám dopestovaný domáci, slovenský melón klame.

Rodinná farma melónov Bagin – melóny pod zákryvou geotextílie počas rastu. Plody zrejú koncom júla, začiatkom augusta.

No odkiaľ sú tie melóny? No, Maroko ma výnimku na dovoz a mnoho melónov z Číny ide do Maroka a odtiaľ ako ich marocká produkcia do krajín EÚ. Hmm, ako pestovateľ tejto plodiny nedokážem pochopiť ako dokáže zrelý odtrhnutý melón prežiť takúto cestu keď môj zrelý melón vydrží max. 2,3 dni a je po ňom ?! No ich vydržia. Prečo? Systém pestovania je obdobný v prvom rade je potrebný max. prísun dusíka, samozrejme chemický dostupného a melón rastúci na materskej rastline zadrží v sebe enormné množstvo vody a rastie ako sa vraví, ako z vody. Tu je to v tomto prípade z dusíka. Otrhajú sa ešte nedozreté plody a ide sa na ich púť po Európe. Pred cestou sa pokropia svätenou vodou (kyselina listová s prídavkom rajského plynu) a môže sa ísť na cestu, majú desať dni a tak začnú červenať pekne do ružovo-červená. No akosi prírodná fruktóza-cukornatosť chýba.Bohužiaľ zase sme len podvedení.

Na Slovensku klesla reálna produkcia tejto komodity na 89ha celkovej pestovanej plochy z pôvodnej 1580ha z roku 1995. To je realita.

V Číne pred pár rokmi to ,, pestovatelia“ trochu prehnali s dusíkom. Chceli zvýšiť ešte trošičku tie melóny a prišlo k tomu, že ich produkcia v kontajneroch vybuchovala ako granáty, reálne to strieľalo melónové dela. Zábavné, no zároveň smutné v predstave, že toto dostávame v hypermarketoch a od podomových šnelinarov, ako stopercentný slovenský melón.

Chemická látka forchlófenuron je používaná na urýchlenie rastu melónov, spôsobuje praskliny v dužinue melóna. V ľudskom tele je škodlivá a môže spôsobiť rakovinu a neurologické problémi.

Preto rada pre spotrebiteľa, ak vám niekto do 20. júla povie ž,e predáva na Slovensku dopestovaný, domáci melón – otočte sa a choďte preč,resp. ak už chcete, tak si ho kúpte, no v žiadnom prípade nepriplácajte si niečo naviac v cene lebo to nebude mať ozaj tú pridanú hodnotu. Ak už niečo kupujeme je fér vedieť reálny pôvod toho, kde a ako bolo čo dopestované. Ako vraví jedna známa košičanka ,,Nedajte sa ojeb…“

Preto na záver rada- pýtajte si ukázať fotky polí, kde pestujú, samozrejme najlepšie aj s dotyčným predajcom. Každý kto ich reálne pestuje tak sa v nich teší a má plný telefón ako to sadil, ako rástli a ako zrejú. Nakupujte priamo z fariem od pestovateľov, kde máte istotu, že reálne pestujú. Prečo? Lebo ozaj ten slovenský bez chémie a s prírodným cukrom má ozaj úplne inú chuť.

Teraz najčítanejšie