Benátky severu

Holmium je chemický prvok so symbolom Ho a atómovým číslom 67. Jeho objaviteľ, švédsky chemik Per Theodor Cleve, ho pomenoval na počesť svojho rodného mesta Štokholm a jeho latinského názvu Holmia.

Štokholm je hlavné mesto Švédska a zároveň najväčšie mesto celej Škandinávie. Je to historické mesto, ktoré je kultúrnym, ekonomickým a politickým centrom krajiny a patrí medzi najkrajšie metropoly v Európe. Leží pri ústí jazera Malären do Baltského mora a rozprestiera sa na mnohých ostrovoch (presný počet sa líši, niektoré zdroje uvádzajú 14, iné viac ako 20) spojených desiatkami mostov. Aj preto sa nazýva Benátky severu.
Jeho širšie okolie tvorí Štokholmské súostrovie pozostávajúce z desiatok tisíc ostrovov rôznych tvarov a veľkostí. Niektoré z nich sú trvalo obývané, na iných majú obyvatelia Štokholmu chaty a chalupy a niektoré sú neobývané. Väčšie ostrovy sú spojené s pevninou mostmi a trajektmi a čiastočne sa považujú za predmestia Štokholmu. Aj preto sa údaje o celkovom počte obyvateľov líšia. Samotný Štokholm má podobne ako Praha približne jeden milión obyvateľov, no spolu s predmestiami sa toto číslo pohybuje až okolo dvoch miliónov.

Dôležité sídlo

Palác Drottningholm

Štokholm je sídlom švédskej vlády, parlamentu aj kráľovskej rodiny. Oficiálnym sídlom a hlavným pracoviskom švédskeho panovníka, ktorým je Karol XVI. Gustáv, je Štokholmský palác. Palác Drottningholm, ktorý je na Zozname svetového dedičstva UNESCO a nachádza sa na okraji Štokholmu, slúži ako celoročné súkromné sídlo kráľovskej rodiny.
Mesto je domovom niektorých popredných európskych univerzít, ako sú Štokholmská ekonomická škola, Karolinský inštitút a KTH Kráľovský technologický inštitút.
V Štokholme má sídlo aj Kráľovská švédska akadémia vied (švéd. Kungliga Vetenskapsakademien). Je to nezávislá mimovládna vedecká organizácia, ktorej cieľom je podpora vedy a výskumu, predovšetkým prírodných vied a matematiky. Akadémiu v roku 1739 spoločne založili švédsky rodák – prírodovedec Carl Linné, merkantilista Jonas Alströmer, inžinier Mårten Triewald apolitik Anders Johan von Höpken. Ako vzor im slúžili britská Royal Society a francúzska Académie des sciences. Výbory Akadémie okrem iného vyberajú laureátov Nobelovej ceny za fyziku a chémiu, Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela či Crafoordovej ceny za astronómiu, matematiku, geografiu, biológiu vrátane ekológie. Táto cena sa udeľuje od roku 1980 a založil ju Holger Crafoord (1908 – 1982), rodák zo Štokholmu a vynálezca umelej obličky, spolu s manželkou. Cieľom ocenenia je odmena a podpora základného výskumu vo vedeckých disciplínach, ktoré nezahrnuje Nobelova cena.
Slávnostný ceremoniál odovzdávania Nobelových cien významným osobnostiam sveta sa koná každý rok v decembri v Koncertnej sieni (Konserthuset) Štokholmskej radnice už od roku 1901.

Štokholmské observatórium (Stockholms observatorium)

Štokholmské naj

Najznámejšou a najstaršou časťou Štokholmu, kde mesto postupne vznikalo, je Gamla Stan (Staré mesto). Neďaleko tohto miesta založili v 8. storočí Vikingovia obchodné stredisko Birka. V súčasnosti pripomínajú atmosféru minulosti zachované stredoveké uličky a budovy.
Turisticky zaujímavé sú aj úzke uličky na ostrovoch Södermalm, Skeppsholmen a Kastellholmen. Zelený ostrov Djurgården patrí medzi najnavštevovanejšie. Nachádza sa na ňom Skansen, ktorý je najstarším múzeom na svete pod holým nebom a dal tomuto typu múzea názov – skanzen. Jeho korene siahajú až do roku 1891, keď ho založil Artur Hazelius (1833 – 1901) s cieľom predstaviť, ako sa žilo v rôznych oblastiach Švédska pred priemyselnou revolúciou. V súčasnosti sa skanzen usiluje o zachovanie švédskej vidieckej kultúry a nachádza sa v ňom 160 drevených domov. Patrili pôvodným farmárom pochádzajúcim z celého Švédska. V skanzene je zoologická záhrada, v ktorej chovajú pôvodné severské zvieratá z fariem a jej súčasťou je aj akvárium.
Pri presunoch po meste domáci aj turisti využívajú metro, ktoré bolo otvorené v roku 1950 a je známe umeleckou výzdobou staníc. Preto sa nazýva aj najdlhšou galériou na svete.
V roku 1912 bolo mesto hostiteľom letných olympijských hier a každoročne začiatkom júna sa v ňom koná jeden z desiatich najväčších maratónov na svete.
Od 6. júna 2005 majú vo Švédsku nový štátny sviatok – Deň švédskej vlajky. V Štokholme sa v ten deň konajú na ostrove Djurgården veľké oslavy, na ktorých sa zúčastňuje aj kráľovská rodina.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

R, foto Pixabay