Denník N

Budúcnosť sa už stala. Ako sa dnes číta Neuromancer

Detail obálky slovenského vydania románu Neuromancer Williama Gibsona (Slovart).
Detail obálky slovenského vydania románu Neuromancer Williama Gibsona (Slovart).

Klasický sci-fi román Williama Gibsona vyšiel po takmer štyridsiatich rokoch v slovenčine.

Ani vo sne by mi nenapadlo, že túto knihu raz budem čítať v slovenskom jazyku! Živo si spomínam, ako som román objavil. Písal sa rok 1992 a české vydavateľstvo Laser prinášalo do Československa množstvo americkej fantastiky, ktorá počas reálneho socializmu nesmela vyjsť.

V pomerne voľnom, ale literárne brilantnom preklade Ondřeja Neffa vyšiel aj Neuromancer. Zážitok ma šokoval, uchvátil, prevrátil naruby moje predstavy o tvorbe, zmenil môj život. Pripadalo mi, že autor knihu napísal pre mňa. Pasovala do mojej aktuálnej situácie, ale aj do spoločenského marazmu.

Domáca kulisa tvrdých príbehov

Moja vlasť sa rozpadala. Razantne prichádzal mafiánsky kapitalizmus, presadzoval sa mečiarizmus, vracal sa nacionalizmus aj xenofóbia. Minulosť zúfalo vytŕčala z každého kúta a budúcnosť sa ešte nestihla začať. Po kratučkej eufórii nežnej revolúcie sa dostavila hrozná opica. Špinavý sivý svet východoeurópskej provincie tvoril ideálnu kulisu tvrdých a rýchlych príbehov, v ktorých sa jazyk drsnej školy miešal s techno-trilerom vo fiktívnom priestore medzi bývalými veľmocami a fluidnými globálnymi korporáciami.

Vo fanzinoch sa polemizovalo, či v štáte, kde sa dá sotva dovolať na pevnú linku, vôbec dokážeme pochopiť zápletky z vyspelých vojenských optických sietí. No Gibsona odjakživa priťahovala predstava, čo s modernými strojmi urobí divoká ulica.

Môj otec napísal niekoľko kníh o programovacích jazykoch a kybernetike a ja som hltal klasiku žánru z domácej knižnice: Silverberga, Asimova, Bestera, Guinovú, Bradburyho, Sheldonovú – bavili ma, ale niečo zásadné mi v nich chýbalo.

Patril som k absolventom prvých bratislavských počítačových krúžkov, k deckám, ktoré šaleli pri horúcich komputeroch PMD 85, neskôr Atari a Commodore, pripojených k čiernobielym televízorom Tesla. Hry sme si nahrávali ešte z vlastnoručne kopírovaných audiokaziet a učili sme sa prvé príkazy Karla aj Basicu. Fascinovali ma algoritmy a strojové kódy.

Keď som spoznal dielo William Gibsona, prvýkrát som pochopil, že naozaj môže existovať generačný spisovateľ, o akých som dovtedy čítal iba v dejinách literatúry. Ukázal, že aj dôverne blízka skúsenosť rovesníkov sa dá pretvoriť na umenie.

Zrod kyberpunku

Gibson priniesol začiatkom 80. rokov minulého storočia do masovej fantastiky plnej dračích dobrodružstiev a mimozemských klišé nevídanú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie