Veľa mužov vo vašom veku sa už oháňa vetami typu – to už nie je nič pre mňa, musím sa šetriť… Uberajú z aktivít s tým, že však už majú na to vek. Vy ste úplný opak. Čomu to pripisujete?

Jednoznačne chuti do života. Jasné, že človek starne, istým spôsobom to pociťujem aj ja, ale sa tým jednoducho nezaoberám. Stále sa cítim dobre a mám pocit, že práve to ma motivuje. V poslednom období som mal síce tiež menej práce, lebo COVID je COVID, ale nesťažujem sa. Ani teraz, ani predtým. Domnievam sa, že je to prístupom k veciam, robím ich totiž, ako som povedal v úvode, s chuťou. Keby som mal niečo robiť nasilu, radšej to nerobím vôbec. A tiež som presvedčený, že pracovné aktivity ma zároveň udržujú v kondícii. Aby som mohol robiť, musím byť fit, oddýchnutý, vyspatý, nabitý energiou.

Jednoducho disciplína.

Áno, cvičím, dávam si pozor na jedálny lístok, ale nie v tom zmysle, že by som sa trápil diétami, skôr na to, aké potraviny jem. Mám manželku, ktorá sa zaujíma o zdravý životný štýl, vie mi poradiť, pomôcť. A snažím sa byť v absolútnej pohode aj psychicky. A to sa dá len vtedy, ak máte dobré vzťahy s rodinou, priateľmi, nezaťažujete sa zbytočnými konfliktmi, nestresujete sa, nerobíte nič nasilu. Usilujem sa, aby každý deň bol pre mňa pekný.

A ide to?

Ide. Už od rána sa tak nastavím. Prší? Fajn! Hrmí, fúka vietor, aj to je fajn. Stretol som milého človeka? Skvelé! Prišiel mi do cesty nepríjemný, privítam to, lebo som sa pri ňom poučil, že ak je niečo nepríjemné, treba ísť od toho rýchlo preč.

V súvislosti s COVID-om sa vynorilo množstvo zaručených receptov, čo proti nemu ako prevencia najviac zaberá. Horúca voda, červené víno, zázvor… Pridáte k tomu aj olivový olej?

(Smiech) Najsilnejšou zbraňou, a to proti každej chorobe, je silná imunita. A ja sa snažím robiť všetko pre to, aby som prípadne dokázal zvládnuť aj takéto zákerné ochorenie. Pred časom som navštívil svoju lekárku, a to len preto, že som si dával predlžovať vodičský preukaz. Privítala ma slovami: „A vy tu čo robíte?“ Nevidela ma tridsať rokov. V divadle som štyridsať rokov a z toho tridsať som nebol u doktora. Nechcem sa chváliť, ale snažím sa robiť veci preventívne, aby bol môj organizmus v poriadku.

To nikdy v ničom nezhrešíte?

Iste, každý občas zhreší, ale ja to okamžite cítim. Som slabší a práve vtedy môžem niečo chytiť. Lebo darmo chodíte k lekárovi, ak o seba nedbáte, kým ste zdravý.

Vy sa, aspoň pracovne, už ani nemôžete mať lepšie. Patríte k najvychytenejším hercom, sotva v jednom seriáli skončíte, už vás ťahajú do ďalšieho. Videli sme vás v Ministroch, Delukse, sledujeme vás v Novom živote… Máte vôbec čas byť so svojimi vnúčatami?

Priznávam, v poslednom čase ani nie. Nedávno som dokončil ďalší komediálny seriál, nakrúcal som desať hodín denne. Našťastie, podarilo sa mi stráviť s dcérinou rodinou niekoľko dní na chate a na moje vnúčatá sa do sýtosti vynadívať.

Minulý rok sa vám narodil vnuk, o dôvod viac usilovať sa udržať v skvelej kondícii, aby ste ho naučili jazdiť na koni, hrať tenis…

To by som veľmi chcel, ale aj vnučku. Ellie v novembri oslávila šesť rokov a je veľmi pohybovo nadaná. To bude športovkyňa ako hrom! Ak taký bude aj náš malý Jakubko, bude to skvelé.

Komediálny seriál, ktorý ste spomenuli, má názov Najhorší týždeň môjho života. Vy vo vašom živote hádam takéto obdobie ani nemáte.

To je fakt, na nič také si nepamätám.

V seriáli máte po boku Zdenu Studenkovú. Máte spočítané, koľkokrát ste už vy dvaja, spolužiaci z VŠMU, hrali partnerov?

Nemám, ale v divadle sme naposledy hrali manželský pár v predstavení Bál, a budeme v ďalšej hre, ktorú ideme skúšať. V televízii sme boli pár v Ordinácii v ružovej záhrade a teraz znovu…

Zvyknete sa stretávať aj mimo divadla a televíznych kamier?

V divadle sme spolu tak často, že mimo neho už ani nemáme potrebu stretávať sa. Samozrejme, s výnimkou osláv, narodenín. Vtedy vždy pozývam kolegov.

Keď sa to tak vezme, ste v divadle hádam viac ako doma. Len v SND máte v repertoári deväť titulov a mimo neho ďalších päť.

Pred koronou som za tri mesiace odohral 90 predstavení, lebo, ako hovoríte, nehrám len v našom SND, ale tiež v ďalších produkciách. Vystupujeme po Slovensku a hádam nebolo mesta, ktoré by som nenavštívil. Zrazu prišiel útlm a ja som túžil len po jednom: aby sa to znovu vrátilo, aj keď predtým som mal toho tak veľa. Divadlo mi neskutočne, ale neskutočne chýba.

Hrať v toľkých tituloch však znamená naučiť sa, a hlavne zapamätať si kvantá textu. Ešte si ich nepletiete?

Našťastie nie. Nemám problém pamätať si texty, a pritom boli predstavenia, ku ktorým som sa vrátil aj po ročnej pauze. Stačí mi jedna skúška a znovu ho môžem hrať. Mám to stále v hlave a je fajn mať hlavu v poriadku. (Smiech) Už počas čítačiek v divadle sa dokážem naučiť text tak na 70 percent a počas skúšok to len dolaďujem. Doma sa už dávno nedrvím.

Silvia Lispuchová
rozhovor bol uverejnený v Eurotelevízii 50 – 51/2020