Dnes, 7. júna, si pripomíname Svetový deň bezpečnosti potravín (World Food Safety Day - WFSD). Čo je jeho zmyslom a aké sú témy kampane priblížil prof. Ing. Jozef Golian, Dr., vedúci Katedry hygieny a bezpečnosti potravín Fakulty biotechnológie a potravinárstva, ktorý je aj členom komisie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre bezpečnosť potravinového reťazca.

Pán profesor, môžete krátko pripomenúť históriu vyhlásenia Svetového dňa bezpečnosti potravín?

V roku 2016 Komisia Codex Alimentarius na svojom 39. zasadnutí jednomyseľne odsúhlasila návrh na vyhlásenie Svetového dňa bezpečnosti potravín v rámci Organizácie Spojených národov (OSN). Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) prijala na svojom 40. zasadnutí v júli 2017 uznesenie na podporu Svetového dňa bezpečnosti potravín a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyjadrila svoju podporu v decembri 2017. Návrh na ustanovenie Svetového dňa bezpečnosti potravín bol prerokovaný Ekonomickým a finančným výborom (tzv. Second Committee) na 73. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Po diskusii v októbri a novembri 2018 bol návrh schválený a odovzdaný na konečné schválenie Valným zhromaždením. Dňa 20. decembra 2018 prijalo Valné zhromaždenie OSN rezolúciu č. 73/250 vyhlasujúcu Svetový deň bezpečnosti potravín. Od roku 2019 je tak 7. jún obdobím osláv výhod bezpečných potravín.

Čo je úlohou Svetového dňa bezpečnosti potravín?

Cieľom je predovšetkým zoznamovať verejnosť s problematikou bezpečnosti potravín, demonštrovať, ako predchádzať ochoreniam z potravín, zlepšovať spoluprácu pri zabezpečení bezpečnosti potravín naprieč odvetviami, prvovýrobou, výrobou, predajcami, štátnymi a kontrolnými organizáciami a spotrebiteľmi a tiež hľadať a podporovať nové riešenia a spôsoby, ako zaistiť väčšiu bezpečnosť potravín. Bezpečnosť potravín je hlavnou prioritou Európskej komisie, ktorej politiky sa zameriavajú na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského života a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám, pri súčasnom zabezpečení efektívneho fungovania vnútorného trhu. Ak však komunikácia o riziku nie je dostatočne účinná, môže to mať negatívny dopad na dôveru občanov v rozhodnutí o riadení rizík. Nové nariadenie o transparentnosti (2019/1381) je priamou reakciou na nedávne obavy spotrebiteľov ohľadom transparentnosti procesu posudzovania bezpečnosti našich potravín a očakáva sa, že povedie systém bezpečnosti potravín k efektívnejšej komunikácii o riziku medzi Komisiou, EFSA, členskými štátmi a ďalšími stranami.

Svetové organizácie FAO a WHO vydali pri príležitosti osláv spoločnú príručku Bezpečné potraviny sú dnes základom pre zdravie v budúcnosti. Môžete priblížiť jej myšlienku?

Potraviny, ktoré konzumujeme, sú bezpečné vďaka úsiliu mnohých ľudí, od tých, ktorí pestujú úžitkové rastliny či chovajú úžitkové zvieratá, po tých, ktorí poľnohospodárske produkty spracovávajú, prepravujú, skladujú, predávajú, až po tie, čo ich pripravujú a podávajú. Bezpečné potraviny prispievajú k zdravému životu, zdravej ekonomike, zdravej planéte a zdravej budúcnosti. Bezpečnosť potravín je našou spoločnou úlohou. Používanie správnych postupov v oblasti bezpečnosti potravín doma a v každodennom živote pomáha predchádzať ochoreniam z potravín. Príručka organizácií FAO a WHO má za úlohu inšpirovať a zapojiť čo najviac ľudí a organizácií do osláv Svetového dňa bezpečnosti potravín.

Aké sú kľúčové témy kampane?

Bez bezpečnosti potravín neexistuje zabezpečenie potravinami: Pokiaľ potraviny nie sú bezpečné, nie sú to potraviny. Bezpečné potraviny sú nevyhnutné pre ľudské zdravie a pohodu. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že viac ako 600 miliónov ľudí ochorie a 420 000 zomrie každý rok po konzumácii potravín kontaminovaných baktériami, vírusmi, parazitmi, toxínmi alebo chemikáliami. Keď jedlo nie je bezpečné, ľudia nemôžu ťažiť z jeho nutričnej hodnoty. Dnešné investície do bezpečnosti potravín sú prínosom pre budúcnosť Osvedčené postupy v celom dodávateľskom reťazci zlepšujú udržateľnosť, minimalizujú škody na životnom prostredí a množstvo poľnohospodárskych výrobkov, ktoré musia byť vyradené. Nebezpečné alebo kontaminované potraviny vedú k ekonomickým stratám a plytvaniu potravinami.

Prístup „jedno zdravie“ zvyšuje bezpečnosť potravín: Bezpečnosť potravín vyžaduje prístup „jedného zdravia“, ktorý uznáva súvislosť medzi zdravím ľudí, zvierat, rastlín a životným prostredím. Zdravie zvierat a rastlín má zásadný význam pre poľnohospodárstvo, ktoré produkuje dostatok potravín na nasýtenie sveta. Udržiavanie zdravia zvierat tiež minimalizuje riziko zoonotických patogénov (choroboplodných organizmov, ktoré môžu byť prenášané medzi zvieratami a ľuďmi) a antimikrobiálne rezistentných organizmov.

Bezpečnosť potravín je založená na vede: Pohľad na potraviny alebo ich vôňa nie sú spoľahlivým spôsobom, ako zistiť, či sú bezpečné, preto vedci vyvinuli spoľahlivé testy a nástroje. Vedci v potravinárstve, mikrobiológovia, veterinári, lekári a toxikológovia, pomáhajú nájsť správne postupy výroby, spracovania, manipulácie a prípravy potravín, ktoré sú potrebné na udržanie bezpečnosti potravín.

 

FAO a WHO podporujú celosvetové úsilie o zabezpečenie bezpečnosti potravín

Organizácia FAO sa zaoberá otázkami bezpečnosti potravín v celom potravinovom reťazci, zatiaľ čo WHO spolupracuje s verejným zdravotníctvom na znižovanie záťaže chorôb prenášaných potravinami. Obe organizácie majú spoločné programy týkajúce sa potravinových štandardov (Codex Alimentarius), poskytujú vedecké poradenstvo (JECFA, JEMRA, JMPR, JEMNU) a reakcie na mimoriadne udalosti (INFOSAN).

Potravinové normy Codex Alimentarius pomáhajú chrániť zdravie a uľahčujú obchod

Komisia FAO/WHO pre Codex Alimentarius združuje odborníkov oboch organizácií a pomáha vytvoriť vedecké medzinárodné štandardy, usmernenia a kódexy postupov, ktoré pomôžu zaistiť bezpečnosť a kvalitu potravín. Riešia všetky problémy spojené s potravinami: kontaminanty, hygienické postupy, označovanie, prísady, inšpekcie a certifikácie, výživu a rezíduá veterinárnych liečiv a pesticídov.