Top udalosti v realitách: Kongresový turizmus v Bratislave je nenaplnený sen

Výkladná skriňa Slovenska a hlavného mesta nemá zatiaľ miesto

Slová o podpore kongresového turizmu a infraštruktúry počúvajú obyvatelia a podnikatelia bratislavského regiónu tak dlho, že im už zovšedneli. V dobrom roky závidia rakúskej Viedni a maďarskej Budapešti, aký záujem vzbudzujú a koľko veľkých kongresov, spoločenských aj politických podujatí sa uskutočnilo na ich pôde. V Bratislave stále chýba podstatný prvok, reprezentatívny priestor, na ktorý sa dá reálne napojiť sieť ubytovania, marketing, služby a budovanie značky kongresového mesta. Má sa ním stať Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC), na ktoré chce vláda poskytnúť financie. Má byť „výkladnou skriňou“. Developeri predstavili svoje projekty ako kultúrno-kongresové centrum v Novom Istropolise, Nové Lido s Eurovea City Congress centrom a Incheba. Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum informvalo tento týždeň, žeodovzdá koncom júna štúdiu uskutočniteľnosti NKKC. Potom sa začne jej dlhá cesta, aj po slovenských štátnych inštitúciách. Až keď sa slová na papieri zmenia na reálnu špičkovú kongresovú sálu, bude sa dať hovoriť o začiatku kongresového turizmu.

Daň z nehnuteľností máva aj štipľavú príchuť

Zmeny v dani z nehnuteľností majú byť súčasťou veľkej daňovej reformy. Štát si vzal na seba veľkú zodpovednosť pri určovaní jej parametrov. Mal by pri tom komunikovať s tými, ktorí majú o nich veľké množstvo informácií – najmä samosprávy a Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Realitné združenia ich majú tiež, ale ich zodpovednosť smerom ku občanom ako klientom a štátu je úplne iná. Každý vie, aká citlivá téma sú dane a koľko emócií sprevádza ich schvaľovanie v zastupiteľstvách. Samospráva preberá zodpovednosť za konkrétnu výšku dane, a reflektuje odlišný stav v mestách a v obciach. Ak sa štát zaoberá aj možnosťou prevziať výber tejto dane z kompetencie miest a obcí, nech si k tomu pripočíta aj jej náročnú kontrolu. V súčasnosti to robí samospráva. Vznikne nový úrad úplne pod taktovkou štátu alebo to bude prenesený výkon štátnej správy ako v prípade stavebných úradov? Stačí si spomenúť na návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina), a pomerne ostrú diskusiu aj o stavebných úradoch na úrovni obcí. Postoj samospráv k novej stavebnej legislatíve ako celku dospel do bodu, keď ju navrhujú stiahnuť a prepracovať. Keby sa tento scenár mal opakovať aj v prípade dane z nehnuteľností, nebol by to vôbec dobrý signál.

Chaty priťahujú peniaze a mobilitu

Únik pred pandémiou koronavírusu najmä z veľkých miest do rodinných domov a rekreačných chát na vidieku, pomohol rastu ich cien. Zároveň podporil nielen dočasné bývanie, ale z časti aj presťahovanie sa najmä starších občanov za pokojnejšou atmosférou do menších miest a obcí mimo Bratislavy. Dôvodom sú ceny a možnosť, najmä pre tých bohatších, kúpiť napríklad naraz viac domov či pozemkov v kratšom čase. V chudobnejších regiónoch s málom pracovných príležitostí dostanú majitelia týchto nehnuteľností prepotrebnú finančnú hotovosť do rúk. Oveľa viac ako „jazda“ na vlne záujmu o rekreačné chaty počas pandémie by im pomohli investori a rýchlostné komunikácie. Rozvoj roky zanedbaných mikroregiónov a miest na juhu stredného a východného Slovenska nezachráni príliv kupcov lacných domov a chát z Bratislavy. Podľa realitného analytika Vladimíra Kubrického pandémia koronavírusu život v mestách zdevastovala. Pripomína však, že uvoľnenie opatrení však všetko mení. Do miest znovu hromadne prichádzajú ľudia aj na víkend, aby si užívali rozmanitosť mestského života.

Kancelárske komplexy sú výzvou

Práca v domácom prostredí kombinovaná s prácou v kancelárii, to je realita posledného roka a štvrť vo väčšine firiem. Priestory v administratívnych budov nie sú na 100 percent naplnené ľuďmi, čo sa prejavilo na celkovom chode rozsiahlych komplexov. Developeri stoja pred otázkou ako ich využiť v budúcnosti, aby boli rentabilné. Špičkové administratívne budovy na to reagovali v predstihu. Ich tvorcovia a developeri sa stále snažia, aby boli atraktívne pre nájomcov v širšom zábere. Sú v nich priestory nielen pre občerstvenie užívateľov a návštevníkov, ale aj pre šport a kultúru, čím prekračujú svoje povôdné zameranie ako pracovného priestoru. Na to nadväzuje téma verejnej dopravy vo veľkých mestách, pretože blízkosť dopravných uzlov je jednou z podmienok výborného ohodnotenia projektu v rámci udržateľnosti a vzťahu ku životnému prostrediu. Zelené, udržateľné budovy na vysokej úrovni, majú veľmi bonitných nájomníkov. O čom svedčí aj tohtotýždňové oznámenie o sťahovanie sa IT firmy Softec do  projektu Einpark Offices v  Bratislave od developra Corwin. Komplex má medzinárodný ekologický certifikát LEED Platinum.