Dobré noviny
Expert na kvalitu potravín: Pandémia nás naučila kupovať slovenské. Tieto naše výrobky sú skutočne kvalitné
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Expert na kvalitu potravín: Pandémia nás naučila kupovať slovenské. Tieto naše výrobky sú skutočne kvalitné

Pandémia nás vrátila do slovenských reťazcov. Viac než v minulosti sme začali podporovať lokálnych výrobcov.
Pandémia nás vrátila do slovenských reťazcov. Viac než v minulosti sme začali podporovať lokálnych výrobcov. — Foto: Pexels / A. Chung, Thirdman

Potrpíte si na slovenskú zeleninu, mäso, vajíčka? Odborník na kvalitu potravín Miroslav Spišiak prezrádza, podľa čoho už na prvý pohľad spoznáte, či ide o skutočne kvalitnú hydinu či poctivé vajíčka.

BRATISLAVA, 8. júna - Ako vyzerá bežný nákup potravín vo vašom podaní? Ste pedant a puntičkár, ktorý kontroluje zloženie, čerstvosť a lokálnych výrobcov? Rozhodujete sa podľa ceny, kvality alebo krajiny pôvodu? Ak uprednostňujete slovenské, tlieskame. Podporujete našich výrobcov, no robíte dôležité rozhodnutie aj pre zdravie.

Najmä pri ovocí a zelenine z dovozu to váš imunitný systém ocení. Plody, ktoré k nám cestujú tisícky kilometrov zo vzdialených teplých krajín, neobsahujú rovnaké množstvo cenných látok, ako tie s prívlastkom slovenské. Často sa zbierajú nezrelé a cestou v kamiónoch sú vystavené veľkým teplotným rozdielom. Majú nižší obsah antioxidantov a výživy, a tiež sa rýchlejšie pokazia. Niektoré druhy ovocia a zeleniny z kontajnerového transportu bývajú, navyše, ošetrené chemicky. Bez chemického liftingu by taký dlhý „výlet” inak nezvládli. Na jablká môžu zase nanášať niekoľkozložkový „ochranný“ lak, ktorý bráni prezretiu. Žltkastý karfiol môže naznačovať obsah dusičnanov, ktoré výrobca pri jeho pestovaní použil.

Ak si kúpite dovozové jablká, ktoré majú výrazný lesk, môžu byť pokryté ochranným lakom, ktorý bráni ich prezretiu. Takého jablko radšej ošúpte.  Pomôže tiež, keď si dovozovú zeleninu a ovocie pokvapkíte citrónom. Vitamín C pomáha zabrániť štiepeniu dusičnanov na toxické dusitany.
Ak si kúpite dovozové jablká, ktoré majú výrazný lesk, môžu byť pokryté ochranným lakom, ktorý bráni ich prezretiu. Takého jablko radšej ošúpte. Pomôže tiež, keď si dovozovú zeleninu a ovocie pokvapkáte citrónom. Vitamín C pomáha zabrániť štiepeniu dusičnanov na toxické dusitany. Foto: Pexels / P. Kovaleva, D. Shevtsova

Pandémia nás naučila podporovať Slovákov

Šťastie v nešťastí. Tak by sme mohli opísať zmenu nákupného správania, ktorú v našich nákupných košíkoch vyvolala pandémia covid-19. Podľa prieskumov WOOD & Company, Heureka, GfK, Nielsen, Retail magazin.sk a Eurostat nás epidémia vrátila naspäť do maloobchodných prevádzok. Slováci, ktorí zvykli cestovať za nákupmi do Maďarska, Poľska, Rakúska, sa opäť presunuli do slovenských potravín. Odborníci odhadujú, že trend v návrate k nákupom potravín na Slovensku bude pokračovať aj naďalej.

K slovenským výrobcom sa počas pandemického roku vrátil aj odborník na kvalitu potravín a autor knihy Chutí?! – Príručka spotrebiteľskej sebaobrany, Miroslav Spišiak. Osemnásť rokov pôsobil ako oblastný riaditeľ pre východnú Európu v medzinárodnej firme, ktorá vyrába a zásobuje potravinárov koreninami, aditívami aj obalmi, so sídlom v Salzburgu. „Logicky som si zvykol nakupovať potraviny v Rakúsku. Počas epidémie sa to nedalo a tak som hľadal, aj našiel slovenských dodávateľov. Nie medzinárodných, ani veľkých, ale menších a regionálnych. A som spokojný.“

Už za Československa sme podľa odborníka na kvalitu potravín, Miroslava Spišiaka, vyrábali kvalitné mäsové výrobky, ktorými sme inšpirovali aj Rakúsko.
Už za Československa sme podľa odborníka na kvalitu potravín, Miroslava Spišiaka, vyrábali kvalitné mäsové výrobky, ktorými sme inšpirovali aj Rakúsko. Foto: Pexels / A. Shuraeva, Pixabay

Keď jeho rakúska firma vstupovala začiatkom deväťdesiatych rokov na vtedajší československý trh, robila analýzy slovenských mäsových produktov. „Rakúski technológovia boli šokovaní, z akých hodnotných surovín sa vyrábajú naše mäsové výrobky. Zadovážili si naše zdroje, súbory noriem a receptúr. Na ich základe začali vyrábať viaceré produkty. Postupne sme s Rakúšanmi osvojovali slovenské technológie a postupy. Už vtedy sme mali na Slovensku kvalitné výrobky,“ spomína odborník. Teší ho, že slovenské reťazce potravín začali prinášať zákazníkom na trh viac slovenských výrobkov.

Viac slovenských výrobkov na pultoch potravín

Aj podľa Jaroslava Remžu, generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, „je pre slovenské poľnohospodárstvo kľúčové, aby sa v obchodných reťazcoch predalo čo najviac slovenských výrobkov.“ Stále máme podľa neho čo doháňať. Najmä na pultoch maloobchodov, v ktorých počtom vyhrávajú zahraničné výrobky. „Pritom by sme ich našimi slovenskými dokázali veľmi ľahko nahradiť,“ myslí si Jaroslav Remža.

Podľa Miroslava Spišiaka sú slovenskí poľnohospodári a potravinári schopní dopestovať, dochovať, vyrobiť aj dodať čokoľvek. Problémom býva skôr obchodná dohoda s potravinovým reťazcom. Nie vždy je taká, aby farmára dokázala uživiť. „Preto je dôležité, aby slovenský spotrebiteľ vyvíjal na potravinové reťazce vyšší tlak a žiadal viac slovenských potravín.“ Supermarkety by sa aj vďaka hlasu z ľudu mohli s lokálnymi výrobcami jednoduchšie a ochotnejšie dohodnúť.

Viac slovenských výrobkov v obchodoch môžeme žiadať aj my, zákazníci. Tým, že na predajcov vytvoríme vyšší dopyt po lokálnych prodktoch.
Viac slovenských výrobkov v obchodoch môžeme žiadať aj my, zákazníci. Tým, že na predajcov vytvoríme vyšší tlak po lokálnych prodktoch. Foto: Pexels / Cottonbro

Ponuka Lidla aj pre menších výrobcov

Výrazný nárast v ponuke slovenských výrobkov zaznamenal v uplynulom roku Lidl. Reťazec, ktorý podiel slovenských výrobkoch už niekoľko rokov zvyšuje, zaznamenal akútnu potrebu podporiť slovenských výrobcov práve v uplynulý pandemický rok. V roku 2020 vyplatil 226 slovenským dodávateľom za ich výrobky v nákupných cenách 277 miliónov eur. Šesťdesiat z nich navyše prostredníctvom siete Lidl exportovalo svoje výrobky do zahraničia. Hodnota ich exportu dosiahla v nákupných cenách ďalších 65 miliónov eur.

Od začiatku roka 2021 sa na pultoch reťazca objavujú typické slovenské výrobky pod novou značkou Slovenskô. „Podiel slovenských potravín od domácich dodávateľov presiahol v minulom roku 35 %. Rozsah ponuky siaha od ovocia a zeleniny až po čerstvé mäso. V súčasnosti intenzívne rokujeme o spolupráci s menšími lokálnymi dodávateľmi v kategóriách mäso a mäsové výroby, snacky, mliečne výrobky, cukrovinky a lahôdky,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Lidl z rezortu nákupu, Radek Vrba.

Lidl je podľa neho pripravený podať pomocnú ruku aj menším slovenským výrobcom. Takým, ktorí pre koronakrízu prišli o svoje tradičné predajné kanály a spoluprácu s veľkým reťazcom by si za normálnych okolností nevedeli predstaviť. „Vieme sa s nimi dohodnúť aj na čiastočných dodávkach, napríklad len do jedného centrálneho skladu. Je to zaujímavý benefit, ktorý môže menšiemu výrobcovi výrazne pomôcť,“ pokračuje Radek Vrba.

Lidl ponúkol počas pandemického roka pomocnú ruku aj menším a lokálnym slovenským výrobcom.
Lidl ponúkol počas pandemického roka pomocnú ruku aj menším a lokálnym slovenským výrobcom. Foto: Lidl

Zeleninári, mliekari, vinári

Lidl nadviazal spoluprácu napríklad s rodinným vinárstvom Jozefa Mikuša JM Vinárstvo Doľany, s výrobcom bardejovských Kúpeľných oplátok, s Tatranskou mliekarňou či so zeleninármi zo Zeleninárskej, s.r.o. „Už môj pradedo v roku 1943 pestoval tri hektáre zemiakov. V tom období pre liehovar. Môj otec v deväťdesiatych rokoch obnovil pestovanie zemiakov v okolí Bratislavy, keďže v tej dobe sa väčšina zeleniny a zemiakov pestovala na Liptove. Našli sme tak medzeru na trhu a zásobovali Bratislavu čerstvými zemiakmi,“ hovorí Juraj Mačaj zo Zeleninárska s.r.o. Dnes hospodária na jedenástich tisícoch hektárov a vďaka spolupráci s reťazcom investovali aj do novej baliarne koreňovej zeleniny. Tým rozšírili produkciu mrkvy, petržlenu a zeleru na Slovensku a smerujeme postupne k sebestačnosti. „Ak by som mal zhodnotiť spoluprácu s Lidlom, určite vyzdvihujem snahu o propagáciu slovenskej zeleniny.“

Od roku 2019 podporuje Lidl aj mladých slovenských vinárov zo Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre. „Pravidelne zaraďujeme do predaja výrobky tejto školy, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva mladých vinárov,“ pokračuje Radek Vrba.

Zeleninári
Slovenskí zeleninári zo Zeleninárska, s.r.o. si mohli vďaka spolupráci s Lidl investovať do novej baliacej linky koreňovej zeleniny. Foto: Pexels / V. Emerson, Monstera

Ako spoznať kvalitné slovenské mäsové výrobky

Okrem pečiva, zeleniny a ovocia sledujeme krajinu pôvodu stále častejšie aj pri vajíčkach, mäse a mäsových výrobkoch. Na Slovensku vyrábame v dostatočnom množstve len obilniny a olejniny. Jaroslav Remža z ministerstva pôdohospodárstva upozorňuje, že naša vlastná produkcia hydinového mäsa sa za ostatné roky dramaticky znižuje. „V súčasnosti je na úrovni 50%, čo Slovensko v rámci EÚ posúva na posledné miesta rebríčka. Hydinové mäso je pritom symbolom modernej, zdravej a nutrične hodnotnej výživy. Je zdrojom kvalitných bielkovín, obsahuje esenciálne aminokyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre rast, vývoj a regeneráciu organizmu.“

Ako je to ale s jeho kvalitou? „Nemôžem sa zmieriť s tým, že z kuriatka vážiaceho päťdesiat gramov sa za necelý mesiac stane dvojkilový kus. Pamätám si, ako vyzerali a chutili kurence za čias mojej babičky. Som skeptický aj z označovania potravín, ktoré si robí samotný výrobca. V mnohých prípadoch, a to nielen u „welfare“, ale aj „bio“, „FairTrade“, „Clean Label“, „MSC“ a ďalších som získal informácie, že ich jediným skutočným benefitom je vyššia cena. Niekedy až o 25% viac. Uprednostňujem radšej drobnochovy,“ prezrádza expert na kvalitu potravín, Miroslav Spišiak.

Vajíčka obsahujú bielkoviny a vitamín D, hovädzie mäso esenciálne aminokyseliny, železo a vitamín B2. Foto: Pexels / K. Nielsen, M. Maeder

Všímajte si farbu a poškodenie obalu

Pri hydine by sme si podľa neho mali všímať jej rodný list. Teda údaje, kde sa vyliahla, kde ju chovali, kde porazili a kde zabalili. „Na balení hľadajte aj údaj o podiele vody. Ak je uvedená v podiele 5 % a vyššom, nejde už o čisté, ale o spracované („šťavnaté“, „krehké“, „krehčené“ a pod.) hydinové mäso. Také musí byť viditeľne označené ako „prípravok z hydinového mäsa“ alebo „mäsový prípravok z hydinového mäsa“ a musí mať v zložení uvedenú vodu, stabilizátory vody (hlavne E450, E451 či E452), prípadne ďalšie látky, s vplyvom na jeho farbu a chuť.“

Mäso kurčiat z ekologických chovov, kde je sliepkam skutočne sveta žiť, už na prvý pohľad spoznáte. Ich názov typu welfare už na prvý pohľad súladí s tým, ako výrobok vyzerá. Týmto kurčatám nikto chemicky neurýchľuje rast, majú lepší výbeh a celkovo lepšie podmienky na život.Povrch ich mäsa je žltý a mäso je podľa druhu sfarbené typicky – od svetlej (prsný sval) až po mäsitú červenú. O konzistencii, chuti a výborných vlastnostiach na tepelnú úpravu nehovoriac.“

Hodnotné hovädzie

Tipnete si, koľko bravčového a hovädzieho mäsa si naservíruje priemerný Slovák ročne na tanier? Podľa oficiálnych štatistík zje každý z nás 37 kíl bravčového a päť kíl hovädzieho mäsa každý rok. Od roku 2015 musí mať podľa nariadení Európskej únie každý kus baleného mäsa „osobný pas“, v ktorom sa dočítate všetko podstatné. Napríklad, v akej krajine sa zviera narodilo, kde ho chovali a kde zabili. Kde bolo naporciované a kde balené.

Pravidlá EÚ ukladajú výrobcom mäsa povinnosť vybaviť každý kus baleného výrobku "rodným listom", v ktorom nájdete všetky dôležité informácie o krajine pôvodu a jeho spracovaní. Foto: Pexels / P. Kovaleva, A. Shuareva

Hovädzie mäso je podľa Miroslava Spišiaka biologicky veľmi hodnotné. Má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín, železa a vitamínu B2. Bravčové mäso vyšší obsah tuku a vyššiu energetickú hodnotu. Na čo si dávať pozor v obchode? „Na povrchu by nemalo byť oschnuté, slizké, ani lepkavé. Napriek dobrému chladeniu kupujte len toľko mäsa, koľko stihnete spotrebovať ako čerstvé a pripravte ho najneskôr do 3 dní. Ak kupujete mäso zabalené, vždy skontrolujte obal, či nie je poškodený,“ radí M. Spišiak.

Kedy je sliepkam sveta žiť

Pôvod a kvalitu by sme si podľa neho všímať aj pri vajciach. Pri 224 kusoch, ktoré skonzumuje priemerný Slovák každý rok, je ich kvalita a výživová hodnota skutočne kľúčová. Bielok je bohatým zdrojom bielkovín, žĺtok zase zdrojom vitamínu D. „Všetko dôležité nájdete červeno vytlačené na každom vajíčku. Podľa veľkosti odporúčam vajcia „L“. Podľa spôsobu chovu nájdete pod označením „0“ bio vajíčka, pod trojkou vajcia z klietkového chovu. Tam má každá sliepka k dispozícii plochu len o niečo väčšiu ako list papiera formátu A4. Na odpočinkovej hrade si môže oddýchnuť na veľkosti pätnástich centimetrov. To sa ale všetko zmení v r. 2030, kedy bude klietkový chov zakázaný v celej EÚ.“ Lidl chce vajcia z klietkového chovu vylúčiť zo svojho sortimentu ešte skôr. Od roku 2026 bude predávať len vajcia z podstielkového chovu a z voľného výbehu.

Všetko dôležité nájdete na zadnej etikete výrobku. Čítajte, radí odborník na kvalitu potravín, Miroslav Spišiak.
Všetko dôležité nájdete na zadnej etikete výrobku. Čítajte, radí odborník na kvalitu potravín, Miroslav Spišiak. Foto: Pexels / G. Fring, Cottonbro

Pri nákupoch potravín by sme mali byť podľa Miroslava Spišiaka tak trochu detektív „Čítajte! Na etiketách a ďalších informačných médiách síce nie je všetko, ale všeličo z nich zistíte.“ Nemusíte byť  absolventom potravinárskej technológie. Stačí si podľa neho zapamätať pár jednoduchých pravidiel. „Napríklad, že jednotlivé zložky výrobku sa uvádzajú zostupne podľa veľkosti. Ak je na etikete kečupu na prvom mieste voda, až potom paradajky, tak to asi nebude nič moc. Čítajme, porovnávajme, hľadajme.“

Viac informácií o projektoch na podporu slovenských dodávateľov nájdete na www.spolocenskazodpovednost.sk

Článok bol pripravený v spolupráci s Lidl. 

Už ste čítali?