Knižný tip Pravdy: Kôň Przewalského je vzácny. Tak ako ľudské city

Kone občas bývajú hrdinami románov aj filmov, ale málokedy je to taký vzácny kus ako kôň Przewalského. Táto prastará rasa divých koní je praotcom všetkých konských pokolení a doma v Mongolsku má meno tachi. Nórsku spisovateľku Maju Lundeovú tento kôň odniesol do minulosti aj do budúcnosti.

06.06.2021 06:00
debata
Maja Lunde: Kôň Przewalského Foto: Slovart, 2021
kniha Kon Przewalskeho Maja Lunde: Kôň Przewalského

Dve ženy a jeden muž, tri rôzne osudy, každý v celkom inej dobe a všetkých spája jeden jediný tvor – kôň Przewalského. V románe sa po kapitolách striedavo odvíja príbeh nemeckej veterinárky Karin, ktorá hľadá zmysel života v záchrane tohto výnimočného koňa v jeho prirodzenom prostredí, zamestnanca petrohradskej zoologickej záhrady Michaila, ktorého sto rokov pred ňou zvábi do Mongolska túžba získať tohto koňa pre svoju zoo, a Evy, ktorá tieto kone chová v roku 2064, keď celý svet rozvrátil kolaps prírody. Každý z týchto osudov by bol zaujímavý sám osebe, vo vzájomnej konfrontácii však pôsobia ešte silnejšie.

Karin sa trápi pre závislosť svojho syna, no po celý život sa mu nedokáže zdôveriť so svojimi vlastnými traumami, ktoré si nesie v sebe od detstva. Odučila sa plakať, ešte keď bola malá. Hoci sa aj po päťdesiatke strháva zo snov, keď ju tlačia nočné mory, neváha obetovať všetok čas a energiu zvieratám. Sústredí sa na návrat pôvodne divých koní späť do ich pravlasti, do Mongolska a na rovnako ďalekú cestu sa vydá aj ona sama, vo svojom vnútri.

Dúfam, že čísla sa samy popresúvajú, popreskakujú z miesta na miesto, že ožijú a začnú sa správať spontánne a horkokrvne ako zvieratá, ktorých sa týkali

Michail žije v dome so svojou matkou a nemá sa k ženeniu, hoci v Petrohrade koncom 19. storočia by sa to v jeho veku a postavení už patrilo. Odmalička obdivoval odvážnych cestovateľov, ktorí navštívili ďaleké krajiny, no v živote sa zo svojho mesta nepohol. Práca účtovníka v súkromnej zoo mu veľmi nevonia. "Pristihol som sa, ako dúfam, že čísla sa samy popresúvajú, popreskakujú z miesta na miesto, že plus sa zmení na mínus a mínus na plus, že ožijú a začnú sa správať spontánne a horkokrvne ako zvieratá, ktorých sa týkali,“ priznáva. Samotné zvieratá v zoo preňho zmysel majú, lebo okrem zábavy ponúkajú ľuďom príležitosť na vzdelávanie. A hoci žijú v zajatí, mnohé by sa inak pred ľudskou bezohľadnosťou nezachránili.

Po veľkej katastrofe nefunguje nič, ambulancie, obchody, pošta ani doprava, namiesto peňazí sa platí tovarom za tovar. Každý bojuje o prežitie sám.

Čerstvý objav pána Przewalského – že divý kôň, ktorého už dávno považovali za vyhynutého, stále žije v mongolských stepiach, Michaila vyburcuje z letargie natoľko, že zatúži priviesť ho do Petrohradu. A tiež netuší, že táto cesta dá celkom nový zmysel celému jeho životu. Eva žije v Nórsku v dobe, keď svet, ako ho poznáme dnes, už neexistuje. Po veľkej katastrofe nefunguje nič, ambulancie, obchody, pošta ani doprava, namiesto peňazí sa platí tovarom za tovar. Každý bojuje o prežitie sám. Všetci utekajú na sever, kde sa vraj ešte dá zachrániť, no Eva s dospievajúcou dcérou ostávajú na statku, ktorý patril k prírodnému parku kedysi plnému zvierat. V skrinke v kuchyni sa k sebe po tri generácie túlia tie isté hrnčeky zo starého porcelánového servisu s vyblednutým vzorom.

eliska tanzer vyrastla-som-v-gete Čítajte aj Vyrástla som v gete. Na východe Slovenska

"Zvieratá sa u nás mali dobre po všetky tri generácie, čo sme ako rodina prevádzkovali náš zoologický park. Dávali nám to najavo tým, že nám rodili potomstvo. Návštevníci prichádzali za zábavou aj vzdelaním, najväčšou atrakciou boli pre nich mláďatá,“ spomína Eva. V dôsledku katastrofy, ktorá ovládla svet, musela zvieratá postupne vypustiť do voľnej prírody bez ohľadu na to, či si v nej budú vedieť poradiť alebo či ich od hladu skolí nejaký poľovník.

sdr_vivi Čítajte aj Rozptylové lúky: Pri čítaní tejto knihy sa zľakneme aj sami seba

Ďalšou hrdinkou je Evina dcéra Issa, dospievajúce dievča, ktoré za celý svoj doterajší život stretlo len sedem ľudí. "V skutočnosti mám len jednu jedinú blízku osobu, mamu. Nemám dosť kyslíka, jej telo je všade, zaberá všetok priestor, aj keď je chudá, a ako mľaská, keď prežúva, ako vzdychá, keď sa po niečo zohýna na zem… Viem, že som zlá, mama veľa pracuje, od rána do večera, a keď nepracuje, snaží sa ma niečo naučiť. Všetko robí len pre mňa… Už len pri pomyslení na to sa dusím,“ zdôveruje sa v listoch, ktoré posiela svojej tajnej detskej láske od susedov, čo dávno odišli. Ani jej listy zo schránky na poštu už nikto nedoručí.

Keď do životov našich hrdinov a hrdiniek vstupujú ďalšie postavy, ich príbeh košatie. A tento divý kôň, prastarý symbol slobody, napokon zasiahne do života každému, aj nám. Pretože kôň Przewalského je vzácny – rovnako ako ľudské city, ktoré sa odrážajú aj vo vzťahu k prírode.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #knižné tipy