Viedenský primátor Michael Ludwig na svojom konte na sociálnej sieti Twitter napísal: „celá Viedeň smúti za doyenkou rakúskej literatúry a čestnou občiankou Friederike Mayröckerovou“.
Narodila sa v decembri v roku 1924 vo Viedni a krátke, dojímavé texty začala písať ako pätnásť ročná. Neskôr sa vzdala štúdia nemčiny, aby sa postarala o svoju rodinu.
V roku 1946 sa stala učiteľkou angličtiny na viedenských stredných školách. Učiteľstvo bolo však pre ňu povolaním, o ktorom neskôr povedala, že ho nikdy nechcela vykonávať. Od roku 1969 sa venovala len písaniu.
Stala sa jednou z najviac oceňovaných autoriek v Rakúsku. Vo svojich verejných vystúpeniach sa vyznávala zo svojej lásky k jazyku. Hovorievala, že „potrebuje knihy, potrebuje ticho“, pričom však priznávala, že rozpráva len nerada: „To, čo musím povedať, napíšem.“
Počas svojej bohatej kariéry napísala Mayröckerová okrem desiatok kníh poézie aj veľa prozaických kníh vrátane detských. Tiež viacero experimentálnych textov a niekoľko rozhlasových hier, z ktorých štyri napísala spoločne so svojím druhom, básnikom a spisovateľom Ernstom Jandlom.
Už od svojej prvej knihy Larifari (1956) sa Friederike Mayröckerová vyčleňovala krásou a silou svojho jazyka, ďaleko presahujú hranice tradičných kánonov. Jej mnohostranné dielo, ktoré verejnosť v mnohých ohľadoch nedoceňovala, získalo mnoho literárnych vyznamenaní, vrátane prestížnej ceny Georga Büchnera z roku 2001. Bola aj nositeľkou slovenskej Ceny Jána Smreka (2006).
Desaťročia žila s rakúskym spisovateľom Ernstom Jandlom, s ktorým mali blízko k „viedenskej skupine“ – literárnemu kruhu ponorenému do dadaizmu a surrealizmu. Jablova smrť v roku 2000 Mayröckerovú veľmi poznačila, venovala mu svoje dielo Rekviem.
Mayröckerovej básne prekladali do slovenčiny Mila Haugová a Milan Richter.
