Poznáte príbeh vesmírneho programu Luna? Jedna sonda mala do vesmíru dokonca vyniesť jadrovú bombu
Dnes má výročie sonda Luna 22, ktorá znamenala veľký úspech vo svete kozmonautiky.
TORETAM 2. júna - Písal sa 2. jún 1974. Medziplanetárna sonda Luna 22 sa dostala na obežnú dráhu Mesiaca a stala sa jeho družicou. Išlo tak o ďalší úspech sovietskej kozmonautiky.
Vesmírny program Luna bol realizovaný Sovietskym zväzom v rokoch 1959 až 1976 a jeho cieľom bolo dosiahnutie a preskúmanie Mesiaca. Väčšinou sa uvádza, že celkom sa uskutočnilo 24 misií, z čoho 15 bolo úspešných. Z iných zdrojov vyplýva, že misií bolo viac, ale do vyššie spomínaného počtu boli započítané iba tie, ktoré dosiahli obežnú dráhu nášho satelitu.
Súťaž o národnú prestíž
Ako uvádza portál zoommagazin.iprima.cz, preteky v dobývaní vesmíru boli pre ZSSR i USA otázkou národnej prestíže. Do roku 1958 sa zdalo, že Sovieti majú jasne navrch. Do kozmu boli vypustené celkom štyri stroje, pričom tri z nich boli sovietske.
Motivovaní ohromným úspechom, Sovieti sa rozhodli odštartovať program Luna. Od začiatku roka 1959 začali k Mesiacu vysielať sondy. Cieľom prvých misií bolo dosiahnuť orbity a potom nechať sondy dopadnúť na povrch Mesiaca. Všetko bolo prípravou na misiu Luna 16, vďaka ktorej boli na Zem dopravené prvé vzorky hornín, a Luna 17, ktorá na povrch Mesiaca dopravila mesačné vozidlo Lunochod.
Zaujímavosťou zostáva, že ZSSR aj USA vážne uvažovali o vynesení jadrovej bomby na obežnú dráhu Zeme a následnom zasiahnutí Mesiaca. Našťastie, obe mocnosti zhodnotili projekt ako príliš riskantný a upustili od jeho realizácie. Taktiež sa pretekali, kto bude na Mesiaci ako prvý.
Luna 22 - snímky, ktoré posunuli hranicu ľudského poznania
Sondy projektu Luna boli vyrábané v konštrukčnom stredisku OKB Lavočkin. Sonda pri štarte vážila 4000 kilogramov a svojou konštrukciou aj vedeckým vybavením bola podobná svojej predchodkyni s označením Luna 19. Namiesto klasickej fotografickej techniky však mala zabudovaný rádiový výškomer, detektor mikrometeoritov, gama spektrometer, magnetometer a spojovaciu aparatúru.
Nosná raketa Proton-K / D odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 29. mája 1974. Raketa Proton sondu najprv vyniesla na obežnú dráhu Zeme, potom sa zapálili motory ďalšej nosnej rakety, ktorá ju dopravila až k Mesiacu. Na kruhovú obežnú dráhu mesiaca bola sonda navedená 2. júna 1974.
Pôvodný plán
Pôvodný plán letu sondy po kruhovej dráhe bol neskôr prehodnotený a sonda bola navedená na eliptickú dráhu, ktorá poskytovala lepšie podmienky na snímkovanie povrchu Mesiaca. Počas ročnej misie bolo na Zem odoslaných viac ako 1000 rádiových relácií so vzácnymi a unikátnymi informáciami. Sonde sa podarilo splniť všetky naplánované merania aj snímkovanie povrchu Mesiaca za necelý rok.
Aparatúra však mala dlhšiu životnosť, než sa pôvodne predpokladalo, a tak bolo rozhodnuté o navedení sondy na nižšiu obežnú dráhu. Vďaka tomuto manévru sme získali sadu detailných snímok povrchu Mesiaca. Prístroje sondy Luna 22 prestali fungovať 22. septembra 1975. Sondu už nebolo možné ovládať a misia bola ukončená.
Lunám možno nie je úplne odzvonené
Spoločnosť Roskosmos (Štátna korporácia pre kozmické aktivity) plánuje oživiť program Luna a vyslať k Mesiacu ďalšie nepilotované sondy. Uvažuje sa o niekoľkých prieskumných robotických misiách. Sovietsky program Luna bol ukončený v roku 1976, momentálne sa však rozbieha nový program, ktorého náklady sa odhadujú na 39 miliárd rubľov, čo je v prepočte 435 759 090 eur.
Ako prvá by sa k Mesiacu mala v októbri 2021 vypraviť sonda Luna 25. Jej úlohou bude vyskúšať technológiu pristátia na južnom póle Mesiaca a prieskum mesačného povrchu.
