Denník N

Život je jinde…a on tu

Prvá zo série krátkych literárnych esejí k dielam Milana Kunderu. Kniha Život je jinde.

ŽIVOT JE JINDE…A ON TU

„Celý život bude lyrik hledat mužnost rysu ve své tváři.“

-Milan Kundera

Život je jinde (2016) je názov predposlednej Kunderovej knihy vychádzajúcej v českom preklade pod vydavateľstvom Atlantis. Rozpráva o dospievaní mladého básnika Jaromila, prenasledovaného svojou jemnosťou vpísanou do krásnych veršov jeho poézie. Jaromil je otrokom krehkých rysov svojej nežnej tváre a bledých vlasov. Útleho tela plného veľkých citov a lásky k ženám, ktoré dojíma jeho vnímavosť. Na čele s jeho autoritatívnou matkou. Jediné čo však vníma on je túžba po mužnej vášni a neschopnosť rozpoltenosti tela od duše. Chcel by sa odbremeniť od citov a mužne vytýčiť do popredia telo, nechať srdce hrať v pozadí, či možno dokonca ho úplne umlčať. No on hľadí cez objektív svojej lásky a nehy, nedokáže byť chlap a odstúpiť od svojho vnútra. Preto opúšťa ženy, ktoré milujú jeho verše plné citu a pridáva sa k zástupu komunistov, necháva svoje ukričané vnútro hučať heslá revolúcie. Pretože v dave jednotlivec zaniká a každý cit je spoločný, je to srdce zástupu, nie básnika. A tak Jaromil zaslepený mužnosťou, sa stáva komunistom a svoj talent zahadzuje kopou patetických sloganov a podstatu svojich veršov prepisuje ideológiou režimu. Zúčastňuje sa na revolúcii, pretože revolúcia je mylný pohľad mládeže, že dospeli natoľko, až prerástli dobu, ktorá je teraz nútená ich dobiehať. No pravdou je, že revolúcia je iba pre mladých, pretože vždy hľadí výlučne do budúcnosti, ktorá je výsadou dospievania. Jaromil vkladá svoju poéziu do náručia revolúcie, lebo revolúcia ju vytrháva zo samoty a nesie na rukách burcujúceho davu, na ktorého konci ostáva zatvrdnutou a zneužitou, no stálo jej to za spoločnosť. Komunistická revolúcia bola pre Jaromila možnosť ukázať city v drsnom tepe režimu, ktorý pod nimi nemäkol, naopak mužne pochodoval vpred. Avšak stále šlo iba o akúsi kolektívnu mužnosť, ktorá v samote Jaromilovej izby strácala na sile.

So svojou osobnou mužnosťou sa stretol raz pred obchodom, kedy spoznal ryšavé dievča, túžiace po jeho tele muža nič netušiace o jemných veršoch či duši lyrika. Líhalo si s Jaromilom do postele a jediné čo vnímalo bolo jeho telo pri tom jej. Nepýtalo sa na jeho city ani na jeho myšlienky, tie ostávali zamknuté, každé vo svojom vnútri, na povrchu bol iba povrch a to Jaromila konečne naplnilo vytúženou dospelosťou. Bol muž v očiach jednoduchej ženy a tá jednoduchosť mu prišla krásna a nekonečne odľahčujúca. Pretože to sexualita z nás robí mužov a ženy. Jaromil sa zbavil svojho osudu ponárať sa v hĺbke, jednoduchou plavbou po hladine.

Život je jinde je snaha poukázať na neschopnosť jazyka a nedostatočnosť slova, prelietavého a falošného. Tenká hranica medzi poetickým a patetickým, jemným a drsným sa zlieva takmer do jedného prameňa. Tečie po brade Jaromilovej detskej tváre a vlieva sa do mužných rúk zovretých v pästi revolúcie.

Tak by som zhrnula hlavnú dejovú linku, knihy ktorá sa pokladá za najviac autobiografickú zo všetkých Kunderových románov. Ako aj Madame Bovaryová je autor sám, tak aj Jaromil, drieme v duši svojho svojhostvoriteľa.-6 Otvára tému vnútorného sveta muža obdareného výnimočnou poetickosťou a hľadá drsné strnisko na jeho hladkom dospievaní. Kundera sa taktiež snaží vypísať zo svojej minulosti spätej s mylným režimom a zlou poéziou. Avšak dôležitý je aj fakt, že verše ktoré Jaromil píše sám pre seba sú krásne, hodnotné a technicky správne. Kundera sarkasticky komentuje stalinizmus a dovoľuje si kritizovať aj parížsky Máj 68. Je drzý a inteligentne rafinovaný. Kniha bola po jej dopísaní zakázaná a jej vydanie v Česku neuskutočniteľné, teda sprvu vychádza vo Francúzsku, v nakladateľstve Gallimard. Kniha taktiež do prevádza autora pri jeho emigrácii.

Život je jinde je prítomnosť smrtiacej uniformy teroru, ktorá oblieka jemný lyrizmus do svojich šiat a jeho nahý život je v tej dobe nútený byť skrátka „jinde“.

Teraz najčítanejšie