Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) si nemyslí, že by vládou schválený príspevok 333 eur na dieťa pre rodiny v hmotnej núdzi bol zameraný na neprispôsobivých občanov.
Pomôže rodinám, kde napríklad obaja rodičia prišli počas pandémie o prácu, uviedla v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12. Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Ladislava Kamenického (Smer-SD) by mala byť podpora rodín zo strany vlády adresnejšia.
Príspevok na deti
„Je to podľa mňa nespravodlivé hodnotenie, pretože nejde o neprispôsobivých,“ reagovala Remišová na Kamenického otázku, ako sa na schválený príspevok pre rodiny v hmotnej núdzi budú pozerať rodiny, kde jeden partner pracuje, a preto nárok na príspevok mať nebudú.
„Poznám veľa rodín, kde obaja prišli o prácu a ktorí budú mať nárok na tento príspevok,“ zdôraznila Remišová.
Šéfka strany Za ľudí pripomenula, že schválenie príspevku je iba prvá časť podpory rodín postihnutých pandémiou. Strana bude podľa nej presadzovať, aby pomoc bola cielená.
„Aby sme na jednej strane pomohli rodinám, ale na druhej strane pomohli aj sektorom, ktoré mali najväčšie problémy,“ dodala. Mohlo by ísť napríklad o rodinné penzióny, ktorým by mal pomôcť príspevok na dovolenku na Slovensku.
Nárast výdavkov
K návrhu ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), podľa ktorého by mali vzrásť rodinné prídavky na 200 eur na každé dieťa, sa Remišová nechcela vyjadriť, keďže nie je ešte zverejnené jeho kompletné znenie. Zvyšovanie prídavkov však nevylúčila.
Kamenický podporu rodín nezavrhuje, v súčasnosti však podľa neho ide o preteky, ktorá strana dá deťom viac, čo bude mať vplyv na rast deficitu štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.
„Vidíme tu obrovský nárast výdavkov štátneho rozpočtu,“ upozornil Kamenický a pripomenul, že za za vlády Smeru-SD boli výdavky štátneho rozpočtu okolo 18 miliárd eur a v súčasnosti sa zvýšili na 27 miliárd eur.
Podpredseda Smeru-SD kritizoval aj návrh na zmenu štátneho rozpočtu, ktorý pripravil minister financií Igor Matovič (OĽANO). Ten ráta v tomto roku so zvýšením schodku verejných financií o ďalších 3,4 miliardy eur. „Ideme gréckou cestou,“ tvrdil Kamenický.
Remišová pripomenula, že po finančnej kríze mala vláda v roku 2009 deficit cez osem percent HDP a vlani bol deficit iba cez šesť percent HDP.
Zo zvýšeného deficitu sa podľa nej budú financovať napríklad lieky či vakcíny proti ochoreniu COVID-19, platby nemocniciam za vyhradené lôžka a platy zdravotníkom či úvery pre podniky.
Šéfka strany Za ľudí pripomenula, že deficit štátneho rozpočtu majú v súčasnosti všetky krajiny.