Brusel 10. mája (TASR) - Obrovský postpandemický fond na obnovu Európskej únie (EÚ) by mohol mať trvalejší charakter, ak bude úspešný pri podpore rastu a prechode k "zelenšej" a digitálnej ekonomike. Uviedli to v pondelok najvyšší ekonomickí predstavitelia Európskej komisie (EK).

Európsky blok sa v minulom roku dohodol na bezprecedentnom spoločnom dlhu vo výške 750 miliárd eur na financovanie obnovy ekonomík po kríze spôsobenej pandémiou nového koronavírusu a na riešenie problémov spojených so zmenou podnebia.

Na prekonanie odmietavého postoja šetrnejších, tzv. severských štátov EÚ, ktoré dlhodobo odmietajú spoločné pôžičky pre obavy z financovania menej disciplinovaných štátov na juhu Únie, bola táto schéma jasne označená ako mimoriadne a jednorazové opatrenie.

Ale mnohí ekonómovia považujú fond obnovy za bránu k pravidelnejšiemu vydávaniu spoločných dlhov EÚ s ratingom AAA v budúcnosti. Najvyšší predstavitelia Komisie tento názor zopakovali pred Výborom pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu.

„Čím úspešnejší budeme pri realizácii tohto nástroja, tým väčší bude priestor na diskusie o vytvorení stáleho nástroja, pravdepodobne podobného charakteru,“ uviedol podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis.

Pôžičky, ktoré si má v mene všetkých krajín vziať EK, sa majú splácať počas 30 rokov z nových daní nazývaných nové vlastné zdroje. Tie musia najprv všetky členské štáty schváliť a mohli by zahŕňať poplatky za digitálnu ekonomiku, za emisie oxidu uhličitého (CO2) alebo za dovoz tovaru vyrobeného technológiami, ktoré produkujú viac emisií.

„V budúcnosti, ak bude tento nástroj fungovať a dokážeme sa dohodnúť na nových vlastných zdrojoch na splatenie tohto spoločného dlhu, myslím si, že môžeme viesť vážnu diskusiu o ďalších iniciatívach," povedal pre ten istý výbor eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Dodal, že rozhodujúce bude, aby táto schéma fungovala a aby sa nové vlastné zdroje vrátili.

Na to, aby si Komisia mohla začať požičiavať peniaze na trhoch, musia všetky národné parlamenty ratifikovať rozhodnutie o zvýšení vnútroštátnych garancií na ich splatenie v prípade, že sa nové dane nezrealizujú. Osem štátov to však ešte neurobilo.

Vlády členských štátov zase musia EK predložiť plán, ako chcú minúť svoj podiel, ktorý musí byť v súlade s pravidlami dohodnutými na úrovni EÚ, ak chcú získať peniaze z fondu obnovy. Doteraz zaslalo svoje plány 14 krajín a Dombrovskis uviedol, že zvyšok by ich mohol dodať do začiatku júna. Plány musia zahŕňať nielen výdavky, ale aj reformy, ktoré majú pripraviť hospodárstva na digitálny vek bez emisií CO2.

Komisia má dva mesiace na posúdenie každého plánu a ministri financií EÚ budú mať potom jeden mesiac, aby schválili odporúčanie Komisie. Podľa Dombrovskisa fond by mohol vyplatiť prvé príspevky už v júli.