Smerovať k svätosti
Ako nás učí stará múdrosť, čnosť býva ukotvená
v strede – niekde medzi fanatizmom a ľahostajnosťou, na spojnici
rozumu a citu. Potvrdzuje mi to aj vlastná skúsenosť. A viem, že onen
stred si neradno zamieňať s kompromisníctvom.
Žiť čnostne znamená smerovať k svätosti. A k svätosti je povolaný každý. To je naše ľudské poslanie, naša veľkosť a dôstojnosť, naša zodpovednosť.
Poznáme čnosti prirodzené
a nadprirodzené. Osobitnú pozornosť si zasluhujú takzvané kardinálne
morálne čnosti: múdrosť, spravodlivosť, miernosť a zmužilosť. A božské
čnosti: viera, nádej, láska. Vieme pritom, cítime, že tmelom všetkých čností je
láska.
Takto píše apoštol Pavol v Prvom liste
Korinťanom: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do
tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja
poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich
je láska.“ (1 Kor 13, 12–13)
::
Predchádzajúce: Nedeľné slovo (121)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.