Foto: pexels

Predstavte si, že by došlo k apokalypse, ktorá by takmer úplne vyhladila ľudstvo.

Na Zemi by prežilo len zopár ľudí a ich úlohou by bolo planétu opäť zaľudniť a ľudstvo tak zachrániť. Aký je minimálny počet ľudí, ktorý by musel prežiť, aby sa planétu naozaj podarilo zachrániť? Takto znejú odpovede vedcov.

Koľko ľudí treba na opätovné zaľudnenie planéty?

Asteroid či jadrová vojna, nikdy nemôžeme vedieť, čo spôsobí apokalypsu, ktorá vyhladí ľudstvo. Buďme však optimisti a predstavme si, že zopár ľudí predsa len prežije. Koľko ich potrebujeme na to, aby sa podarilo zachrániť populáciu a časom opäť zaľudniť Zem? Ako píše portál Live Science, závisí to od množstva faktorov. Napríklad od toho, aká katastrofa by nás postihla. Každá z nich by totiž mohla Zem zanechať v inom stave, ľudia by teda mali iné podmienky na prežitie.

Napríklad, jadrová vojna by mohla zapríčiniť nukleárnu zimu, následkom ktorej by preživší čelili hladomoru a neznesiteľne nízkym teplotám, nehovoriac o radiácii. Zabudnime však na chvíľu na všetky tieto prekážky a zamerajme sa len na počet ľudí. Výsledné číslo je totiž pomerne malé vzhľadom na to, že v súčasnosti nás na tejto planéte žije už takmer 8 miliárd.

Foto: pexels

Stačilo by len niekoľko stovák ľudí na to, aby ľudstvo prežilo niekoľko storočí. Veď na Zemi kedysi nebolo toľko ľudí, ako dnes. Malé komunity dokázali už aj predtým prežiť dlhodobo, vyjadril sa pre Live Science Cameron Smith z katedry antropológie na oregonskej univerzite. Ako píše portál Academia, Smith sa už nejaký čas venuje výskumu dejín civilizácie, ale aj možnostiam osídlenia vesmíru.

Najviac ohrozené by boli veľké mestá

Podľa neho by boli najviac ohrozené veľké mestá, keďže jedlo sa do nich vo veľkej miere importuje, ľudia si ho nepestujú sami. Okrem toho, ľudia žijúci v mestách sú v značnej miere závislí od elektrickej energie. To znamená, že tí, ktorí by prežili, by sa museli vydať z miest preč a pátrať po zdrojoch.

V čase približne pred 12 000 rokmi, keď ľudia začínali s farmárčením, po celom svete bolo rozsypaných množstvo malých usadlostí, v ktorých žilo niekoľko stovák, nanajvýš tisíc ľudí. Boli to navzájom nezávislé populácie, je však pravdepodobné, že ľudia z jednej usadlosti uzatvárali napríklad manželstvá s ľuďmi z iných usadlostí. Ak by došlo k apokalypse, po čase by to vyzeralo pravdepodobne rovnako, ako vtedy.

Juan Carreño de Miranda, Public domain, via Wikimedia Commons

Na prežitie ľudstva by teda stačilo niekoľko stovák ľudí, problém by predstavoval možný incest. Odstrašujúcou ukážkou toho, čo sa stane, ak bude v populácii dochádzať k incestu, je dynastia Habsburgovcov. Manželstvá sa medzi členmi rodiny uzatvárali až do roku 1700. Tam línia končí kráľom Karolom II., ktorý bol neplodný a okrem toho mal aj zdeformovanú tvár.

Plodenie potomstva by muselo byť kontrolované

Okrem toho, nie je jedno, aké je rozloženie zostávajúcej populácie. Bolo by potrebné, aby prežilo približne rovnaké množstvo mužov a žien v plodnom veku. Seth Baum z Globálneho inštitútu pre katastrofické riziká si myslí, že ľudstvo by sa mohlo teoreticky vopred pripraviť. Samozrejme, dôležité je urobiť všetko pre to, aby k apokalypse nedošlo. Preventívne by si však ľudstvo malo na rôznych miestach vybudovať akési záchranné hniezda, kam by sme sa mohli v prípade katastrofy ukryť. Aj keď tak neprežijú všetci, zabezpečí sa prežitie dostatočného množstva ľudí na záchranu populácie.

Foto: unsplash

Ak by sme chceli byť veľmi odvážni, mohli by sme dokonca vybudovať útočisko mimo tejto planéty. Na prežitie mimo Zeme by podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of the British Interplanetary Society na začiatok stačilo len 98 ľudí. Muselo by to však byť 49 párov, ktoré s ostatnými nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Genetická diverzita, a teda to, kto a s kým plodí potomstvo, by však muselo byť prísne kontrolované, píše arXiv.

Uložiť článok

Najnovšie články