Štvrtok, 28. marec 2024

Bývalo aj lepšie: Keď Vlado Dzurilla rozplakal motrealskú halu Forum

Former Skyblue Former Skyblue 07.05.2021
FOTO ARCHÍV TASR

Po zápase ho nazvali Godzillou, lebo zneškodnil 29 striel najlepších profíkov z NHL a podaril sa mu proti nim málo vídaný shotout. Tí boli z neho úplne zúfalí. V ten večer mohol s kľudným svedomím použiť vetu: „Všetky oči na mne“. Jeho dres vydražili o 34 rokov neskôr za 9 663 dolárov! Jedna z najväčších postáv našej hokejovej histórie.  

Dnes nám Vlada Dzurillu pripomína iba druhý najväčší bratislavský zimák vedľa Ružinovskej nemocnice. Ale mládež, ktorá na ňom korčuľuje a vzýva svoje vzory z najlepšej ligy sveta zrejme ani netuší, čie meno tento stánok vlastne nesie. Pod názvom (ale aj ten prekrýva reklama na istú očnú kliniku…) by mal byť veľký claim: „Ten, ktorý v mekke kanadského hokeja vychytal nulu proti najlepšiemu výberu všetkých čias!“     

Neopakovateľné double

V roku 1976 sa dvojici najsledovanejších športov podarilo vo vtedajšom Československu nevídané a už nikdy nezopakované double: futbalisti sa v Belehrade stali majstrami Európy, hokejisti v Katowiciach majstrami sveta. A to ešte siahali vo februári v Innsbrucku po olympijskom zlate. Krátko pred koncom viedli nad ZSSR 3:2. Ale chorobami zdecimované mužstvo finiš neustálo a prehralo 3:4.   

V septembri bol na programe prvý ročník Kanadského pohára. Organizátori ho pôvodne hodlali pomenovať Svetový pohár, ale to sa nepáčilo činovníkom IIHF a tak sa k nemu prepracoval až po rokoch. Otcom myšlienky zápolenia šiestich reprezentačných top tímov sveta s najlepšími hráčmi (ešte pred štartom zámorských líg NHL a WHA) bol aj v Európe dobre známy Alan Eagleson, šéf hráčskej asociácie NHLPA.

Napraviť si renomé

Žoviálny pánko s patkou a okuliarmi v zlatom ráme sa rád predvádzal aj v Európe, najmä počas MS, kde si ho muži s mikrofónom pravidelne vyberali za objekt rozhovorov. Samozrejme, nikdy mu na srdci neležal osud svetového hokeja – v prvom rade biznis, v druhom opäť biznis a v treťom, aby to Kanada všetkým opäť raz natrela a ukázala, kto je pánom hokejového sveta.  

Série zápasov medzi Kanadou a ZSSR v rokoch 1972 a 1974 (Summit Series) nedopadli podľa želania kolísky hokeja (skôr naopak). Roky predtým boli kontakty medzi hokejovou Európou a Severnou Amerikou „zmrazené“ a všetci s napätím očakávali tento stret. Sovieti mali navrch a profíci spoza veľkej mláky nedominovali ani proti ČSSR a Švédsku, s ktorými si pri návšteve Európy dali taký menší „bočák“.

A tak Canada Cup´76 mal byť veľkým revanšom a na konci s patričnou sumičkou v pluse tohto Eaglesonovho cirkusu. Hoci my sme cestovali za oceán ako svetoví šampióni, pozornosť miestnych médií a celej hokejovej verejnosti sa sústredila na tím ZSSR. Ďalšou trojicou účastníkov boli USA, Švédsko a Fínsko.

Sovietske šachy so zostavou  

Domáci zverili trénerské opraty skúsenému Scotty Bowmanovi, ktorý viedol  Montreal Canadiens od jedného Stanley Cupu k druhému. Takže voľba pre domácu pôdu, kde bol epicentrom turnaja Montreal, bola jasná. Ale jeho prvý speach smerom k majstrom sveta bol dosť nešťastný. „Majú pekné dresy“, odpovedal na otázku, ako hodnotí Čechoslovákov. Neskôr sa pod tlakom skvelej hry nášho tímu, ktorý dokázal poraziť jeho hviezdny výber, radšej ospravedlnil.

Organizátori počítali s vyvrcholením turnaja v podobe finále Kanada – ZSSR. Lenže… V najväčšom štátnom útvare sveta sa v tom čase považovali za prioritu OH a MS. Nezávisle na zlatom olympijskom tíme, ktorý následne vybuchol na MS v Katowiciach, nechali paralelne budovať mančaft pre zámorskú show dovtedy neznámeho Viktora Tichonova. Samozrejme, napokon sa oba tímy zliali do jedného, veď si nechceli v Severnej Amerike urobiť hanbu.

Ale šéftréner prioritného výberu Boris Kulagin, ktorý viedol ZSSR v Innsbrucku aj v Katowiciach, si postavil hlavu. A tak za more napokon neletela elitná prvá trojka Charlamov – Petrov – Michajlov, ani ďalšia superstar Alexandr Jakušev. Špekulácie nebrali konca. Slobodná Európa tvrdila, že tam boli náznaky emigrácie (sotva). Iní v tom zasa videli zámer vedenia sovietskeho hokeja – keď nevyhráme, aspoň sa môžeme tváriť, že tam nebol najsilnejší výber. Najbližšie k pravde však bude žiarlivosť staršieho kolegu na mladého progresívneho trénera, ktorému takto sťažil štart do veľkého hokeja.

Viktor chyby neodpúšťal

Sovieti napokon prehrali s nami v úvodnom zápase 3:5 a v záverečnom kole základnej časti aj s Kanadou 1:3 a pred finále balili kufre do Moskvy. Stihli však vyškoliť Američanov aj Fínov, opäť predviesť famózneho Treťjaka i predstaviť svetu niekoľko nových hráčov, ktorí sa potom na dlhé roky stali hviezdami prvej veľkosti. Medzi nimi vynikal Helmut Balderis z lotyšskej Rigy, ktorý na severoamerických klziskách prvýkrát predviedol svoje krasokorčuliarske piruety s hokejkou.

Niektorí naopak, napísali svoje posledné kapitoly v reprezentácii. „Mlčanlivý Viktor“ totiž začal úradovať hneď pri svojej prvej misii. Pri mene Viktor Šalimov, ktorému v jednom súboji vyskočilo rameno, sa v poznámkach budúceho veľtrénera pri jeho mene objavilo „málo odolný“ a tak na štyri roky vypadol zo zbornej. Na čas upadol do nemilosti aj Sergej Kapustin, ktorý lajdáckou prihrávkou vo vlastnom pásme nabil Švédom v závere na vyrovnávajúci gól. Tvrdý muž chyby neodpúšťal…

Zámorská výuka v Poprade

Ale dosť bolo Sovietov, ktorých na tomto turnaji úplne zatienil výber ČSSR. Okrem brankára Dzurillu v ňom boli zo Slovákov aj bratia Marián a Peter Šťastný, plus obranca Vladimír Šándrik z Košíc. Veľa príležitostí nedostal, preto si jeho meno z tohto výberu málokto pamätá.

Našou brankárskou jednotkou bol Jiří „Fakír“ Holeček z pražskej Sparty, ktorý vychytal titul v Katowiciach. Postupne si však získaval väčšiu dôveru v tom čase už 34 ročný gólman Zetoru Brno. Dzurilla totiž v roku 1973 uvoľnil na Tehelnom poli miesto mladšiemu a perspektívnejšiemu Marcelovi Sakáčovi a chcel v moravskej metropole v kľude dochytať kariéru. V repre sa už viac rokov neobjavil, ale šancu mu pred MS 1976 otvorilo zranenie reprezentačnej dvojky Jiřího Crhu z Pardubíc. A tak Vlado zažil druhú hokejovú mladosť.

Pochváliť však treba aj prácu trénerskej dvojice Ján Starší – Karel Gut, ktorá výborne pripravila národný tím na podmienky v zámorí. Záverečná príprava prebiehala v Poprade, kde dali zúžiť klzisko na zámorské rozmery a striedavo nechali na ňom hrať jednu polovicu mančaftu o jedného hráča viac, aby si zvykli na neustály tlak súpera a vedeli efektívne reagovať. Podtatranský „well done“ priniesol svoje ovocie vo vypredaných halách s muzikou varhanov, kde sa chlapcom s levom na hrudi vôbec neroztriasli kolená. Naopak, pridali isté ruky, sústredenú myseľ a odohrali jeden fantastický turnaj.    

Len s jednou vecou si dvojica našich kormidelníkov nedokázala poradiť. Ak mali štartovať najlepší hráči, potom do úvahy prichádzali (čiste teoreticky) aj bývalý gólostroj Slovana Bratislava Václav „Big Nedo“ Nedomanský a Richard Farda, pôsobiaci v tom čase v konkurencii slávnej NHL, ktorá mala názov WHA (World Hockey Association). Obaja však opustili krajinu ilegálne a tak len spomenúť ich mená bolo v tom čase za „zlatú mrežu“. Menej už meno Stana Mikitu, ktorý odišiel v detskom veku de facto legálne. Veľký Stan, pôvodom z Liptovskou Marou zatopenej obce Sokolče, mal vraj údajne o štart v našich farbách záujem. Ale aj za touto polooverenou informáciou sa napokon zavrela voda…

Deň s nesmrteľnou nulou

Po úvodnom víťazstve nad ZSSR 5:3 sme rozdrvili Fínov 8:0 a vo Philadelphii dotiahli v závere manko 2:4 na 4:4 proti Američanom. Do štvrtého zápasu proti Kanade sme teda v montrealskej hale Forum nastupovali ako jediné dva neporazené tímy.

Zápas, ktorý sa odohral 9. septembra 1976, sa zmenil na brankársky koncert Vlada Dzurillu. Napriek robustnej postave predviedol neuveriteľnú stabilitu, mrštnosť, rozvahu a najmä reflexy, ktoré vyrážali dych. Všetky puky sa v tomto zápase od neho odrážali ako od gumenej steny a neuspeli ani takí ostrieľaní kozáci ako Phil Esposito či Bobby Hull, ktorých samostatné kreácie pred bránkoviskom vychytal s absolútnym prehľadom. Zúfalstvo sa v ten večer zračilo aj v tvárach ďalších hviezd ako boli Bobby Orr, Marcel Dionne, Bobby Clarke či Guy Lafleur.

Obecenstvo pri nájazdoch na Dzurillovu bránku iba sklamane híkalo a nedočkalo sa do konca zápasu. Naopak, červené svetlo zasvietilo štyri minúty pred koncom na druhej strane – Augusta zatiahol puk po ľavej strane k mantinelu, prihral späť kladnianskemu bombarďákovi Milanovi Novému a ten podstrelil padajúceho Rogatiena Vachona. A počas hlbokej noci letela do Európy senzačná správa: Kanada – ČSSR 0:1! 

132 sekúnd od tretieho zápasu

V poslednom zápase v Québecu sme podľahli Švédom 1:2, keď nás dvomi gólmi v závere zostrelil legendárny obranca Börje Salming. Ale táto prehra už nič nezmenila na fakte, že do finále na dva víťazné zápasy sme proti usporiadateľskej krajine postúpili práve my.

Prvý zápas sa hral v torontskej Maple Leaf Gardens. Kanaďania chceli ponúknuť porciu hokeja najvyššieho rangu aj inému mestu ako Montrealu, ale zrejme zadarmo to nebolo. Konfliktný majiteľ klubu a miestnej arény Harold Ballard sa totiž často nechával počuť, že noha komunistu prah jeho haly neprekročí…  Aj jeho presvedčenie pravdepodobne zmäklo pod nejakou cifrou na bankovom konte. A tak sme práve tam utrpeli krutú prehru 0:6, keď sme jediný krát z troch možností obliekli proti javorovým listom biele dresy. Výsledok naštartoval už v druhej minúte strelou z uhla medzi Dzurillove betóny Gilbert Perreault a Vlada napokon striedal Holeček.      

Pražský gólman začal v bránke aj v druhom finále, ktorého dejiskom bol znova Montreal. Za stavu 0:2 pre domácich prepustil pre zmenu on miesto Dzurillovi a začali sa diať veci. Manšaft nabral z bránky potrebný pokoj, vyrovnal hru a napokon aj skóre. Päť minút pred koncom viedla Kanada 3:2, ale vzápätí doputoval tečovaný puk k Josefovi Augustovi a ten stojac pred prázdnou bránkou dal asi najlacnejší gól svojej kariéry. A tri minúty pred koncom dostal ČSSR do vedenia 4:3 budúci predseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný! Od tretieho finále nás delili desiatky sekúnd, ale Bill Barber 57:48 vyrovnal a v predĺžení sme dostali v 72. minúte piaty rozhodujúci gól. Kanonier Toronta Darryl Sittler vytiahol Dzurillu z bránky a z ostrého uhla ho obstrelil.

Síce sme trofej v podobe torza javorového listu na podstavci domov nedoviezli, ale už nikdy potom nezanechal československý, český ani slovenský hokej takú výraznú stopu na klziskách v Severnej Amerike ako v roku 1976.

Dres za takmer 10 tisíc dolárov 

Po zápase sa mohutne menili dresy. Kanadské hviezdy tým uznali kvality súpera a vôbec im neprekážalo, že hlavnú trofej preberali v československých. Netradične si ich vymenili aj brankári. A v roku 2010 dal Rogie Vachon ten Dzurillov spoločne s ďalšími vecami do dražby. Vladov dres bol druhý najcennejší – vydražili ho za 9 663 dolárov. Iba prsteň víťaza Stanley cupu z roku 1968 mal vyššiu cenu. Aj tento dovetok svedčí o tom, ako si aj po rokoch pamätali parádne vystúpenie slovenského gólmana vo farbách ČSSR, ktoré odvtedy už v zámorí so shotoutom proti domácim nikto nezopakoval.

Bratislavský rodák, ktorý začínal v Kovosmalte Petržalka, zomrel v roku 1995 počas trénerského angažmánu v Nemecku na infarkt ako 52 ročný. V roku 2000 ho vyhlásili za najlepšieho slovenského hokejistu storočia. Zaslúžene. Okrem troch titulov majstra sveta mal vo svojej zbierke aj tri medaile z olympiád. Ktorý Slovák sa tým môže pochváliť? Ale nezabudnuteľným zostane najmä jeho vystúpenie na Canada Cupe´76. Kiežby sme raz opäť zažili podobné slávne momenty! 

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera