Andrea Konečná Gažová

Kto u vás varí? Mnohokrát Ďuro a dokonca to robí rád. Ale striedame sa. Ja som radšej pri trúbe, k čomu ma priviedol môj mladší syn, ktorý mimoriadne rád pečie. Ako som mu s tým pomáhala, tak som zistila, že to baví aj mňa. (Úsmev.)&nbsp;

V marci sa zmenili životy nám všetkým. Celý život, ktorý nejakým spôsobom fungoval, sa zastavil a prestal fungovať. Kvôli vírusu.

Aj ste v kváskovali? Zasa až taká pekárka nie som. (Smiech.) Ale aj tak som mala stále čo robiť. Nechápem, že niektorí mali čas si aj vyložiť nohy. Ja som mala pocit, že furt niečo robím a furt bol všade bordel. Cítila som sa ako veverička, ktorá stále beží v tom kruhu a nemá šancu sa zastaviť. Povedala som si, že si ušijem záclony - šiť ma naučila mamina - ale dodnes som to nedokončila.

Lebo šijem, do toho sa mi bijú deti, jednou nohou ich oddeľujem, druhou to došívam, potom zistím, že som to urobila o 20 centimetrov kratšie, než som chcela, tak to nadrábam... skrátka to trvá strašne dlho a biznis so záclovami by ma asi neuživil.

A na margo sociálnych sietí, tie treba brať s rezervou. Ja ich využívam na promovanie našich podcastov, na to sú super. Ale pokiaľ ide o súkromie... Poznáte niekoho, kto dáva na instagram blbú fotku?

Netreba veriť všetkému, čo tam kto zavesí. Poznám ľudí, ktorí postujú fotky s deťmi a pritom sú s deťmi len vtedy, keď sa s nimi fotia. A naopak. Sociálne siete sú ilúzia. Rovnako ako film a televízia. Je úplne jedno, ako kto žije a ako hlása, že žije. Treba žiť tak, ako to človeku vyhovuje.

Niekto je kreatívny, iný si vie a potrebuje vytvárať vo veciach systém...to ja mimochodom nemám. Môj systém je jeden veľký chaos, v ktorom ale dokážem fungovať. Porovnávať sa s inými, že ako to oni stíhajú, nemá zmysel. Podľa mňa tí dokonalí ľudia na sieťach sú len hologramy, v realite neexistujú. (článok pokračuje na ďalšej strane)

To je správny prístup. A celkovo nemá zmysel sa s niekým porovnávať. Vždy som obdivovala kamošky, ktoré keď chodili ráno na výrobu, tak prišli dokonale upravené. Ja som išla tak, ako som vstala. Dobre, umyla som si zuby a tvár, ale nejaký vyšší level som riešiť nestíhala.

Väčšinou som ešte bola popísaná od detí. A potom tam vidím tie kolegyne, ktoré sú dokonale upravené, skrátka si našli viac času pre seba. Neviem, ako sa im to podarilo, ani nemám odvahu sa ich na to pýtať, beriem to tak, ako to je. V každom z nás je niečo rozkošné a na tom treba stavať. Ak sa s niekým porovnávam, tak v rámci toho, že si robím z toho srandu. A ja mám zasa iné veci, ktoré dokážem. Napríklad nedošiť záclony. (Smiech.)

Nedávno som počúvala podcast jauuu, PS: to bolelo, v ktorom ste s Evelyn dali ženám otázku, čo na nich obdivuje ich muž. Položila si niekedy túto otázku tvojmu mužovi? Keby som sa ho na to spýtala, tak by bol asi trošku v strese. (Úsmev.) Určite by mi povedal, že všetko. Preventívne ma chváli za veľa vecí, čo je super, lebo ja niektoré z nich považujem za úplne normálne alebo bežné. Vlastne si často ani neuvedomím, že ich mám. Viem, že má rád to, keď sa rozčúlim, lebo som pri tom vraj veľmi smiešna.

Chápeš, ja sa cítim ako bohyňa pomsty, nebojácna Xena a on ma vníma ako trpaslíka, čo tam trepe ručičkami. (Smiech.) A tiež má rád, že som bláznivá, rada tancujem, spievam si...skrátka si voľný čas vypĺňam rôznymi zvukovými a pohybovými efektami. V tom sme si podobní a myslím, že sme sa vďaka tomu zblížili. U nás doma nie je nuda. Ale ako každý, mám aj svoje temné stránky. (článok pokračuje na ďalšej strane)

Ešte sa vrátim k podcastom s Evelyn. Pri akej príležitosti ste sa dohodli, že ich chcete robiť? S Evou sme sa skamarátili a hovorili sme si, že by sme mohli spolu niečo skúsiť urobiť. A v jednom porozchodovom období prišla ona s nápadom, že by sme mohli robiť podcast. Ja som netušila, čo je to podcast a tým pádom som z toho nebola nejaká ohromená.

Keď ale Eva navrhla, nech sa ideme baviť o rozchodoch, tak som súhlasila. Veľmi rada čítam psychologické knihy a o vzťahoch filozofujem, asi ako väčšina žien. Tak sme sa porozprávali, nahrali to a ona mi zrazu hovorí: Tak už to ide von. Nechápala som: Jak von? Veď najskôr sa to musí zostrihať, nie?

Ale Eva povedala, že nie, že to musí ísť takto. Ja som sa okamžite chytila za hlavu, že čo som tam ja, preboha, narozprávala. Tým, že Evina domovská platforma je internet, tak ona sa na to pozerala úplne inak než ja, oveľa slobodnejšie.

A&nbsp; máte už viac než 3 milióny počutí za rok! Áno. Ani nevieme, ako sa to stalo, a sme inžinierky srdca. A veľmi nás to baví. Vždy som si myslela, že ja som tá spontánna duša a zrazu som si uvedomila, že pre mladých ľudí som absolútne nespontánna a že je pri mne niekto spontánnejší. Teraz sa občas cítim ako skamenelina, ktorá nestíha tomu všetkému, ale zároveň sa z toho veľmi teším, lebo je to pre mňa obohatenie a oživenie. Som veľmi vďačná za to, že ma Evka do toho zatiahla.

Idete vždy na prvú? Vždy. Niekedy si k vážnejšej téme prizveme aj odborníka, ale myslím si, že sila toho podcastu nie je v tom, čo hovoríme, ale ako to hovoríme. Obe si priznávame naše ženské slabosti. Učili nás, že žena má pôsobiť za každých okolností elegantne, ale nie sme perfektné, a je super to priznať.

Na také priznanie treba dozrieť… Najmä je k tomu potrebné vnútorné sebavedomie, aby si to vedela žena priznať. Ja tiež veľa vecí priznávam ľuďom, ale najmä sama sebe, až v tomto veku. Keď som mala 30, mala som pocit, že musím hrať, že všetko v živote dávam úplne v pohode. No nedávam. (Úsmev) To neznamená, že sa na to vykašlem. Mne sa páči celoživotný boj žien. (článok pokračuje na ďalšej strane)

Ako to myslíš? Napríklad ja o sebe hovorím, že som takýto typ ženy.

Krv a mlieko, áno? Áno. Ale vnútorne s mnohými vecami bojujem. Snažím sa ich vylepšovať. Neznamená to, že nechcem byť v nejakých situáciách pekná, alebo že som sa na všetko vykašľala a robím si všetko po svojom. A ten boj mojich „ja“, ktoré v sebe mám, ma veľmi baví. Moje prvé ja mi hovorí: Máš 44, mala by si sa správať pokojne ako dáma. Moje druhé ja je zasa úplný pankáč. Myslím, že každá žena – a vlastne možno aj každý človek - má v sebe niekoľko bytostí. Ide o to, ktorá z nich aktuálne prevláda.

Súhlasím, že je veľmi oslobodzujúce môcť ukázať nielen tú dámičkovskú bytosť, ktorá má napríklad za každých okolností dokonale uprataný byt, ale aj svoje druhé či tretie ja. Áno, oslobodzujúce je to do tej miery, pokiaľ to nikoho nezraňuje. Aj ja som sa naučila od mamy, že keď príde návšteva, tak treba vyluxovať, umyť okná a všetko. Nejaký čas som to považovala za pózu, ale teraz to tak nemám.

Chcem, aby sa človek, ktorý k nám príde, cítil príjemne, a aby som sa cítila dobre aj ja, že nemám doma bordel. Ale napriek tomu máme doma bordel. (Smiech.) A môj muž je veľmi spoločenský typ, naše dvere sú takmer stále otvorené. Takže som sa musela vnútorne zmieriť s tým, že nie vždy mám čas to upratať. Keby som mala pri každej návšteve dokonale upratať, tak nič iné nerobím.

Ale myslím si, že každá normálna návšteva to chápe. To len my si vytvárame v hlave nejaké predstavy, ako by to malo byť. Sami máme kľúče od vlastných okov. Pritom naozaj nemusíme byť dokonalé. Nie sme tu na to, aby sme vedeli všetko. To by sme k životu už nič nepotrebovali.

Podľa mňa je dokonalosť vždy na úkor niečoho. Aspoň v mojom svete. Keby som chcela byť dokonalá, tak by som sa dávala dokopy a varila úžasné jedlá, ale asi by som popri tom nestíhala tráviť čas s mojimi deťmi a s ľuďmi, ktorých mám rada.

Peťa Polnišová: nekváskujem, nešijem, som chaotička, ale na NIČ sa nehrám!

Výber pre vás

Peťa Polnišová: nekváskujem, nešijem, som chaotička, ale na NIČ sa nehrám!

Súvisiace články

Výber pre vás