){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
Opäť zakotvil v známom prostredí. V Michalovciach bol Anton Šoltis ako asistent a hlavný tréner štyri roky. Zažil príjemné chvíle, ale aj tie vypäté prepojené so záchranou. Vo februári predčasne skončil v konkurenčnej Senici, teraz sa vrátil do Zemplína a stojí pred ním jasná úloha: udržať mužstvo v prvoligových vodách.
Trénerská profesia je nevyspytateľná. Podpísali ste kontrakt, aj tak nemáte istotu, či ho naplníte, keď ste na voľnej nohe, neviete, kde vás vietor zavanie…
„Trénerstvo je neistý, ale krásny džob, keď ho máte radi. Futbal prináša rôzne situácie. Niekde vám pridá, inde zoberie. Môžete mať pod zmluvou podpis i pečiatku, keď sa vedenie rozhodne, skončíte z hodiny na hodinu. Musíte byť na to pripravení, záleží, v akom ste rozpoložení a treba povedať, že predčasný odchod zväčša bolí.
Najmä vtedy, keď cítite, že stále máte čo dať mužstvu z hernej stránky a odchádzate od rozrobenej roboty. Netreba nad tým plakať, jednoducho to prináša život trénera.“
Po viac ako mesiaci sa vraciate do futbalového kolotoča. Čo rozhodlo, že idete pomôcť Michalovciam?
„Na začiatku to bol rýchly proces. V pondelok sa mi ozvali zástupcovia klubu, že sa rozhodli urobiť zmenu v realizačnom tíme a či by som bol ochotný kolektív prebrať. Situácia je náročná, ale v priebehu dvoch hodín som na ponuku kývol. Zavážilo aj to, že Michalovce je moja srdcovka, kde som strávil pekné obdobie.
Vzájomný rozchod počas jesene 2019 nebol ideálny, ale je to za nami. K tomu sa nevraciame, pozeráme spoločne dopredu, aby sme si na konci nadstavby vydýchli a zachránili sa.“
Čo ste robili posledné týždne bez trénovania?
„Venoval som sa rodine, mal som nastavený skôr oddychový režim. Nemôžem povedať, že manželka mi pridala nejaké domáce úlohy, občas som povysával. Víkend som si vyhradil sledovaním futbalových prenosov, bol som aj priamo na zápasoch, keď vyskočila taká možnosť, aby som z toho nevypadol.“
Uvedomujete si, že to nebude o úsmevoch? Zemplín čaká poriadne náročný záver jari. Ste na to pripravený?
„Určite. Inak by som do toho nešiel. Bude to ťažké, možno bolestivé, ale odhodlanie mám veľké. Pred nami je šesť týždňov a kolektívu verím. Potvrdzuje sa, že nadstavba o záchranu je vyrovnaná. Doteraz sa zrodili iba dva výsledky, v ktorých mužstvo vyhralo o viac ako jeden gól. Bude to tvrdý boj pre všetkých až do posledného kola. Rozhodovať bude každý bod, psychická stránka, aj to, ako sa vyrovnáme s narastajúcim tlakom.“
Boli ste v kontakte s Jozefom Majorošom ml., s ktorým ste v Michalovciach v minulosti spolupracovali?
„Sme z jedného mesta, kolegovia a naše kamarátstvo sa nenaštrbilo, keď ma v minulosti vymenil ako hlavný tréner. Teraz sa garde otočilo. Komunikovali sme spoločne počas sezóny aj na začiatku tohto týždňa, keď skončil.“
Čo ste vycítili v kabíne pri prvom kontakte s tímom?
„Mal som krátky príhovor a povedali sme si pár slov, ako budeme fungovať. Niektorí hráči sú smutní z posledných výsledkov a postavenia v tabuľke. To musíme zmeniť, aby sa naladili na pozitívnu strunu a verili, že náročnú úlohu zvládneme. Nie je priestor na pochybnosti a negatívnu atmosféru.“
Michalovce sa ťažšie presadzujú v ofenzíve a gólov viac inkasujú. Aj na tom musíte zapracovať?
„Táto štatistika je pre Zemplín dlhodobejšia. Šance prichádzajú a efektivita nie je dostačujúca. Na druhej strane je potrebné, aby sme boli kompaktní vzadu a veľa neinkasovali. Pred nami je skutočne dosť roboty.“
Čo sa dá za ten krátky čas urobiť s mužstvom, aby sa situácia začala priaznivo otáčať?
„Čo sa týka trénovanosti, tu problém nevidím. Môže pomôcť impulz, nejaká zmena postu, nastavenie. Chceme hráčov ešte viac namotivovať, správne nabudiť a apelovať na väčšiu zodpovednosť.“
Ivan Lapšanský, s ktorým ste spolupracovali naposledy v Senici, zamieril k Jozefovi Vukušičovi do Košíc. Kto bude vašou pravou rukou?
„Ondrej Duda. Už sme spolupracovali a som rád, že to teraz prijal. Poznáme sa, je to pohodový chlapík a otec nášho reprezentanta Ondreja Dudu.“
Paradoxne, v Senici ste tiež spolupracovali s Dudom, majiteľom klubu.
„Je to náhoda, ale meno Duda ma sprevádza touto sezónou. Na Záhorie som prichádzal v čase, keď sa menili vlastnícke práva a od piky sme budovali kolektív, prišlo k výraznej obmene kádra. Majiteľ Oldřich Duda je náročný, po prehre s Trenčínom sa rozhodol pre zmenu, čo som rešpektoval. Teraz sme konkurenti a uvidíme, kto bude úspešnejší.“
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)