){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
Začiatkom februára vyriešil takmer nulovú minutáž v Laziu Rím odchodom na hosťovanie. Zvolil síce oveľa menší klub, ale rozhodne nie slabšiu súťaž. Stopér Denis Vavro zamieril na polročné hosťovanie do Huescy, ktorej chce pomôcť k záchrane v najvyššej španielskej súťaži.
Na debut v La Lige čakal dlhšie, než očakával, napokon však prišiel proti Messimu a spol. na slávnom Camp Nou. Odvtedy nastúpil už aj dvakrát v základnej zostave a hoci naposledy sa do štatistík zapísal vlastným gólom, predvádza v obrane stabilné výkony, vďaka ktorým sa Huesca po dlhom čase vyšplhala nad pásmo zostupu.
Vavro v sobotu oslávil 25. narodeniny a potom pre denník Šport porozprával nielen o dvoch „odfajknutých“ a jednom zatiaľ nesplnenom sne, ale aj veľkej šampionátovej túžbe.
Stopér DENIS VAVRO si pochvaľuje pôsobenie v Huesce, kde začal nastupovať, klub s ním už plánuje budúcnosť
DOBRÁ ALTERNATÍVA
Prvýkrát od lanského októbra sa Huesca ocitla v tabuľke La Ligy mimo zostupovej zóny. Akým spôsobom to ovplyvnilo náladu v kabíne?
„U nás je nálada vždy dobrá. Bez ohľadu na to, či vyhráme, alebo nie. V klube totiž nie sú priveľké očakávania. Huesca je malý klub, ako na Slovensku trebárs Zlaté Moravce. Každý úspech sa ráta, neúspech sa nerieši. Vnímam však, že odvtedy, ako som prišiel, sa veľmi vecí zmenilo.
Chalani dnes vidia, že hrať sa dá s každý, nie iba so slabšími tímami. Dokázali sme to napríklad so Sevillou, s ktorou sme prehrali 0:1, no pokojne sme mohli skóre aj otočiť. Pozitívom je, že mužstvo si verí. Keď to tak bude pokračovať, príde aj záchrana.“
Z posledných deviatich možných bodov ste získali sedem, takúto sériu klub v sezóne ešte nemal. Pripisujete to práve zvýšenému sebavedomiu?
„My sme predovšetkým chceli vyhrať pred tromi týždňami s Osasunou. Nepodarilo sa nám to, ale následne sme po reprezentačnej pauze skvelo zvládli duel v Levante. Pred ním sme si hovorili, že aj bod bude dobrý, napokon sme však získali všetky tri. Od tohto duelu sme sa odrazili a vyhrali sme aj doma nad Elche.
Rozlosovanie nám praje, okrem Atletica máme už najmä ľahších súperov, takže chceme v tomto duchu pokračovať. Ľudia nám fandia, pred zápasom nás vždy prídu podporiť k hotelu, v ktorom bývame. Pre nich, ale aj pre nás všetkých v klube, je záchrana jasná priorita. Cítime, že to môže vyjsť.“
Po spečatení hosťovania z Lazia začiatkom februára ste dlho čakali na debut. Päťkrát po sebe ste boli na lavičke náhradníkov a do hry ste vôbec nezasiahli. Neznepokojovalo vás to?
„Bol som už nervózny. Mal som chuť hrať, zdravotne som bol na tom po dlhých mesiacoch výborne. Počkal som si na šancu, ktorá prišla. Rozprával som sa so športovým riaditeľom aj s trénerom, obaja vyjadrili so mnou spokojnosť. Nečakali, že sa takto chopím príležitosti. Dokonca už so mnou plánujú aj budúcnosť. Ak by sme sa zachránili, chcú ma na ďalšie hosťovanie na celú nasledujúcu sezónu.“
Prijali by ste to?
„S manažérom Martinom Petrášom sme sa zhodli, že by to bola dobrá alternatíva. Pre Huescu je každý zápas v lige ťažký a pre mňa by bolo rozhodne lepšie hrať neustále práve takéto ťažké zápasy, než chodiť s veľkým klubom na stretnutia, do ktorých by som nenaskakoval. Ešte je to síce ďaleko, ale priznávam, že sa s touto alternatívou už celkom stotožňujem.“
Čo v prípade, že by Huesca nezvládla boj o záchranu a vypadla do Segunda Division?
„Vtedy by nezáležalo len na mne, ale muselo by najmä súhlasiť Lazio. Nie som si istý, či by ma pustilo do druhej ligy…“
RONALDO, MESSI, ANFIELD…
Po príchode do Španielska ste mohli debutovať doma proti Realu Madrid, napokon ste zažili premiéru proti nemenej slávnemu klubu FC Barcelona (1:4), a to dokonca na Camp Nou. Ako chutila?
„Keďže som znovu začal na lavičke, nečakal som, že nastúpim. Táto šanca ma však veľmi potešila. Možno to bol aj môj posledný zápas na Camp Nou. Nastúpil som proti Messimu, ktorý možno už v ďalšej sezóne nebude v Barcelone…
Bolo to len pätnásť minút, ale aj to sa cení. Môj sen bol nastúpiť proti Ronaldovi, čo sa mi podarilo v Laziu. Chcel som zažiť súboj s Messim, aj to mi vyšlo. Už mám len tretí sen: zahrať si niekedy na Anfielde, štadióne Liverpoolu.“
Po súboji v Barcelone nasledoval aj debut v základnej zostave Huescy, konkrétne proti Osasune (0:0). Boli ste s týmto zápasom spokojný?
„Bol som veľmi rád, že som mohol nastúpiť od začiatku, ale negovalo to zranenie. Zacítil som zadný stehenný sval a s trénerom sme sa dohodli, že to radšej pošetríme. Ukázalo sa to ako správne riešenie, keďže o dva týždne som bol už pripravený na ďalší zápas. Napriek tomu bolo super hrať prvýkrát doma a byť v základnej zostave. Škoda, že nemohli byť na štadióne diváci, bolo by to isto krajšie, no aj tak si to vážim.“
Debut ste mohli okoreniť aj gólom, bombou do brvna z 20 metrov ste takmer zbúrali súperovu bránku…
„Ani nehovorte. Teraz proti Elche som mal ešte väčšiu šancu. Po rohu som triafal do odkrytej bránky, obranca to stihol zraziť na bočnú sieť. Škoda, azda mi to vyjde nabudúce.“
Proti Elche (3:1) to bol v uplynulom kole typický šesťbodový zápas dvoch mužstiev bojujúcich o záchranu. Pre Huescu sa začal skvelo, už v 3. minúte skóroval Rafa Mir, o minútu ste si však dali nešťastného vlastenca. Čo ste si pomysleli, keď ste po zásahu do vlastnej siete dávali hlavu do dlaní?
„Všetko možné mi v tej chvíli preletelo hlavou. Spomenul som si, že sa mi to stalo aj v Kodani, keď som v zápase o titul s Bröndby „vyrovnal“ na 2:2, napokon sme však vtedy vyhrali. Teraz som si prvé dve-tri minúty hovoril, že to sa môže stať azda len mne, že takto podržím mužstvo…
Našťastie, prišli pekné reakcie od spoluhráčov, aby som si z toho nič nerobil, že ešte máme pred sebou celý zápas, aby sme to zvládli. Podarilo sa a myslím si, že napokon som to až do striedania zvládol aj ja. Tréner mi povedal, že nečakal takúto pozitívnu reakciu z mojej strany, s mojím výkonom bol spokojný.“
Prečo vás teda stiahol v 65. minúte z ihriska?
„V prvom polčase mi súper priľahol krk, mal som ho zablokovaný. Nevedel som sa poriadne otočiť a hoci na tabletkách by som to asi dohral, pre istotu sa rozhodol pre zmenu.“
Od zápasu v Barcelone inkasovala Huesca jediný raz, čo je už aj vaša vizitka…
„Najmä je to vizitka celého mužstva, ktoré funguje výborne. Chalani získali sebavedomie, viac na ihrisku komunikujeme. Vieme sa zomknúť aj zamknúť vzadu. Nemáme problém hrať aj spôsobom „kde si otočený, tam to odkopneš“, keď je to potrebné.“
Hrávate v systéme 3-5-2, vyhovuje vám to?
„Zvykol som si na to už v Taliansku. Prvý polrok som nadával, pretože dovtedy som hral vždy len v stopérskej dvojici. V Španielsku sa však hrá inak ako v Taliansku. Tu mi dáva tréner voľnosť, môžem aj zaútočiť. Nie je to také takticky zviazané, navyše tu nie je vyvíjaný až taký tlak na výsledky. Takže celkovo sa mi tu hrá lepšie.“
AKO ZÁPASNÍK
V marci ste sa nedostali do nominácie slovenskej reprezentácie, zostali ste len medzi náhradníkmi. Čakali ste, že sa vzhľadom na slabú zápasovú prax ocitnete mimo hry?
„Viac-menej som bol stotožnený s tým, že nebudem v nominácii. Dokonca som nečakal svoje meno ani medzi náhradníkmi. Vedel som, že keď mi nevolal tréner ani asistenti, nebudem tam. Ďalej som to neriešil a fandil som mužstvu. Nie som prvý ani posledný, kto sa nedostal do reprezentácie. Nehrával som, bolo to logické riešenie.“
Ako ste prežívali zápasy s Cyprom, Maltou a Ruskom?
„Súboj proti Cypru som nevidel, keďže mi štrajkoval internet, čítal som iba online komentár na internete. Proti Malte som bol smutný, aj za chalanov, že sa nedarilo. Potom sa snažili niečo urobiť, ale nevyšlo to úplne podľa predstáv. Taký je futbal. Vrátilo sa nám to proti Rusku, keď veľa ľudí nečakalo, že vyhráme.“
Teraz, keď už hrávate španielsku La Ligu, je váš cieľ vrátiť sa do reprezentácie a zabojovať o miestenku na Euro?
„Samozrejme. S tým cieľom som predsa šiel do Španielska. Či tam budem, alebo nie, to už je na trénerovi. Ja robím maximum. Som ako zápasník, mesiace sa pripravujem na jeden vrchol. Pre mňa je ním európsky šampionát. Verím, že budem vo forme, aby som bol schopný pomôcť. Moja priorita je preto hrávať čo najviac v klube.
Keď som chodil do národného mužstva z Lazia, cítil som, že to nie je ono. Už v 60. minúte som bol vyšťavený, kdežto predtým, keď som prichádzal z Kodane, som bez problémov odohral aj 120 minút. Možno je preto dobre, že som v marci zostal v klube a mohol som sa sústrediť na prípravu s klubom. Verím, že to v najbližšom období zúročím.“
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)