Vládna koalícia bude musieť premenovať vlastnú novelu zákona o voľbe generálneho prokurátora. Z názvu lex Lipšic napokon nič nebude, exminister vnútra a spravodlivosti Daniel Lipšic kandidovať nebude. „Svoje poslanie dnes vidím skôr v právnej praxi – pri výsluchoch, rekonštrukciách na mieste činu, v pojednávacích miestnostiach – teda v nastoľovaní spravodlivosti v skutočnej aréne,“ napísal advokát na sociálnej sieti.
Lipšic svojím rozhodnutím urobil škrt cez rozpočet aj svojim vlastným, medzi inými napríklad premiérovi a niekdajšiemu spolupracovníkovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO). Ten počítal minimálne s tým, že sa Lipšic oficiálne prihlási do boja o jednu z najdôležitejších stoličiek v krajine. Matovičovo hnutie sa bude musieť poobzerať po inom favoritovi a zálusk obsadiť post generálneho prokurátora majú celkom určite aj ďalšie politické strany. Pri funkcii sa nehrá o fazuľky, kreslo šéfa prokuratúry je jedným z najsilnejších postov v krajine.
Obrovskú moc stoličky ukázali v minulosti neslávne známe mená, ako napríklad Dobroslav Trnka a jemu podobní, ktorí si zamenili funkciu s vlastnou eseročkou. Ovplyvňovanie rozhodnutí svojich podriadených kolegov, nepochopiteľné verdikty a mnohé ďalšie prešľapy sprevádzajú inštitúciu celé roky. Skrytá kamera v kancelárii generálneho prokurátora, ktorú nemontoval v rámci zábavnej televíznej relácie Jozef Pročko (OĽaNO), ale Marian Kočner, bola už iba pomyselnou čerešničkou na torte. Realitu slovenskej politiky dokreslil aj exminister v pohodlnom kresle s monológom o miliónových úplatkoch pri predaji emisií.
Súčasná vládna zostava dostáva Lipšicovým odchodom aj jedinečnú príležitosť. Možnosť ukázať celému Slovensku, že nejde o prideľovanie funkcií svojim kamarátom a známym. Politici môžu ukázať, že to s kľúčovými inštitúciami v krajine myslia vážne, ako hlásajú pred každými parlamentnými voľbami. Majú jedinečnú príležitosť splniť sľuby, ktoré opakovali svojim voličom. Majú jedinečnú príležitosť definitívne skoncovať s pojmami ako „náš človek“ či „skutok sa nestal“.
