Štát chcel prispieť na nájmy, Sulíka prekvapil malý záujem. Časť peňazí presunie inde

Oplatí sa žiadať o dotáciu na nájomné od štátu? Túto otázku stále riešia mnohí prenajímatelia i nájomcovia, ktorým štát v čase prvej vlny pandémie nariadil zatvoriť prevádzky. Žiadosti môžu podávať fyzické osoby podnikatelia aj nepodnikatelia a rovnako právnické osoby, a to od 24. júna do konca novembra. Nie každého táto možnosť láka.

Čerpanie nižšie než očakávania

Rezort hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka, ktorý dotáciu navrhol, odhadoval jej výšku na 200 miliónov eur, aktuálne je to len niečo vyše trinásť miliónov. Očakávalo sa, že o podporu požiadajú desaťtisíce podnikateľov, záujem je však oveľa nižší.  Princíp pomoci je v tom, že štát uhradí podnikateľovi toľko, koľko mu z nájmu odpustí prenajímateľ, najviac 50 percent. Keď sa dohodnú na nižšej zľave, nájomca môže zaplatiť zostávajúce nájomné v splátkach do 48 mesiacov.

Žiadosť o dotáciu podáva prenajímateľ v mene nájomcu a dotácia sa vyplatí priamo prenajímateľovi. K 21. septembru tohto roka ministerstvu hospodárstva doručili 13 414 žiadostí. Vyplatili 7 391 z nich v sume 13,151 milióna eur. Ako vysvetľuje hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková, pri počte očakávaných žiadostí vychádzali len z odhadov počtu zatvorených prevádzok. „Žiadne iné relevantné dáta a štatistiky v tejto oblasti neexistovali a dodnes neexistujú,“ objasňuje pre TREND.

Príčin nízkeho záujmu žiadateľov o nenávratný príspevok môže byť niekoľko. Podľa partnera z advokátskej kancelárie Havel and Partners Štěpána Štarhu boli znevýhodnení napríklad tí nájomcovia, ktorí majú výšku nájmu odvodenú od obratu. „Dotácie sa nevzťahujú na takzvané obratové nájomné. Ako problematická sa v praxi ukázala aj potreba podávať a podpisovať žiadosti o dotácie elektronicky,“ spresňuje.

Mnohí žiadatelia vyčkávajú

Nemálo žiadateľov môže so žiadosťami čakať až do posledného dňa, teda do 30. novembra tohto roka. „Ďalšou príčinou nižšieho záujmu môže byť neochota prenajímateľov dohodnúť sa s nájomcami, prípadne že medzi nimi existujú iné formy dohôd mimo tohto opatrenia,“ konštatuje K. Matejková. Schvaľovanie podľa nej často komplikujú nesprávne vyplnené žiadosti.

Pri dotáciách nastala pred pár týždňami zmena. O príspevok môžu zhruba od konca augusta žiadať aj takzvané podniky v ťažkostiach. [Za podnik v ťažkostiach sa považuje podnik, ktorý je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte - pozn. TRENDU] .

To možno považovať za dobrý krok.  Umožnila to úprava podmienok Európskej komisie, sú tu však finančné limity. Jeden podnik vrátane ďalších majetkovo previazaných firiem môže čerpať kumulatívnu pomoc od štátu za tri roky maximálne do výšky do 200-tisíc eur.

K 21. septembru rezort evidoval 174 žiadostí o dotáciu z radov firiem v ťažkostiach. Rezort hospodárstva pristúpil ešte k jednej zmene, a to že žiadosti môžu podpisovať okrem štatutárnych zástupcov aj splnomocnené osoby. Pre možných žiadateľov to môže byť motivačné.

Kam pôjdu nevyčerpané financie?

Nevyčerpané peniaze by mohli pomôcť ľuďom v umeleckom priemysle. Richard Sulík chcel o ich presune rokovať s ministrom financií Eduardom Hegerom ešte koncom augusta. „V spolupráci s rezortom kultúry pripravujeme pomoc pre subjekty z oblasti kultúry. Zároveň o možnostiach komunikujeme so zástupcami výstavníkov a jarmočníkov,“ potvrdila pre TREND hovorkyňa K. Matejková. Podľa nej zostáva v hre aj možnosť podporiť šport.