P. Kožík: Prípad skupiny Arca nás neteší, no budúcnosť korporátnych dlhopisov to neohrozí

Problém skupiny Arca je naozaj vážny. Zdá sa, že jej majetok sa bude musieť rozpredať a výnos z predaja sa použije na uspokojenie nárokov veriteľov. To, či bude stačiť na sto percent ich pohľadávok, je zatiaľ veľmi otázne.  

Dá sa odhadnúť, aký podiel vkladov by mohli investori dostať späť?

To sa dá predpovedať len ťažko. Šéf spoločnosti, Rastislav Velič, už pre médiá priznal, že klienti dostanú späť možno niečo cez polovicu vkladu. Veľmi to záleží od toho, ako úspešne sa podarí predať podiely vo firmách, ktoré Arca vlastní. Čím pomalší a uváženejší predaj bude, tým lepšie pre investorov, tým potenciálne vyšší výnos dostanú.

Pozitívnou správou je, že vláda aktuálne predĺžila firme takzvanú ochranu pred veriteľmi. Pôvodne mala končiť už tento mesiac, po novom však bude platiť až do konca roka. Firma teda dostala viac času na urovnanie situácie a nájdenie riešenia s minimálnymi stratami.

Ako sa táto situácia dotýka celého sektoru dlhopisového financovania?

Na trhu zostalo niekoľko veľkých spoločnosti, ktoré sú prvou voľbou retailových dlhopisových investorov. Je teraz na nás, aby sme dokázali dobré meno sektora obhájiť. Je pravdou, že investori teraz kladú viac otázok ako v minulosti a my sme tu na to, aby sme im odpovedali. Je to tak správne, pretože finančná gramotnosť na Slovensku je stále nízka a našim záväzkom je postupne ju zvyšovať.

V médiách sa objavilo prirovnanie k pádu nebankoviek zo začiatku milénia. 

Porovnanie s nebankovkami nie je vôbec na mieste. Vysvetlím prečo. Ich model fungovania bol od základu zlý, nesprávny a chybný. Staré vklady totiž financovali novými vkladmi od klientov. Išlo o pyramídovú hru, ktorá sa v istej chvíli musela zákonite zrútiť.

Naše podnikanie je diametrálne odlišné. Peniaze klientov investujeme do reálnych projektov, ktoré realizujeme a o výnosy z nich sa delíme s klientmi. V tomto je zásadný rozdiel.

Okrem toho majú financované projekty aj celospoločenský význam. Výstavba bytov napríklad pomáha mnohým ľuďom dostať sa k vysnívanému bývaniu, podniky dávajú prácu zamestnancom, ktorí v nich pracujú a ich výrobky sú bežne na pultoch predajní, hoci si to nie vždy uvedomujeme.

Nehrozí teda, že by bola budúcnosť korporátnych dlhopisov ohrozená?

Korporátne dlhopisy nie sú slovenským špecifikom. Ide o štandardný nástroj, ktorý úspešne funguje aj v zahraničí. Nie je teda dôvod, pre ktorý by mal byť sektor ohrozený. Význam korporátnych dlhopisov mimochodom potvrdzuje aj Národná banka Slovenska, ktorá nedávno konštatovala, že sú obľúbenou a často využívanou formou financovania sa firiem po celom svete. NBS priznáva, že tento typ investície je čoraz obľúbenejší aj medzi obyvateľmi Slovenska, o čom svedči aj suma približne troch miliárd eur, ktorú tu majú slovenské domácnosti zainvestovanú.

Národná banka však upozorňuje, že kvalifikované investičné rozhodnutie si vyžaduje určitú mieru finančnej gramotnosti. To je presne názor, ktorý zastávame aj my. Vzdelávanie investorov a budovanie finančnej gramotnosti je to, kam smerujeme nemalú časť našich aktivít. Náš trh prechádza istým vývojom.

V tejto súvislosti treba povedať, že príbeh skupiny Arca nie je o zlyhaní systému, teda investičného modelu ako takého. Bolo by chybou paušalizovať. Ide o zlyhane konkrétnych ľudí, teda o zlé manažérske rozhodnutia.

Ako sa darí vášmu podnikaniu? Ohrozujú vás nejakým spôsobom problémy spoločnosti Arca?

Keď zhorí dom vášmu susedovi, na nálade vám to rozhodne nepridá. Určite sa z toho netešíme. Ľudia sa teraz viac pýtajú a my vysvetľujeme. Je to prirodzené. Ekonomicky a finančne však náš biznis nijako ohrozený nie je. Stojíme na pevných základoch. Naše podniky sú zdravé a generujú výnosy podľa plánov. Nemáme teda žiadne ekonomické alebo finančné problémy.

Hovorili ste o zlyhaní ľudského faktora. Drobní investori však dovnútra firmy nevidia. Čo by si mali všímať a podľa čoho sa rozhodovať, keď investujú svoje peniaze?

To je dobrá otázka. Je veľa premenných, ktoré by mal investor zvážiť. Sú to niektoré finančné ukazovatele. Napríklad štruktúru pasív – teda cudzích zdrojov. V Arce tvorili bankové úvery len 20 percent zdrojov. Zvyšok financovali vklady od klientov. Platí pritom, že bankové financovanie je oveľa lacnejšie ako prostriedky, ktoré firma získava predajom dlhopisov. Rentabilitu to tak dostáva na oveľa nižšiu úroveň. Inými slovami, firma musí zarobiť viac, aby pokryla náklady. U nás v Proxente je pomer bankových úverov a vkladov od investorov zhruba obrátený, čo nám umožňuje dosahovať vyššie výnosy.

Čo ďalšie by si mali investori všímať?

Ide napríklad o zloženie investičného portfólia spoločnosti. Inými slovami, do čoho spoločnosť investuje. Sú jej firmy dostatočne odolné voči trhovému riziku? Ide o podniky, s ktorými by sa dokázal stotožniť aj samotný investor?

My napríklad investujeme výrazne do realitného biznisu. Zameriavame sa na bonitné nehnuteľnosti v centrách miest. Takéto projekty sú odolné aj v čase krízy. Ďalším pilierom nášho biznisu je potravinárska výroba. Aj tu ide o proticyklickú investíciu. Ľudia budú kupovať potraviny, aj keby sa v inom museli uskromniť. Pri zostavovaní portfólia si teda vždy kladieme otázku, či firma, do ktorej investujeme, prežije aj ťažšie časy.

Aj Arca mala svoje portfólio diverzifikované. V čom je iná? 

Arca mala svoje portfólio príliš rozdrobené. Boli v ňom aj spoločnosti, ktoré by u nás nesplnili kritériá potrebné na investíciu. Napríklad veľká agentúra zaoberajúca sa personálnym lízingom. Keď pracovná sila nemôže prichádzať spoza hraníc, firma zákonite padá.

Sú aj nejaké neformálne signály, ktoré upozorňujú na možné problémy?

V neposlednom rade je to otvorenosť komunikácie, férovosť a poctivosť vzťahov. Práve v situáciách, akou je táto, sa preverí, ako firma komunikuje. Napríklad Arca doteraz, aj niekoľko mesiacov po tom, čo sa prevalili jej finančné problémy, neinformovala, koľko peňazí presne dlží. Podľa môjho názoru majú investori na tieto informácie právo.

Niečo prezradí aj pohľad do histórie. Arca mala podobné problémy už pri finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Už vtedy musela núdzovo predávať svoj majetok, aby uspokojila pohľadávky investorov.

Ako sa bude sektor korporátnych dlhopisov podľa vás vyvíjať do budúcnosti?

Situácia sa upokojí. Z histórie vieme, že každá kríza preverí silu jednotlivých spoločností. Tie, ktoré prežijú, z nej vyjdú silnejšie a skúsenejšie ako predtým. Teraz musíme vyvinúť ešte väčšiu komunikačnú aktivitu, aby sme dokázali, že náš biznis stojí na zdravých základoch. Musíme ešte viac otvoriť karty, aby investori mali istotu, do čoho idú.

Reagovať bude pravdepodobne aj regulátor, teda Národná banka Slovenska. Aktuálne nemá v tejto situácii veľké kompetencie. Je pravdepodobné, že dohľad v sektore korporátnych dlhopisov sa posilní. Pre nás je to len dobre. Dnes napríklad chýbajú jednoznačné pravidlá predaja dlhopisov a eminenti tak robia často na priamo. Podľa nás by sa to malo diať výhradne cez obchodníkov s cennými papiermi. Celý proces to robí oveľa prehľadnejší a viac štandardizovaný.

Na naše otázky odpovedal Pavol Kožík, generálny riaditeľ investičnej skupiny Proxenta, ktorá je jednou z najväčších investičných skupín pôsobiacich na Slovensku.