„Silno si spomínam na situáciu z minulej jari. Zavolali nás k mužovi, ktorý zostal ležať kúsok pod chatou. Teraz spätne vieme, že to bol masívny infarkt. Spolu s bratom sme ho oživovali, kým neprišla horská služba. Bohužiaľ sme mu už nevedeli pomôcť. Ešte som sa nestretol s takým pocitom; vidieť, ako mi pod rukami zomrie človek.“ Rozhovor s chatárskym synom a bežcom Jánom Matavom mladším, pre ktorého sú „Belianky“ a chata Plesnivec jeho druhým domovom.