Sme uprostred (teraz už aj) horúceho leta a ak najvyšší úradníci na čele štátu – ministri – dobre počúvali premiéra, mali by v tomto momente bez oddychu a dovolenky makať na príprave plánov ako využiť hromadu peňazí z Európskej únie. To, že k nám pritečú miliardy označil Igor Matovič za geniálnu správu, takže teraz už len zostáva geniálne ich minúť. A teda do októbra predložiť niečo, čo Brusel uzná za hodné a vhodné a slovenská verejnosť sa z toho nadchne podobne ako premiér na summite.
Jednou z priorít má byť vzdelávanie, proti čomu sa nedá nič namietať, to môže znieť dobre v Bruseli aj doma. Minister školstva Branislav Gröhling ráta, že by jeho rezort mohol zhltnúť aspoň tri miliardy z balíka, čo je úctyhodné číslo. Kam ich chce dať? Platy učiteľov, výstavba škôlok, oprava a vybavenie škôl, inkluzívne vzdelávanie, ale aj digitalizácia školstva – notebook každému na druhom stupni či strednej škole a ajťáka prihodíme na školu k tomu, veď na to máme.
Investíciou do vedy a výskumu sa naučíme odhryznúť si z európskeho koláča peňazí určených na vedu aj v ďalších rokoch. A tí s pajcnutou diplomovkou nech si robia premiérov.
Pekne to znie, ale pri takýchto jednorazových masívnych prílevoch peňazí sa riziko ukáže v momente, keď vyschnú. Notebooky budú po niekoľkých rokoch staré, platy príliš vysoké (takže pán učiteľ, alebo ťa trochu platovo pribrzdíme, alebo ťa prepustíme), ajťák si spočíta, či sa mu vyplatí otravovať sa na škole a bezodná diera inkluzívneho vzdelávania bude ešte bezodnejšia. A keď sa nedostavia výsledky, tak môžeme opäť raz konštatovať, že sa peniaze prejedli – a môžeme znovu reformovať. Ak nebudú podobné masy peňazí naplánované v rozpočtoch nasledujúcich po veľkej hostine, príde na rad diéta.
Ak chceme byť krajinou, ktorá preferuje vzdelanostnú ekonomiku, mali by sme sa zo školstva prioritne zamerať na vysoké školy. Základné a stredné školy aj v súčasnosti dokážu vyprodukovať masy študentov, ktorí sú dostatočne dobrí, že ich bez problémov poberú zahraničné školy. Kde máme problém, to je pre vzdelanostnú ekonomiku ten najpodstatnejší stupeň – vysokoškolský. A s tým súvisí aj veda a výskum – na jednej strane školy ako vedecké pracoviská, na druhej strane ako inštitúcie pripravujúce absolventov pre iných.
Ak niekde masívne naliať peniaze, tak je to práve tam. Každý rok plačeme, že sa naše vysoké školy zaraďujú na spodné pozície rebríčkov škôl vo svete, alebo v nich vôbec nie sú. Keďže poradie významne ovplyvňujú vedecké výsledky školy, tak v nich tak skoro ani vyššie nebudeme.
Okrem rebríčkov je viacero indikátorov, ktoré nám povedia, či je krajina schopná urobiť vo vede dieru do sveta. V rámci Európy sú to napríklad ERC granty, medzi nimi aj takzvaný ERC Starting Grant (až do 1,5 milióna eur), ktorý má umožniť mladým výskumníkom rozbeh samostatnej vedeckej kariéry. Je to prestížny grant, ktorý je veľmi ťažké získať, lebo sa o neho v ťažkej konkurencii uchádza množstvo ľudí. A týchto ľudí, ak tento grant získajú, zase lákajú k sebe univerzity, pretože z tohto profituje aj škola. Jednak prídu peniaze, perspektívny projekt a zároveň aj ľudia, pretože jedným z cieľov je vytvoriť a zaplatiť vedecký tím. A zároveň nakopnúť vedeckú kariéru držiteľa grantu, aby sa mohol jeho výskum potom financovať z ďalších prostriedkov na vedu z iných grantových schém.
Na Slovensku získal ERC Starting Grant jeden človek, a to ešte v roku 2012, a to ani nie zo školy, ale zo Slovenskej akadémie vied – Ján Tkáč.
Na to, aby ste takýto grant pre perspektívnych vedcov mohli získať, musíte mať výborný nápad, excelentnú publikačnú činnosť, vedieť napísať žiadosť (existujú na to dokonca špeciálne kurzy – a nie lacné) – a to ešte vôbec nemusíte uspieť. Na slovenských školách môžu byť výborné nápady, ale (zatiaľ) žalostná koncovka.
Máme šikovných ľudí, doma aj vonku, ktorí spolupracujú so špičkovými tímami. Potrebujeme domácich podporiť a tých zo zahraničia dostať späť na slovenské školy. A ešte navyše prilákať vedcov z iných krajín, ktorý si povedia, že sa im vyplatí robiť vedu v Bratislave či Košiciach – tak to robia aj vyspelé krajiny, lovia mozgy zo zahraničia. Vytvoriť na vysokých školách podmienky, aby si povedali, že je to dobrý nápad. A zároveň tak vytvoriť prostredie, kde sa môžu uplatniť šikovní študenti zo Slovenska. Potom sa pohneme vyššie v rebríčkoch škôl, vytvoríme priestor pre vzdelanostnú ekonomiku, umožníme vznik nových start-up firiem, aj dáme dôvod ďalším firmám s vysokou pridanou hodnotou, aby sa zaujímali o Slovensko.
Vyžaduje si to investície, lenže vzhľadom na gigantický trojmiliardový balík relatívne malé, ale majú perspektívu. Ak uspejeme, tak sa naučíme odhryznúť si z európskeho koláča peňazí určených na vedu aj v ďalších rokoch.
A tí s pajcnutou diplomovkou nech si robia premiérov.
Pozrite si 10 videí týždňa TV Pravda.
***
1.
Pre mnohých je verejné obstarávanie symbolom korupcie a nepružnosti, procesu, ktorý trvá nekonečne dlho. Únia profesionálov verejného obstarávania chce tento pohľad verejnosti zmeniť. Jej šéf Juraj Tkáč hovorí, že keď obstarávajú napríklad obce z vlastných peňazí, tak to stihnú aj za 70 dní. V prípade eurofondov je to 500 dní, pretože sa každý článok v reťazci kontrol úzkostlivo istí. Čo sa s tým dá robiť si pozrite v relácii Zuzany Martinákovej Ide o pravdu.
***
2.
Šok nielen pre libanonský Bejrút, ale pre celý svet. Výbuch skladu v prístave v Bejrúte pripomínal malú atómovú explóziu, zabil veľa ľudí a tlaková vlna zmietla časť mesta. Solidaritu vyjadril celý svet, veľa krajín poslalo aj pomoc, susední Česi dokonca stihli vyslať aj záchranárov. Či to bola nehoda alebo nebodaj úmysel, sa ešte stále vyšetruje.
***
3.
O situácii v Bejrúte hovorí jeden z najpovolanejších, elitný slovenský diplomat a dnes osobitný koordinátor OSN pre Libanon Ján Kubiš.
***
4.
Novou šéfkou strany Za ľudí sa stala Veronika Remišová, ktorú favorizoval aj odchádzajúci predseda Andrej Kiska. O svojich predstavách hovorila ešte pred samotnou voľbou s denníkom Pravda. Vypočujte si jej názory, ktoré vám naznačia, kadiaľ a kam sa bude strana Za ľudí uberať.
***
5.
Odsúdenie Jozefa Majského je bodkou či jednou z bodiek za smutným príbehom o nebankovkách, ktoré pred rokmi pripravili veľa ľudí na Slovensku o peniaze. Neboli sme ticho, ale ľudia o rizikách nechceli počúvať, hovorí Brigita Schmögnerová, ktorá v období rozmachu nebankoviek bola ministerkou financií.
***
6.
Stretnúť sa s exekúciou nie je nič príjemné. Ako exekučné konanie prebieha a čo vám môže exekútor vziať? Zuzana Hlavačková o tom hovorí s Janou Alušíkovou z právnickej kancelárie MPH v relácii Ide o právo.
***
7.
Prvenstvo na Slovensku, rarita aj v rámci Európy. Tukany veľkozobé sa za posledný rok vyliahli len v Paríži, Rotterdame – a Košiciach. Pozrite sa, ako sa im v košickej ZOO darí.
***
8.
Keď už ste sa odvážili ísť v koronavírusovej ére na dovolenku do zahraničia, nezabúdajte na peniaze. Ako na dovolenke čo najlepšie a najbezpečnejšie narábať s vlastnými financiami? Marián Niton o tom, čo s financiami na dovolenke, hovorí so Sylviou Ďatelinkovou zo Slovenskej bankovej asociácie v relácii Ide o peniaze.
***
9.
Po dlhšom čase sa Bratislave pripomenul Dunaj, ktorý sa pred rokmi vedel vyliať aj do ulíc. Prvý stupeň povodňovej aktivity síce nie je žiadna dráma, ale aj tak stúpajúca hladina rieky vzbudila pozornosť.
***
10.
Na vodnej nádrží Ružín sa na rozdiel od Dunaja „povodeň“ vyskytuje často, ale je tvorená z odpadkov, najmä plastov. V tomto roku na túto spúšť prvýkrát využili špeciálny vodný kombajn.