Export výrazne stúpol, dosiahli sme historický prebytok

TA3 SITA
7.8.2020 12:18

Export Slovenska v júni výrazne stúpol na úroveň takmer šesť a pol miliardy eur. Za minuloročnou úrovňou zaostal len o približne jedno percento. Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu. Zároveň sa dovoz tovarov podstatne prepadol, čoho výsledkom je jeden z historicky najvyšších prebytkov zahraničného obchodu, aký Slovensko dosiahlo.

Prekvapivo dobrý výsledok

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v júni takmer 6,4 mld. eur, čo je medziročne iba o 1,2 % menej. Celkový dovoz tovaru bol medziročne nižší o 8,9 % a dosiahol necelých 5,7 mld. eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v sume 709,9 mil. eur pri medziročnom náraste o 480,2 mil. eur.

Hodnota salda v júni podľa štatistického úradu patrí medzi najvyššie aktívne hodnoty mesačných výsledkov v histórii zahraničného obchodu vôbec. Mesačné výsledky zahraničného obchodu po dvoch mínusových mesiacoch v marci a apríli a mierne aktívnej hodnote v máji dosiahli vysokú plusovú hodnotu.

"Je to prekvapivo dobrý výsledok, ktorý svedčí o rýchlom zotavovaní zahraničného dopytu," povedal analytik VÚB banky Michal Lehuta. Pozitívny vývoj salda ovplyvnil najmä rast vývozu zo Slovenska, ktorý v júni medzimesačne narástol viac ako o tretinu a dosiahol takmer úroveň hodnoty pred rokom. Túto skutočnosť ovplyvnilo podľa úradu najmä medzimesačné zvýšenie vývozu strojov a prepravných zariadení, ktoré sú rozhodujúcou skupinou v štruktúre zahraničného obchodu SR. Patrí tam aj vývoz automobilov. Vývoz strojov a prepravných zariadení do krajín EÚ dosiahol 3,1 mld. eur, pričom v máji to bolo 2,07 mld. eur. Vývoz do krajín mimo EÚ bol v júni za 1,15 mld. eur, v máji to bolo 634,1 mil. eur.

Automobilky dobiehali zameškané

Analytička Poštovej banky Jana Glasová predpokladá, že júnový vysoký objem exportu bol daný hlavne tým, že automobilky dobiehali, čo počas koronakrízy zameškali. Vtedy totiž výroba aj export stagnovali pre ochromený dopyt a aj pre problémy s dodávkami súčiastok a komponentov od dodávateľov. Teraz, keď sa situácia upokojila, tak automobilový priemysel podľa Glasovej dodatočne plní objednávky, ktoré predtým nestíhal. Okrem toho, s návratom do normálneho života sa opäť vrátila aj chuť obyvateľov nakupovať. Počas krízy veľa ľudí odložilo takéto väčšie nákupy, ako sú napríklad automobily, na neskôr, na obdobie po pandémii. "A teraz sa k týmto nákupom opäť vracajú, čo vytvára dopyt po nových automobiloch," uviedla Glasová.

Súhrnne za prvý polrok bol celkový vývoz tovaru v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku nižší o 17,1 % a dosiahol 33,756 mld. eur. Hodnota celkového dovozu zostala medziročne nižšia o 15,6 % pri sume 33,57 mld. eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 185,9 mil. eur a bolo o 730,9 mil. eur nižšie ako v rovnakom období minulého roku.

Poštová banka očakáva, že silnejší rast exportu môže pretrvávať ešte aj v nasledujúcich mesiacoch, počas ktorých sa uskutočnia odložené objednávky a odložené nákupy zo strany ľudí. Počas jesenných mesiacov však môže prísť opäť ochladenie zahraničného dopytu, nakoľko prechádzame obdobím ekonomickej recesie, ktorá si vyberá svoju daň aj v podobe rastúcej nezamestnanosti a klesajúcich miezd. To samozrejme podľa Glasovej obmedzuje schopnosti ľudí investovať do takýchto väčších nákupov, ako napríklad kúpa nového auta. Čiastočnú korekciu na jeseň očakávajú aj analytici UniCredit Bank.

Aktuálne lepšie čísla ako počas predchádzajúcich mesiacov podľa analytičky WOOD & Company Evy Sadovskej rozhodne súvisia s uvoľňovaním opatrením u nás i vo svete. Zahraničný obchod sa totiž nevyhol vplyvu obmedzení súvisiacich s nákazou COVID-19 šíriacou sa po celom svete počas uplynulých mesiacov. Otázny však podľa Lehutu ostáva vývoj do budúcnosti, keďže nový koronavírus sa po svete stále rýchlo šíri. Slovenská ekonomika zaznamenáva podľa Sadovskej prepad, pričom jej opätovné naštartovanie nebude závisieť iba od domáceho dopytu, ale práve a vo veľkej miere od dopytu zo zahraničia. No a ten závisí od toho, ako sa tieto krajiny pasujú s pandémiou a ako sa ich ekonomikám darí.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok