Čo internet vecí vlastne je? Vo svojej podstate ide o vzájomné a väčšinou bezdrôtové prepojenie viacerých zariadení, ktoré navzájom komunikujú prostredníctvom internetu alebo vlastnej siete. Takéto zariadenia musia byť schopné zberu dát, ovládania alebo spracovania dát a, samozrejme, komunikácie. Aj keď si to mnohí neuvedomujú, internet vecí je už teraz bežnou súčasťou nášho života.

Základom realizácie plného potenciálu internetu vecí je najnovšia generácia sietí 5G, ktorá prinesie nielen výrazne vyššiu prenosovú rýchlosť, ale aj veľmi nízku latenciu a všadeprítomné pokrytie.

Vzhľadom na širokú použiteľnosť internetu vecí sa bude jeho vplyv v rôznych odvetviach viac-menej líšiť. Výhody z neho však budú plynúť nielen pre firemné organizácie, ale aj pre bežných spotrebiteľov. Internet vecí má totiž za úlohu zjednodušiť a zefektívniť mnohé činnosti a podľa prieskumov až štyridsať percent spoločností počíta so zlepšením svojej prevádzkovej efektivity a viac ako 36 percent zákazníkov zase predpokladá, že vďaka nemu získa výrazne lepšiu používateľskú skúsenosť.

Základným rozdielom medzi bežným zariadením a Internet of Things (IoT) zariadením je jeho autonómnosť. Vo všeobecnosti totiž majú byť IoT zariadenia autonómne a vo svojich rozhodnutiach by mali vykazovať prvky inteligencie. Internet vecí výrazne zasiahne aj do bežného života, pričom najväčšie využitie bude mať v inteligentných domácnostiach či pri verejnom osvetlení alebo iných mestských službách, ako je napríklad parkovanie.

pwc

Priemyselný internet vecí

Pojem priemyselný internet vecí označuje miliardy priemyselných zariadení, ktoré sú pripojené k bezdrôtovým sieťam a generujú obrovské množstvo údajov. Všetky zozbierané údaje možno na základe toho spracovať a analyzovať v reálnom čase, aby sa procesy v podniku stali čoraz efektívnejšími. Funkcionalitou sa priemyselný internet vecí často prekrýva so spotrebiteľským internetom vecí, no tieto dva pojmy by sa rozhodne nemali zamieňať.

Základom realizácie plného potenciálu internetu vecí je najnovšia generácia sietí 5G
 

Základná myšlienka oboch označení je pritom rovnaká, no priemyselný internet vecí sa vo väčšej miere zameriava práve na automatizáciu a zefektívnenie priemyselných procesov. Aj z toho dôvodu je jeho hlavné uplatnenie napríklad v oblasti elektrotechniky, zdravotníctva či automobilového priemyslu. Priemyselný internet vecí dokáže spoločnostiam pomôcť lepšie pochopiť ich výrobné a obchodné procesy a dokonca otvoriť nové možnosti generovania výnosov.

Kľúčová pre internet vecí je kvalitná infraštruktúra.
Zdroj: sigfox
Kľúčová pre internet vecí je kvalitná infraštruktúra.

Prvenstvo má Slovanet

Medzi najpoužívanejšie sieťové štandardy internetu vecí patrí LoRaWAN a NB-IoT, na ktoré stavili aj viacerí slovenskí internetoví operátori. Hlavný rozdiel medzi štandardmi je v tom, že LoRaWAN využíva voľné frekvenčné pásmo a NB-IoT funguje v licenciovanom pásme existujúcej mobilnej 4G infraštruktúry.

Ako prvá spomedzi slovenských operátorov sa do IoT infraštruktúry pustila spoločnosť Slovanet, ktorá testovaciu prevádzku štandardu LoRaWAN rozbehla v apríli 2016 v Košiciach, Trenčíne a Poprade. Do budovania dôležitej IoT infraštruktúry sa však pustili aj ďalší dôležití hráči na telekomunikačnom trhu, pretože si uvedomujú dôležitosť tejto technológie.

Kvalitná a spoľahlivá telekomunikačná infraštruktúra je pre fungovanie a ďalší rozvoj IoT riešení nevyhnutná. Uvedomuje si to aj ďalší operátor Telekom, ktorý podporuje rozvoj všetkých typov mobilných sietí vhodných pre internet vecí, pretože rôzne typy zariadení majú rozličné požiadavky na konektivitu.

„Nástup nových IoT sietí umožní niekoľkonásobne predĺžiť prevádzku zariadení na batériu a zároveň otvára nové možnosti využitia, ako je napríklad monitoring spotreby vody, plynu či tepla. Zároveň zlepšuje možnosti monitoringu osôb, domácich miláčikov alebo majetku,“ hovorí pre TREND Pavel Ďurík, hovorca spoločnosti Telekom pre korporátne záležitosti. Tieto siete prinášajú tiež možnosti na rozvoj smart city riešení – okrem iného pre oblasť parkovania prostredníctvom senzorov obsadenosti parkovacích miest alebo napríklad monitoringu nádob na odpad.

Internet vecí pomáha aj pri monitoringu hospodárskych zvierat.
Zdroj: sigfox
Internet vecí pomáha aj pri monitoringu hospodárskych zvierat.

Pre bežných zákazníkov aj firmy

Telekom sa v rámci internetu vecí bude zameriavať na koncových zákazníkov, ale aj firmy. K dispozícii sú SIM karty a dátové programy vhodné pre IoT zariadenia ako napríklad domáce alarmy, smart termostaty, monitorovacie služby vozidiel, domácich miláčikov či fotopasce. Pre firmy majú v Telekome k dispozícii pre internet vecí dve riešenia konektivity.

Prvým sú klasické M2M dátové balíky, ktoré umožňujú dátovú a hlasovú komunikáciu zariadení, a druhým riešením je sieť NB-IoT, ktorá umožňuje jednoducho pripojiť obrovské množstvo zariadení na veľkom geografickom území, pričom všetky koncové zariadenia navyše možno na diaľku riadiť a nastavovať pomocou aplikácie alebo webu.

Telekomunikčaný operátor Orange sa téme IoT venuje približne štyri roky, pričom počas tohto obdobia sa mu podarilo plynulo rozširovať infraštruktúru siete LoRaWAN. Výstavbu infraštruktúry Orange realizuje predovšetkým na vlastných rádiových vysielačoch a vzhľadom na ich penetráciu na území Slovenska dokáže zabezpečiť pokrytie takmer celého územia.

Z pohľadu projektov sa Orange aktuálne venuje najmä riešeniu mestského a súkromného parkovania s využitím parkovacích senzorov, monitorovaniu teplôt v chladiarenských a mraziarenských zariadeniach či všeobecnému zberu dát z meracích zariadení, ako sú napríklad elektromery, vodomery či plynomery.

„V rámci existujúcich sietí využívame pre potreby internetu vecí aj technológiu GSM/SMS. Výhody vidíme aj vo veľmi dobrom pokrytí 2G siete, ktoré sa blíži k sto percentám populácie, ako aj v technológii SMS správ, keď aj vo veľmi slabom signáli zariadenie dokáže SMS správu odoslať,“ prezrádza pre TREND hovorkyňa spoločnosti Orange Alexandra Piskunová. Všetky správy zo sietí sú terminované v IoT platforme s názvom LiveObjects, ktorú spoločnosť využíva na ukladanie dát, procesovanie, dekódovanie či správu flotily zariadení.

Umelá inteligencia a automatizácia nachádzajú svoje miesto aj v poľnohospodárstve.
Zdroj: Shutterstock
Umelá inteligencia a automatizácia nachádzajú svoje miesto aj v poľnohospodárstve.

Trackovanie zásielok bez GPS

Popredným poskytovateľom IoT služieb na Slovensku je aj firma Sigfox, ktorá sa ako jediná nezameriavala na výstavbu infraštruktúry podľa existujúcich alebo potenciálnych potrieb zákazníkov. Sigfox chcel od začiatku pokrývať plošne celé Slovensko, preto musel nájsť vhodného partnera, ktorý má vybudované stožiare po celom území.

Takýmto partnerom sa mu napokon stala spoločnosť Towercom, s pomocou ktorej dokázal Sigfox vo veľmi krátkom čase pokryť veľkú časť územia Slovenska. Pomocou prepracovaných matematických modelov a nástrojov Sigfox je preto možné celkom presne namodelovať rádiové pokrytie konkrétnych oblastí.

Sekundárna fáza výstavby bola zameraná na pokrytie miest zvnútra, pri nej sa využívali telekomunikačné stožiare mobilných a lokálnych wi-fi operátorov. Tretia fáza pokrytia spočíva v dokrývaní v záujmových oblastiach, kde prebieha nasadzovanie IoT senzoriky. Celkové investičné náklady firmy do infraštruktúry internetu vecí dosiahli takmer tri milióny eur.

„Na zabezpečenie vysokej dostupnosti infraštruktúry používame v našej spoločnosti duálne pripojenie internetu cez optiku, satelity a sekundárne cez LTE pripojenie. Všetky Sigfox stanice majú záložné batérie, aby zabezpečili prípadné výpadky prúdu. Sigfox cloud beží s vysokou dostupnosťou v dátových centrách vo Francúzsku, kadiaľ pretekajú všetky dáta k zákazníkom,“ upresnil pre TREND COO spoločnosti Sigfox Slovakia Martin Komínek.

Internet vecí prináša nové možnosti rozvoja smart city riešení vrátane parkovania či monitoringu nádob na odpad
 

Spoločnosť je v rozsahu objednaných služieb aktuálne najväčším poskytovateľom internetu vecí na Slovensku, pričom v súčasnosti má nakontrahovaných približne 50-tisíc zariadení. Denne v sieti komunikuje viac ako desaťtisíc zariadení a najvyužívanejšia stanica denne spracuje správy až z 1 397 zariadení. Mesačne sa v sieti Sigfox odošle viac ako 1,5 milióna správ.

„V európskom aj vo svetovom meradle ako jediná sieť umožňujeme trackovať palety a zásielky bez nutnosti GPS poziciovania, pretože využíva lokalizáciu prostredníctvom wi-fi sietí. Zákazník si preto môže objedať európsky alebo aj svetový paušál, ktorý mu zafixuje cenu bez rozdielu krajiny, v ktorej sa práve nachádza. Hlavný prínos je v znížení stratovosti prepravných vozíkov, neštandardných paliet,“ dodáva COO slovenského Sigfoxu M. Komínek.

Operátor O2 dnes internet vecí primárne realizuje prostredníctvom štandardnej sieťovej infraštruktúry, do ktorej má pripojených niekoľko stotisíc M2M SIM kariet. Týmito SIM kartami sa najčastejšie pripájajú elektromery, platobné terminály, autá, smetné kontajnery a iné.

„Vo februári sme odštartovali pilotné testovanie NB-IoT technológie vo vybraných lokalitách Slovenska. Aktuálne spolupracujeme s niekoľkými desiatkami NB-IoT partnerov s cieľom priniesť čo najväčší úžitok pre koncových používateľov,“ informuje týždenník TREND hovorkyňa O2 Slovakia Tereza Molnár.

Pretože spoločnosť O2 sa nachádza v pozícii telekomunikačného operátora s rozvitou infraštruktúrou 4G LTE siete pokrývajúcej viac než 97 percent obyvateľstva, z tohto dôvodu vyhľadáva partnerov, ktorí vlastnia alebo vyvíjajú vlastné aplikácie využívajúce NB-IoT technológiu.

Internet vecí a 5G

Spoločnosti berú nástup 5G siete veľmi vážne a zodpovedne, pričom sa očakáva, že siete najnovšej generácie budú používať hlavne pre IoT zariadenia na zvýšenie prevádzkovej efektívnosti. Siete 5G umožnia po spustení využívať rádovo vyššie prenosové rýchlosti dát pri súbežne veľmi nízkej latencii siete, kde sa rýchlosť reakcie bude pohybovať na úrovni milisekúnd.

To umožní zavádzanie nových riešení v oblasti automatizácie, cloudových služieb a celkový rozvoj Priemyslu 4.0. Podľa odhadov IoT Analytics bolo ku koncu roka 2019 pripojených na svete približne 9,5 miliardy IoT zariadení. Tento počet je výrazne vyšší, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa aktuálnych odhadov do roku 2025 bude celkový počet pripojených zariadení IoT vo svete 28 miliárd.

Štúdia analytickej spoločnosti IDC odhaduje, že za vlaňajší rok dosiahli celkové globálne investície do internetu vecí až 745 miliárd dolárov. Z toho 194 miliárd by mali mať na svedomí len Spojené štáty. V rámci Európy do tejto technológie investuje najviac peňazí Nemecko, Francúzsko, ale aj Spojené kráľovstvo.

Internet vecí bude v budúcnosti naozaj  takmer všade, kde sa pozrieme. Jeho využitie je obrovské, preto svoje uplatnenie nájde takmer v každej oblasti. Zariadenia budú komunikovať medzi sebou, s používateľom, ale aj s aplikáciami, ktorých je už v súčasnosti nespočetné množstvo a ďalšie pribúdajú doslova na dennej báze. Najdôležitejšie však je, že technológia nám zjednoduší život a svoj čas tak budeme môcť využívať efektívnejšie.

Praktické príklady IoT na Slovensku
Inteligentné parkovanie
Inteligentné riešenie parkovania ParkDots od spoločnosti Posam monitoruje obsadenosť parkovacích miest vyhradených na nabíjanie elektromobilov na jednej
z najvyťaženejších nabíjacích staníc pri Fresh Markete v Bratislave. Výsledky pilotného projektu veľmi rýchlo presvedčili ZSE o užitočnosti tohto riešenia, službu ZSE Drive Intelligent parking preto plánuje rozšíriť do celej siete nabíjacích staníc.

Monitoring vozidiel
Magistrát hlavného mesta Bratislava ešte v roku 2016 sprístupnil cez internet mapu vozidiel cestnej údržby, vďaka čomu si mohol ktokoľvek pozrieť, kde sa práve nachádzajú posýpače a snežné pluhy. Takéto riešenia sa bežne využívajú aj vo firmách na monitoring fleetových vozidiel, čo zjednodušuje administratívu vozového parku.