Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Starostka Chorvátskeho Grobu poukazuje na to, že AVS do ceny vodného a stočného zahŕňa i nájomné, ktoré má firma platiť obci za vodárenskú infraštruktúru. Práve nájomné je predmetom súdneho sporu.
Autor TASR
Bratislava 6. augusta (TASR) – Spor medzi obcou Chorvátsky Grob a súkromnou spoločnosťou Agilita vodárenská spoločnosť (AVS), starajúcou sa o vodárenskú infraštruktúru v obci, pokračuje. Starostka Chorvátskeho Grobu Vladimíra Vydrová TASR informovala, že sa obrátila na prokuratúru s podnetom, ktorým poukazuje na údajne nekalú činnosť spoločnosti pri vykonávaní nútenej správy kanalizačnej a vodovodnej siete. Dotknutá firma sa voči tomu ohradzuje.
Matej Izakovič z Krajskej prokuratúry v Bratislave pre TASR potvrdil, že sa Správou z činnosti núteného správcu za obdobie od 13. januára 2020 do 13. apríla 2020 – Q1, podanou na začiatku mája, zaoberala Okresná prokuratúra Bratislava III, pričom dozorujúca prokurátorka na trestnom úseku odovzdala 4. júna vec na ďalšie konanie kriminalistom zo Senca. "Do dnešného dňa nedisponujeme informáciou o prípadnom začatí trestného stíhania," dodal Izakovič.
Starostka Chorvátskeho Grobu poukazuje na to, že AVS do ceny vodného a stočného zahŕňa i nájomné, ktoré má firma platiť obci za vodárenskú infraštruktúru. "Nikdy ho však neplatila a dodnes neplatí," tvrdí Vydrová.
AVS upozornila, že otázka neplatenia nájomného je predmetom prebiehajúceho súdneho sporu. "Nemáme žiadne pochybnosti o práve na našej strane, keďže sme boli pri dohadovaní nájmu podvedení," uviedla konateľka spoločnosti Zuzana Kováčová. Dôvodí tým, že obec doteraz nepreukázala, že je výlučným vlastníkom vodárenskej infraštruktúry, ako deklarovala pri podpise nájomnej zmluvy. V prípade ceny vodného a stočného a jej tvorby Kováčová pripomína rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý v tejto veci už v roku 2016 vykonal kontrolu a konštatoval, že na strane žiadnych odberateľov nebola spôsobená škoda.
Starostka Chorvátskeho Grobu kritizuje AVS i za to, že podmieňuje ďalšie napojenia na existujúcu kanalizačnú sieť úhradou príspevkov na technické zhodnotenie. Podľa obce však tieto príspevky spoločnosť do modernizácie infraštruktúry neinvestuje. AVS takéto vyhlásenia považuje za škandalózne. "Sama pani starostka podpísala také zmluvy, ktoré podmieňujú napojenie a kolaudáciu jednotlivých odberateľov na vodárenskú infraštruktúru," zdôraznila Kováčová.
Výsledkom predchádzajúceho sporu (platnosť výpovede zmluvy o prevádzke vodárenskej infraštruktúry) i neukončených súčasných sporov (odovzdanie vodárenskej infraštruktúry, nájomné) medzi obcou a AVS je súdom nariadená nútená správa siete.
Vedenie Chorvátskeho Grobu mieni, že východisko zo súčasnej situácie a zlepšenie stavu by prinieslo prevzatie siete Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). Hovorca mestskej firmy Peter Podstupka pre TASR pripustil, že na základe podkladov, ktorých zoznam BVS obci určí, bude možné rámcovo odhadnúť náklady potrebné na štandardné prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry v Chorvátskom Grobe. Zároveň ale pripomína predchádzajúce stanovisko BVS. "Sme pripravení v rámci našich možností pomôcť všetkým obciam v regióne našej pôsobnosti, ale nemôžeme na vlastné náklady a z peňazí našich akcionárov sanovať chyby jednotlivých obcí z minulosti," uviedol Podstupka.
Matej Izakovič z Krajskej prokuratúry v Bratislave pre TASR potvrdil, že sa Správou z činnosti núteného správcu za obdobie od 13. januára 2020 do 13. apríla 2020 – Q1, podanou na začiatku mája, zaoberala Okresná prokuratúra Bratislava III, pričom dozorujúca prokurátorka na trestnom úseku odovzdala 4. júna vec na ďalšie konanie kriminalistom zo Senca. "Do dnešného dňa nedisponujeme informáciou o prípadnom začatí trestného stíhania," dodal Izakovič.
Starostka Chorvátskeho Grobu poukazuje na to, že AVS do ceny vodného a stočného zahŕňa i nájomné, ktoré má firma platiť obci za vodárenskú infraštruktúru. "Nikdy ho však neplatila a dodnes neplatí," tvrdí Vydrová.
AVS upozornila, že otázka neplatenia nájomného je predmetom prebiehajúceho súdneho sporu. "Nemáme žiadne pochybnosti o práve na našej strane, keďže sme boli pri dohadovaní nájmu podvedení," uviedla konateľka spoločnosti Zuzana Kováčová. Dôvodí tým, že obec doteraz nepreukázala, že je výlučným vlastníkom vodárenskej infraštruktúry, ako deklarovala pri podpise nájomnej zmluvy. V prípade ceny vodného a stočného a jej tvorby Kováčová pripomína rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý v tejto veci už v roku 2016 vykonal kontrolu a konštatoval, že na strane žiadnych odberateľov nebola spôsobená škoda.
Starostka Chorvátskeho Grobu kritizuje AVS i za to, že podmieňuje ďalšie napojenia na existujúcu kanalizačnú sieť úhradou príspevkov na technické zhodnotenie. Podľa obce však tieto príspevky spoločnosť do modernizácie infraštruktúry neinvestuje. AVS takéto vyhlásenia považuje za škandalózne. "Sama pani starostka podpísala také zmluvy, ktoré podmieňujú napojenie a kolaudáciu jednotlivých odberateľov na vodárenskú infraštruktúru," zdôraznila Kováčová.
Výsledkom predchádzajúceho sporu (platnosť výpovede zmluvy o prevádzke vodárenskej infraštruktúry) i neukončených súčasných sporov (odovzdanie vodárenskej infraštruktúry, nájomné) medzi obcou a AVS je súdom nariadená nútená správa siete.
Vedenie Chorvátskeho Grobu mieni, že východisko zo súčasnej situácie a zlepšenie stavu by prinieslo prevzatie siete Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). Hovorca mestskej firmy Peter Podstupka pre TASR pripustil, že na základe podkladov, ktorých zoznam BVS obci určí, bude možné rámcovo odhadnúť náklady potrebné na štandardné prevádzkovanie vodárenskej infraštruktúry v Chorvátskom Grobe. Zároveň ale pripomína predchádzajúce stanovisko BVS. "Sme pripravení v rámci našich možností pomôcť všetkým obciam v regióne našej pôsobnosti, ale nemôžeme na vlastné náklady a z peňazí našich akcionárov sanovať chyby jednotlivých obcí z minulosti," uviedol Podstupka.
