Slovenka v Moskve: Mnohí miestni sú poverčiví, reforma znížila korupciu na úradoch
2.8.2020 00:00
akt. 30.03.2021 05:13

Slovenka v Moskve: Mnohí miestni sú poverčiví, reforma znížila korupciu na úradoch

Uložiť článok
„Z rozprávania Moskovčanov viem, že za poslednú dekádu sa mesto neuveriteľne zmenilo k lepšiemu,“ tvrdí Slovenka v Moskve Daniela.

Slovenka Daniela Slepáková žije už päť rokov priamo v centre najväčšieho európskeho mesta, v takmer 12-miliónovej metropole Ruskej federácie v Moskve. Mesto medzi riekami Oka a Volga, vychýrené Červeným námestím či budovami, ktoré ho obklopujú, ako je napríklad Kremeľ či Chrám Vasilija Blaženého, je centrom ruského politického, ale aj kultúrneho života a vzdelávania.

Len 10 minút od bydliska Slovenky je aj park Patriarshie prudy, kde sa odohrala bizarná úvodná scéna jeho najslávnejšieho románu Majster a Margaréta od vychýreného ruského spisovateľa Michaila Bulgakova.

Okrem umenia a kultúrneho vyžitia však život v Moskve ponúka aj rôzne nečakané kuriozity. Slovenka hovorí aj o poverčivosti miestnych, o upozorneniach miestnych patriotov, aby hovorila po rusky a nie po anglicky, no tiež si pochvaľuje administratívnu reformu či gruzínsku kuchyňu v centre Moskvy. 

Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?

Bolo to už veľmi dávno. Najprv som odišla do Anglicka. Hneď po skončení vysokej školy sme sa partia štyroch známych vybrali do Londýna. Pôvodný plán bol naučiť sa jazyk a zažiť niečo nové predtým, než zvážnieme a usadíme sa. Moji traja známi sa postupne vrátili na Slovensko a ja sa stále túlam svetom.

Do Londýna sme prišli niekoľko mesiacov predtým, než Slovensko vstúpilo do Európskej únie.

S prácou to bolo celkom veselé, najprv sme robili v hoteli, čo bola drina, ale aj kopec zábavy. Neskôr som sa zamestnala ako čašníčka v japonskej reštaurácii, odkiaľ ma po dvoch týždňoch vyhodili, lebo zistili, že nerozoznám sushi od sashimi.

Bez peňazí, ale plná ambícií som sa rozhodla, že by som si mala nájsť kvalifikovanejšiu prácu. Prijali ma na miesto fakturantky v jednej cestovnej kancelárii. Žiaľ, po polroku vysvitlo, že ide o podvodníkov, a tak som odtiaľ rýchlo odišla. Nakoniec skončili vo väzení. Našťastie sa mi zakrátko podarilo opäť nájsť prácu, tentokrát na účtovníckom oddelení skutočnej firmy, kde pracujem dodnes.

Prečo ste nakoniec z Anglicka odišli do Ruska?

Po niekoľkých rokoch v Anglicku dostal môj partner ponuku pracovať v Moskve. Moja firma má pobočky po celom svete vrátane Ruska. Využila som príležitosť a požiadala som o transfer. So šéfom som mala veľmi dobrý vzťah, ale je to človek, ktorý priam neznáša zmeny. Moju žiadosť síce akceptoval, no ohľadom pracovných víz nemal veľmi aktívny postoj.

7fotiek v galérii Chrám Vasilija Blaženého. Zdroj: Daniela Slepáková

Ako prebiehalo vybavovanie víz?

Vybavovanie víz bolo nesmierne náročné. Dodnes mám pocit, že to bolo čiastočne spôsobené miernou neochotou ruskej pobočky akceptovať človeka z Londýna a ešte k tomu na finančné oddelenie. Nakoniec som aj napriek byrokratickým prekážkam o päť mesiacov po rozhodnutí odsťahovať sa pristála na letisku Domodedovo, bola som však o niekoľko kíl ľahšia a o niekoľko vlasov šedivejšia. Dnes už päť rokov vediem finančné oddelenie a dohliadam na financie našich pobočiek v Rusku, Lotyšsku, na Ukrajine a v Kazachstane.

Čo vás v Moskve prekvapilo?

Pred príchodom som nemala žiadne očakávania, a preto ma pozitívne prekvapila samotná Moskva. Je to krásne a moderné veľkomesto. Z rozprávania Moskovčanov viem, že za poslednú dekádu sa mesto neuveriteľne zmenilo k lepšiemu – z parkov, ktoré boli kedysi príbytkom bezdomovcov, sa stali upravené miesta plné rôznych aktivít. Moskovčania v nich trávia víkendy.

Pred desiatimi rokmi vraj existovali len dva typy reštaurácií – lacné jedálne a veľmi drahé zariadenia, ktoré si väčšina nemohla dovoliť. Teraz si môžete vybrať zo všetkých svetových kuchýň a dobre sa najesť za rozumnú cenu. Pri návšteve Moskvy odporúčam vyskúšať gruzínsku kuchyňu, ktorá je tu veľmi obľúbená.

A čo vás prekvapilo nepríjemne?

Hlavne akási pasivita až lenivosť pomôcť iným, hlavne u staršej generácie.

V porovnaní s Anglickom je tu tiež prezamestnanosť a nízka produktivita práce, ale aj to sa postupne mení. Keď som pred piatimi rokmi prišla, na finančnom bolo niekoľko ľudí, ktorí väčšinu času trávili rozhovormi pri káve alebo internetovým nakupovaním a nikomu to neprišlo zvláštne. Teraz mám menší, ale výkonný tím.

Neviem si zvyknúť ani na okázalú manifestáciu bohatstva – ak nemáš aspoň mini chanelku, akoby si ani nebola.

Počasie tiež nie je ideálne, zimy sú dlhé a ukrutne studené. Jar a jeseň takmer neexistujú – posledný víkend v septembri hráte v tričku tenis a ďalší víkend už fotíte prvý sneh.

Ako sa na vás pozerajú domáci – cítite sa byť rovnocenná?

Áno, úplne. Moskovčania sú celkom tolerantní a majú radi Európanov, možno aj preto, lebo veľa Rusov túži žiť v zahraničí.

Na začiatku, keď som nehovorila po rusky, len anglicky, niekoľkokrát ma na ulici zastavili mladí patrioti a upozornili, že v Rusku po rusky. Počula som však, že podobný scenár sa občas prihodí aj na Slovensku.

Teraz už ovládam jazyk a Rusi milujú môj prízvuk. Často sa pýtajú, odkiaľ som, a vypytujú sa aj na Slovensko. Oveľa ťažšie než Európania to v Rusku majú ekonomickí migranti z bývalých sovietskych republík.

7fotiek v galérii Aquapark v Buriatsku. Zdroj: Daniela Slepáková

Museli ste niečo zmeniť, vzdať sa niečoho, čo je bežné na Slovensku a čo domáci považujú za bizarné?

Slováci a Rusi nie sú až tak kultúrne odlišné národy. Nič zásadné som nemusela meniť, snáď len to, že už nedávam kabelku na zem. Mnohí Rusi sú dosť poverčiví a riadia sa poverami aj v živote.

Neviete si predstaviť to zdesenie, keď som na prvom obede s kolegami položila tašku na zem. Vraj to znamená, že prídem o peniaze. Tak to už radšej neriskujem. V niektorých reštauráciách vám k stolu položia malý stolček, kam si môžete kabelku odložiť.

Žijete v zahraničí a tiež by ste sa radi podelili o svoje zážitky a skúsenosti? Napíšte nám na adresu monika.vatralova@ringieraxelspringer.sk.

Čo by ste preniesli z Moskvy na Slovensko?

V súvislosti s nedávnymi debatami na Slovensku okolo nedeľného predaja som si uvedomila, aké je všetko v tomto ohľade v Moskve jednoduché. Obchody a lekárne sú často otvorené 24/7 alebo zatvárajú veľmi neskoro. Rovnako aj banku, poštu, lekára a mnohé úrady môžete pohodlne navštíviť aj po pracovnej dobe a niektoré aj cez víkend.

Neviem, či to funguje podobne aj mimo veľkých miest, ale pre Moskovčanov je to veľmi výhodné.

Kuriozitou sú aj kvetinárstva na každom rohu s nepretržitou prevádzkou, čo však nie je prekvapivé, keď pochopíte, akú dôležitú úlohu hrá v živote Rusov obdarúvanie kvetmi. Pamätám si príhodu s bývalou kolegyňou, ktorá prišla v jedno ráno do práce veľmi nahnevaná s tým, že už nikdy nechce vidieť pána, s ktorým bola večer predtým na prvom rande, pretože jej priniesol len jednu ružu. Bol to pre mňa šok.

V Rusku tiež funguje objednávanie sa k lekárom na presnú hodinu bez poplatku, dokonca aj cez mobilnú aplikáciu.

7fotiek v galérii Slovenka Daniela s priateľom na Kamčatke. Zdroj: Daniela Slepáková

Ak potrebujete niečo vybaviť na úradoch, stretávate sa s rovnakou byrokraciou ako na Slovensku?

Možno to mnohých prekvapí, ale Rusko prešlo rozsiahlou reformou verejných služieb nazvanou Princíp jedného okna. Zatiaľ čo pred reformou ste museli obiehať úrady a rozdávať úplatky, teraz sú mnohé služby centralizované pod inštitúciu nazvanú Moje dokumenty. Tá má asi 10 000 pobočiek po celej krajine a môžete tam vybaviť takmer všetko – pas, vodičský preukaz, registrácie nehnuteľnosti, vydania úmrtného listu a mnoho ďalších administratívnych úkonov.

Ak sa potrebujete odfotiť alebo urobiť kópiu dokumentu, všetko sa dá spraviť na mieste. Je to obrovská zmena a mnohí sa zhodujú, že táto reforma výrazne znížila malé úplatkárstvo. Samotná riaditeľka sekcie verejných služieb v Moskve reformu okomentovala slovami: „Toto je 21. storočie a časy, keď bol úradník pánom a občan sluhom, sú preč!“ Podobná reforma by sa stretla s pozitívnou odozvou aj na Slovensku.

Na druhej strane ako zamestnankyňa finančného oddelenia viem, že ešte stále je čo zlepšovať.

Moja najhoršia osobná skúsenosť s byrokraciou bola, keď mi pred dvomi rokmi nestihli včas predĺžiť víza kvôli nejakému nedorozumeniu okolo môjho titulu Ing. v pase. Musela som sa do dvoch dní zbaliť a odísť na dva mesiace na Slovensko.

Ako sa v cudzine správajú šéfovia, aký majú prístup k zamestnancom?

Jednou z prvých otázok, ktoré uchádzači o prácu u nás na finančnom kladú našej personalistke, je, či oddelenie vedie expat. A aj počas pohovorov sa mi mnohí otvorene priznali, ze pracovať pre zahraničnú firmu či šéfa cudzinca je ich priorita. Áno, je veľký rozdiel medzi prístupom šéfov v Rusku a tým, na čo som bola zvyknutá v Anglicku. Toto zistenie bol pre mňa asi najväčší kultúrny šok. Ale nechcem zovšeobecňovať, ako všade, závisí od človeka. Počas mojich piatich rokov sme mali troch rôznych šéfov, všetko Rusov a ten posledný je veľmi fajn.

Stále je tu rozšírený nepotizmus, manipulácia s faktami a názor, že šéf má vždy pravdu, čo nepomáha konštruktívnemu riešeniu problémov.

Neobvyklý nie je ani krik či verejné ponižovanie zamestnancov. Sama som si zažila dosť problémov, keď som musela vysvetľovať, že nie je v poriadku zamestnať vo firme milenku, že nebudeme platiť za rozbité poháre na jeho súkromnej narodeninovej oslave a podobné absurdity.

7fotiek v galérii Chrám Krista Spasiteľa. Zdroj: Daniela Slepáková

Čo zo Slovenska vám chýba v cudzine?

Asi nebudem originálna, ak poviem, že rodina. Odlúčenie od blízkych je tá najväčšia daň za život v zahraničí. Teraz, v čase korony, je to ešte ťažšie. Nebola som doma od Vianoc a keďže Rusko je jednou z najpostihnutejších krajín sveta, zdá sa, že hranice s Európou ostanú ešte chvíľu zatvorené.

Pred vypuknutím pandémie som cestovala po svete. Teraz je mojou jedinou cestovateľskou túžbou dostať sa naspäť do dedinky na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzam, a posedieť si s rodinkou v záhrade.

Veľmi mi chýbajú aj knihy v slovenčine. Bežne čítam v angličtine a teraz už aj v ruštine, ale čítať v rodnom jazyku je úplne iný zážitok. Celkovo mi chýba kontakt so slovenčinou a vo chvíľach najťažšej nostalgie pozerám na youtube rôzne slovenské seriály.

Klasické dobroty ako horalky, študentská pečať a chrumky, ktoré obvykle zahraničným Slovákom chýbajú, je tu dostať aj v Slovenskom dome pri veľvyslanectve. Známi, ktorí prídu na návštevu, zvyčajne prinesú aj fľašu slivovice, ktorú ja nepijem a priateľ k nej má vyslovene nedôveru, a tak túto slovenskú špecialitu máme v zásobe.

Zmenil pobyt v inej krajine váš pohľad na Slovensko?

Určite áno. Stret kultúr, ktorý v zahraničí takmer nevyhnutne zažijete, vás ovplyvní. Želala by som si, aby sa Slovensko stalo otvorenejšou a tolerantnejšou krajinou. Veľmi ma napríklad sklamala štvavá kampaň proti zahraničným Slovákom a. k. a. psom štekajúcim spoza plota počas koronakrízy.

To, že niekto skúša šťastie v zahraničí, neznamená, že mu na Slovensku nezaleží. Aktívne sa zaujímam o dianie doma, sledujem správy, diskutujem s priateľmi a rodinou a veľmi ma trápi, keď vidím, ako čas a energiu venujeme vytváraniu akýchsi pseudoproblémov namiesto toho, aby sme riešili skutočné problémy a pripravovali sa na výzvy, ktorým budeme čeliť v budúcnosti.

7fotiek v galérii Slovenka Daniela na Kamčatke. Zdroj: Daniela Slepáková
7fotiek v galérii Červené námestie v zime. Zdroj: Daniela Slepáková
ČÍTAJTE VIAC O TÉME:
Rusko, Slováci vo svete
Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.