Ikonický sarajevský hotel prežil boje i obliehanie. Prežije aj koronakrízu?
1.8.2020 00:25
akt. 30.03.2021 05:13

Ikonický sarajevský hotel prežil boje i obliehanie. Prežije aj koronakrízu?

Hotel Holiday v Sarajeve. Zdroj: Pavol Štrba
Uložiť článok
Čas strávený v hoteli niektorí novinári, ktorí sledovali vojnu v Bosne, prirovnávali ku kultovej Casablance.

Je jednou z ikonických budov 20. storočia, ktoré sa zapísali nielen do histórie architektúry, ale i do histórie vojen.

Hotel Holiday Inn bol miestom, ktoré sa v 90. rokoch stalo útočiskom pre desiatky zahraničných novinárov, ktorí prichádzali do obliehaného Sarajeva, aby prinášali správy z vojny. Tá sa v roku 1992 rozpútala na troskách bývalej Juhoslávie.

Od posledných bojov v meste uplynulo 24 rokov. Hotel postupne prešiel rekonštrukciami, ktoré mu vrátili pôvodnú tvár. Dal mu ju v 80. rokoch architekt Ivan Štraus, a patrí ku nej i jeho sýtožltá fasáda.

Dnes sa hotel opäť objavuje v správach – tentokrát v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

V 3,5-miliónovej Bosne a Hercegovine evidujú od začiatku epidémie viac ako jedenásťtisíc prípadov nákazy, opäť začali rásť po májovom uvoľnení opatrení a k dnešnému dňu v krajine majú stále aktívnych zhruba päťtisíc prípadov.

Práve táto situácia tvrdo dopadá aj na miestny turizmus.

Aj Sarajevo prišlo o turistov

Podobne ako v iných metropolách sa aj ikonický sarajevský hotel ocitol bez pravidelnej klientely – turistov, ktorí prichádzajú do Sarajeva za históriou, kultúrou a športovými podujatiami, či tých, ktorí hlavné mesto navštevujú pracovne.

Hotel, ktorý dnes nesie názov Holiday Hotel, podľa Rádia Slobodná Európa prišiel pre koronavírus o všetky rezervácie do roku 2021, navnivoč vychádzajú aj milióny dolárov, ktoré sa investovali do jeho obnovy.

Investičná skupina, ktorá hotel vlastní, medzičasom oznamovala, že ak Bosna neotvorí hranice, najprestížnejšie hotely v Sarajeve budú musieť zavrieť.

Krajina hranice nakoniec otvorila pred dvomi týždňami pre občanov Európskej únie, ktorí sa však pred vstupom do krajiny musia preukázať negatívnym koronatestom, nie starším ako 48 hodín.

„Je ešte niečo, čo nás môže napadnúť? Najprv vojna, teraz koronavírus. Je to nemysliteľné. Keď príde na vítanie hostí, evidujeme obrovské straty. Minulý rok bola táto hala a recepcia, a takisto izby, plné, bolo tu plno turistov. Teraz vidíme straty a myslím, že sa hotely budú musieť zatvoriť. Bohužiaľ, aj tento,“ neskrýval rozčarovanie Zahid Bukva, manažér hotela, ktorý v ňom pracuje už od jeho otvorenia v roku 1983. 

Tvrdí, že v novembri plánuje odísť do dôchodku, no dúfa, že práve tento hotel, ktorý sa stal nielen symbolom mesta, ale i krajiny, ostane otvorený aj po tom, ako ho opustí. 

Riaditeľ hotela Hajro Rovcanin verí, že k zatvoreniu predsa len nedôjde.

„Tento hotel toho už prežil dosť, myslím si, že zvládne aj túto koronakrízu,“ cituje Rovcanina agentúra AP .

Začiatok vojny

Hotel vítal hostí už od roku 1983 – otvorili ho krátko pred začatím zimných olympijských hier, ktoré sa v Sarajeve konali v roku 1984.

No do histórie ho zapísali najmä roky 1992 až 1996, keď sa stal zázemím pre desiatky zahraničných novinárov a ich tlmočníkov, ktorí priamo v Sarajeve zaznamenávali život jeho obyvateľov. Tí viac ako 1400 dní žili pod blokádou bosniansko-srbských jednotiek a denno-denným ostreľovaním. 

Jeho zamestnanci boli zároveň svedkami rozhorenia sa bojov v meste. Po referende zo začiatku roka 1992, v ktorom si Bosniaci a Chorváti odhlasovali nezávislosť a ktoré bosnianski Srbi odbojkotovali a odmietli uznať, došlo v Sarajeve k incidentu – streľbe na srbských svadobčanov, ktorá stála život otca ženícha, na ktorého mal vystreliť bosniansky gangster.

Moslimovia si svadobný sprievod, na ktorom viali srbské vlajky, vykladali ako provokáciu, nacionalistická Srbská demokratická strana incident využila na to, aby vyhlásila, že Srbi sú v nezávislej Bosne v ohrození.

Už na druhý deň začali srbskí maskovaní ozbrojenci stavať v Sarajeve barikády a v okolí parlamentu sa rozmiestnili ostreľovači.

Barikády začali stavať aj moslimovia, ktorí sa organizovali v domobrane známej ako Zelené barety. 

Začiatkom apríla do ulíc vyšli tisícky obyvateľov Sarajeva, ktorí sa presunuli práve pred hotel Holiday Inn, aby demonštrovali za jednotu Bosny a proti eskalácii napätia.

V hoteli v tom čase so svojou rodinou prebýval politický líder Bosnianskych Srbov Radovan Karadžič, dočasne v ňom fungoval i štáb jeho strany.

Snajperi, ktorí v tom čase z hotela striehli na budovu parlamentu, spustili streľbu. Na ulici nastala panika.

Karadžič aj s rodinou ešte v ten deň hotel opustil. 

Ako z filmu Casablanca

Aj niekde tu, na uliciach pred hotelom Holiday Inn, sa začalo najdlhšie obliehanie mesta v dejinách moderného vojenstva.

Do Sarajeva začali prúdiť desiatky zahraničných novinárov, aby z obliehaného a ostreľovaného mesta prinášali správy. 

Jedna strana hotela bola vystavovaná ostreľovaniu, hotelová recepcia patrila prakticky k najnebezpečnejším miestam, aj preto sa žurnalisti sústreďovali na vyhradených poschodiach, otočených chrbtom k frontovej línii, ktorá presekala mesto – známej ako Snajperská alej.

Hoci hotel počas obliehania neraz nemal elektrinu či vodu, jeho zamestnanci a novinári si dokázali vzájomne pomáhať so zásobami potravín.

„Bolo to až nerealistické. Vyjdete vonku, spravíte fotografie, padajú granáty. Potom ste sa vrátili do hotela, kde ľudia pili kávu, išli ste na večeru, niekedy ju podávali pri sviečkach, pretože nefungovala eletrina. Obslúžili vás čašníci v oblekoch, boli fantastickí,“ spomínal pre RFE/RL na svoj pobyt v hoteli počas vojny fotograf Paul Lowe.

Čas strávený v hoteli prirovnával ku kultovému filmu Casablanca.

„Keď ste chodili vonku a potom ste sa vracali do hotela, bolo to ako cestovanie v paralelnom vesmíre.“

Pridajte si Aktuality do svojho kanála správ Google.