Firma nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra čelí sporu s novým vedením ministerstva hospodárstva. Rezort pod vedením Richarda Sulíka (SaS) chce nitrianskej SBS-ke s miliónovými zákazkami od štátu zrušiť status tzv. subjektu hospodárskej mobilizácie. Špeciálne postavenie majú vybrané štátne inštitúcie aj súkromné firmy, ich úlohou je zabezpečiť chod krajiny v krízovej situácii.
Bonul získal špeciálne postavenie ešte pred dvanástimi rokmi, keď vládol Smer-SD na čele s Robertom Ficom a ministerstvo viedol Ľubomír Jahnátek. Ten priznal, že sa pozná s majiteľom Bonulu Miroslavom Bödörom. Fico zas opakovane rečnil na firemných večierkoch nitrianskej SBS-ky.
Bonul môže prísť aj o ďalší status, ktorý mu pomáhal bodovať v štátnych súťažiach či získavať lukratívne zákazky zo súkromnej sféry. Národný bezpečnostný úrad totiž rozhoduje, či SBS-ke ponechá bezpečnostnú previerku na najvyšší stupeň. Priestory Bonulu nedávno navštívila polícia a pýtala si doklady v súvislosti s vyšetrovaním úplatkárskej kauzy Dobytkár .
Pri posudzovaní dôveryhodnosti SBS-ky môže zavážiť i skutočnosť, že syn majiteľa Bonulu Norbert Bödör skončil vo väzbe s obvinením z prania špinavých peňazí. Medzi Norbertom Bödörom a Bonulom totiž dochádzalo k finančným transakciám rádovo v desiatkach tisíc eur. Syn do otcovej firmy peniaze nielen posielal, ale ich z nej aj dostával.
Miliónové zákazky vďaka statusu
Postavenie subjektu hospodárskej mobilizácie prikleplo Bonulu Jahnátkovo ministerstvo ešte v roku 2008. Podľa týždenníka Plus 7 dní aj vďaka tomuto statusu SBS-ka uspela pri zákazke na stráženie budovy Jahnátkovho ministerstva za viac ako 3,5 milióna eur.
Aktuality.sk neskôr zmapovali minimálne ďalších šesť tendrov za desiatky miliónov eur, kde bol uvedený status jednou z podmienok pre uchádzačov. Týkalo sa to aj tendra na Správe štátnych hmotných rezerv za necelých päť miliónov eur. Všetky tieto zákazky získal Bonul.
Bratia z Nitry: čo majú spoločné s Bödörom a Bonulom?
Nové vedenie, nové pravidlá
Krátko po nástupe kabinetu Igora Matoviča (OĽaNO) sa však ministerstvo hospodárstva na čele so Sulíkom rozhodlo posvietiť na situáciu a rozbehlo správne konanie s Bonulom. Výsledkom malo byť, že od prvého mája tohto roka SBS-ka príde o špeciálne postavenie.
„Spoločnosť Bonul bola určená ako subjekt hospodárskej mobilizácie v súvislosti s prevádzkou diaľkového dohľadového centra. Keďže sa rezort rozhodol ukončiť jeho prevádzku, ministerstvo vydalo rozhodnutie spoločnosti Bonul na jej zrušenie ako subjektu hospodárskej mobilizácie," vysvetľuje dôvody ministerstvo.
V návrhu upozorňuje, že SBS-ka koordinuje udržiavanie systému a prevádzku centra, „ktoré je v súčasnosti nefunkčné”.
Sulíkov ministerský úrad zasalal Bödörovej firme návrh rozhodnutia. Okrem iného jej oznámil, že ďalej už nebude uhrádzať výdavky „za vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie” a že má vysporiadať majetok štátu.
SBS-ka sa bráni
Subjekty hospodárskej mobilizácie totiž nie sú „v pozore” zadarmo. Musia byť v pohotovosti a pripravení prakticky vždy, aby napríklad v prípade krízovej situácie vedeli zabezpečiť úlohy zverené štátom.
Podľa výpočtov ministerstva získal Bonul od roku 2011 až dodnes vyše 460-tisíc eur za „plnenie opatrení vykonávaných nepretržite”. Prvé tri roky rezort vyčíslené nemá. Ak nitrianska SBS-ka s takmer dvoma tisíckami zamestnancov stratí špeciálne postavenie, príde aj o pravidelné platby od štátu.
Hoci sa konanie spustilo už začiatkom apríla a do mesiaca mala byť spolupráca skončená, proces sa vlečie dodnes. Bonul sa totiž špeciálneho postavenia nechce vzdať a ministerstvu ako odpoveď poslal nesúhlasné stanovisko.
„Ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie spoločnosti Bonul na jej zrušenie ako subjektu hospodárskej mobilizácie. Tá podala voči rozhodnutiu rozklad, rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné,” priblížila hovorkyňa rezortu Katarína Svrčeková.
Čo ďalej?
Bonul má viaceré miliónové zmluvy so štátnymi inštitúciami, ktoré si ako podmienku pri verejnom obstarávaní dali práve to, že víťaz musí byť v zozname subjektov hospodárskej mobilizácie, alebo musí aspoň súhlasiť so zaradením.
V samotných zmluvách sa však explicitne nepíše, čo sa stane v prípade straty tohto postavenia a či automaticky končí spolupráca s danou firmou. Opačným prípadom je bezpečnostná previerka na najvyšší stupeň, ktorú aktuálne preveruje NBÚ. Ak by Bonul o ňu prišiel, môže to znamenať stopku v niektorých štátnych súťažiach či v súkromnom biznise.
Príkladom je zmluva so Správou štátnych hmotných rezerv za 4,75 milióna eur, ktorá je nastavená tak, že keď Bonul o previerku príde, zmluva zaniká. Naopak, prípadná strata subjektu hospodárskej mobilizácie nemusí mať pre Bonul až také vážne následky.
Správa štátnych hmotných rezerv v stanovisku pre Aktuality.sk potvrdila, že ak by Bonul prišiel o postavenie subjektu hospodárskej mobilizácie, podľa zákona mu môžu postavenie zabezpečiť nanovo aj oni sami. Túto možnosť však podľa vlastného stanoviska nevyužijú. Správa rezerv má zmluvu s Bonulom do konca tohto roka.
„Ministerstvo hospodárstva by určenie spoločnosti Bonul za subjekt hospodárskej mobilizácie zrušilo s účinnosťou od 1. januára 2021. Na platnosť aktuálnych zmlúv to tak nebude mať žiadny vplyv,” napísal hovorca Igor Rabatin.
Spoločnosť Bonul neodpovedala, či sa bude uchádzať o zaradenie do zoznamu mobilizačných subjektov u nejakého iného zazmluvneného ministerstva či inštitúcie. SBS-ka nepovedala ani to, prečo sa voči rozhodnutiu ministerstva hospodárstva bráni a nechce sa vzdať lukratívneho postavenia.
Pokračujeme ďalej
Krajinu nečakajú dobré časy. Demokracia a právny štát budú terčom permanentných snáh vlády nastoliť autokraciu. Získajte prémiový obsah za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE aj 25 % zľavu na knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti i v limitovanej ponuke aj s podpisom autora!
 "VIDEO: Brát Nikolu Jokiča v problémoch! Po zápase mal dobiť fanúšika | Šport.sk")
