Letná noc z 12. na 13. júla prejde do dejín ako ďalší zlomový bod poľskej štátnosti. Dlhé roky systémovej stagnácie a dlhé mesiace nenávistnej politickej kampane priviedli krajinu na križovatku dejín. Sociálno-konzervatívnej kontrarevolúcii roku 2015 sa podarilo postaviť dostatočné základy a štruktúry, aby sa jej architekti po včerajšom triumfe posunuli o krok ďalej.
Znovuzvolenie Andrzeja Dudu do úradu najvyššieho ústavného činiteľa nielen zakotvilo politický tábor vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) do hlbšieho poľského vedomia, zároveň však otvorilo Pandorinu skrinku poľskej politiky.
Staronový prezident bude musieť v najbližších mesiacoch a rokoch čeliť mnohým výzvam a ťažkým rozhodnutiam. Jedno je však isté, poľská politika a spoločnosť sa nevyhne systémovým zmenám.
Výhra založená na ideologických mŕtvolách
Tohtoročné prezidentské voľby neboli výnimočné len pre ich oneskorenie spôsobené pandémiou koronavírusu. Samotná kampaň a kandidáti preukázali menšiu alebo väčšiu schopnosť adaptovať sa na nové politické prostredie.
Koronakríza najviac udrela na vládnu stranu a úradujúceho prezidenta. Ilúzia nezastaviteľnej ekonomiky s obrovskými sociálnymi transfermi narazila na krutú realitu lockdownu spoločnosti. Namiesto zodpovedného a na krízu pripraveného prezidenta videli Poliaci chaotickú komunikáciu v rámci vlády, médií a najmä ignoráciu ekonomických následkov krízy.
Súboj dvoch častí rozdeleného národa: Výsledok volieb v Poľsku ovplyvní Európu, V4 aj Slovensko
Práve mnohé logistické, logické a principiálne zlyhania vládnej strany počas krízy prinútili prezidenta Andrzeja Dudu, aby oprel svoju kampaň o svetonázorové témy. Namiesto podpory podnikateľov použil konzervatívny prezident kartu LGBT, namiesto riešenia otázky znečisteného ovzdušia avizoval program dotácií pre výstavbu jazierok.
V cieľovej rovinke A. Duda dokonca vytiahol aj nemeckú kartu a návrh repolonizácie médii. Napriek vyhláseniam jeho hlavného rivala Rafala Trzaskowského (PO), že sa na podobnú úroveň kampane nezníži, aj jeho strana sa veľmi ochotne zapojila do festivalu nenávisti a polarizácie. Práve tieto dve politické formácie pritom už viac ako 15 rokov profitujú na politickej scéne vďaka vzájomnej antagonizácii.
Zodpovednosť pred Bohom a dejinami
Veľmi tesná výhra Andrzeja Dudu (o necelých 500-tisíc hlasov v 38-miliónovej krajine) ho nechala na veľmi tenkom ľade. Napriek rekordnej účasti šplhajúcej sa k úrovni 70 percent, jeho prezidentský mandát bude bez pochýb tým najslabším po roku 1989. Deštruktívna vládna kampaň zneužívajúca verejnoprávne média na očierňovanie oponentov zabezpečila výhru pre PiS, ale jej cena je obrovská.
Andrzej Duda sa stal prezidentom tesnej väčšiny, ktorá bude zdrojom jeho moci a ústavnej legitimity. Problémom však je, že druhá polovica krajiny, ktorá stála za R. Trzaskowskim, po dlhej kampani útokov a urážok jednoducho nevie nájsť dôveru v prezidentský úrad.
V druhom funkčnom období sa prezident zodpovedá len Bohu a dejinám
Predošlé vládne obdobie prinieslo iný obraz ako sľuboval úradujúci prezident. Práve v roku 2015 dovtedy neznámy Andrzej Duda hlásal, že bude občianskym prezidentom, ktorý preruší nešťastnú tradíciu straníckych prezidentov. Čaro údajnej nezávislosti však rýchlo vyprchalo keď prezident takmer bez žiadneho odporu podpisoval ďalšie a ďalšie zákony z dielne vládnej PiS obmedzujúce nezávislosť súdov, prokuratúry a médií.
Druhé funkčné obdobie však môže priniesť výraznú zmenu. Ako samotný prezident podotkol: „V druhom funkčnom období sa prezident zodpovedá len Bohu a dejinám“. Práve myšlienka, že nemôže byť znovuzvolený a nemusí byť už predĺženou rukou strany, otvára nové špekulácie a možnosti ohľadom jeho politickej budúcnosti. Andrzej Duda sa môže pokúsiť o väčšiu nezávislosť svojho úradu aj za cenu konfliktu so straníckou centrálou.
Otázne však je, nakoľko bude v prezidentskom paláci vôľa pre podobný posun. Vyhlásenia z nedeľňajšej volebnej noci o potrebe jednoty, pozvanie zástupcov opozície k rokovaciemu stolu a ospravedlnenie sa všetkým občanom, ktorí sa mohli cítiť jeho činmi urazení, je dobrým krokom k posilneniu dôvery v najvyššieho ústavného činiteľa. Čas však ukáže, nakoľko tieto slová budú nasledované politickými činmi.
Vyvodenie zodpovednosti v PO
Veľkú vlnu zmien môže očakávať aj poľská opozícia. Napriek finálnemu neúspechu Rafal Trzaskowski získal takmer 10 miliónov hlasov a stal sa najpopulárnejším opozičným politikom. Jeho rýchly a neočakávaný vzostup do vrcholnej politiky môže spustiť vlnu zmien v opozičných formáciách, najmä v Občianskej platforme.
Na opozičnej strane politického spektra sa už stihla spustiť lavína vzájomných obviňovaní, kto je zodpovedný za prehru R. Trzaskowského v druhom kole. Mnohé prominentné osobnosti z predsedníctva PO už stihli obviniť ostatných kandidátov opozície z nevyjadrenia adekvátnej podpory pre varšavského primátora. Tí zasa odpovedali, že pre Trzaskowského urobili viac ako mali a hlasovali zaňho viac z antipatie voči PiS ako z čistej sympatie k nemu.
Jedná vec je však istá, o Rafalowi Trzaskowskom bude ešte v politike počuť
Bývalý hegemón poľskej politiky, Občianska platforma, má už za sebou štyri prehraté volebné súboje s PiS. Minuloročné zmeny vo vedení strany, ktoré doň mali priniesť mladých ľudí (vrátane Trzaskowského) sa podľa mnohých komentátorov ukázali len ako kozmetická zmena.
Paradoxne, volebný úspech Rafala Trzaskowského môže byť prvým krokom k odchodu Občianskej platformy na smetisko dejín. Mnohí vrcholoví politici a prieskumy poukazujú na to, že drvivá väčšina hlasov pre kandidáta PO bola hlasom pre menšie zlo – nie vyjadrením podpory strane.
Jedinou šancou pre reformu opozičného hegemóna bude vyvodenie zodpovednosti a nájdenie vinníkov volebného neúspechu. Jedná vec je však istá, o Rafalowi Trzaskowskom bude ešte v politike počuť.
Vízia štvrtej republiky
Nedeľňajšia volebná výhra opätovne upevnila moc vládnej strany Právo a spravodlivosť. Po štyroch úspešných volebných súbojoch sebaistota vedenia strany a vlády rastie. Ku kontroverzným reformám ústavného súdu, prokurátury a verejnoprávnych médii sa môže čoskoro pridať aj obmedzenie zahraničného vlastníctva v súkromných médiách.
PiS a najmä jeho predseda Jaroslaw Kaczynski sa nikdy netajili tým, že sú nespokojní so zmenami, ktoré prišli po roku 1989. Ešte v roku 2005, kedy strana vchádzala do vrcholnej politiky, bolo jej volebným heslom vyhlásenie Štvrtej Poľskej republiky. Napriek tomu, že strana sa potom myšlienky rekonštrukcie štátu oficiálne vzdala, od návratu k vládnutiu v roku 2015 je v nej revizionistická tendencia naďalej viditeľná.
Prezident za cenu demokracie? Príprava volieb na poľský spôsob
Za posledných 5 rokov dokázal PiS spustiť proces premeny poľského štátu. Obmedzenie nezávislosti justície a verejnoprávnych médií, obrovské sociálne transfery pre dôchodcov a mladé rodiny a taktiež plánované infraštruktúrne megainvestície sú len niektorými z aspektov vlády PiS.
S Andrzejom Dudom v prezidentskom paláci si vedenie PiS môže byť isté, že má pred sebou minimálne ďalšie 3 roky bezproblémového vládnutia, počas ktorého môže siahať po ešte väčšej moci.
Istanbul na Visle
Prezidentské voľby v Poľsku môžu byť vyhodnotené na mnoho spôsobov. Mnohí ich označia ako výhru proreformnej strany, ktorá chce prestavať Poľsko do takej podoby, ako sa to nepodarilo v roku 1989. Iní zas tieto voľby uvidia ako výhru strany strachu a nenávisti a upozornia na príchod maďarských a tureckých spôsobov k Visle. V oboch výrokoch sa skrýva trochu horkej pravdy.
Poľsko v priebehu poslednej dekády zažilo mnohé politické turbulencie. Systém duopolu PiS-PO a vzájomná antagonizácia voličov vyvrcholili v predvolebnej kampani roku 2020. Aktuálny politický a spoločenský systém Poľska sa pod svojou vlastnou váhou zavalil a nemá ako vstať a ísť ďalej.
V nedeľu 12. júla 2020 sa v Poľsku spustil proces zmien, ktorý bude len ťažko možné zastaviť
Vládni aj opoziční lídri si to uvedomili a snažia sa zahasiť požiar prázdnymi slovami a deklaráciami o vzájomnom rešpekte. Všetci zároveň cítia, že jediným východiskom z tejto spoločenskej krízy bude nové politické usporiadanie.
Jaroslaw Kaczynski už začal svoju hru o vytvorenie novej tváre a identity neoficiálnymi rokovaniami s predstaviteľmi ľudovcov a pravicovej Konfederácie. Ľavicové strany taktiež po prehre v prvom kole začali prehodnocovať spory medzi sebou. Občiansku platformu čaká v najbližších týždňoch veľmi vážna debata o výsledkoch volieb a o budúcom smerovaní strany.
Na prvý pohľad to nie je viditeľné, ale v nedeľu 12. júla 2020 sa v Poľsku spustil proces zmien, ktorý bude len ťažko možné zastaviť.
