„Kto má peniaze, nikdy už nebude sám…“ (Nad knihou Paula Coelha Alchymista)
„Naplniť svoj Osobný príbeh je jedinou povinnosťou človeka. Všetko je jedno. A keď niečo chceš, celý Vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“
„Mám strach, že keby som uskutočnil svoj sen, nemal by som prečo žiť.“
„Každé hľadanie sa začína šťastím začiatočníka. A vždy sa končí skúškou dobyvateľa.“
Paulo Coelho bolo meno, s ktorým som sa bežne stretol pri príležitostiach, keď som občas niekomu „vešal na nos“, že mám rád literatúru a dokonca ju aj odborne študujem a učím. Následne v priebehu rozhovoru prešla reč práve na Coelha a jeho najznámejšie dielo – Alchymista. Vďaka tejto knihe bol Coelho zapísaný v roku 2009 do Guinessovej knihy rekordov ako najprekladanejší autor na svete. Tento fakt prispel k aj tak značne veľkej popularite brazílskeho spisovateľa, ktorého osobnosť už za jeho života podlieha procesu legendarizácie a mystifikácie. Dlhé roky sa mi darilo úspešne „vyhnúť“ sa tejto knihe, pretože ako raz niekto povedal „Tienistou stránkou nových kníh je, že pre ne nemôžeme čítať knihy staršie.“ Po rokoch som sa celkom spontánne k nej dostal v elektronickej podobe a v telefóne som sa do nej pustil. Nebudem tu hodnotiť literárne kvality, pretože si nemyslím, že veľkosť Alchymistu spočíva v jeho literárnej unikátnosti. Zápletka je v mnohých ohľadoch primitívna, alegoricko-symbolická reč čitateľa moc nezmetie (teda ak Alchymista nie je jeho prvou čítanou knihou), na porovnanie v tomto je Exuperyho Malý princ oveľa kvalitnejšie prepracovaný. Na literatúre ma nikdy zvlášť nepriťahovalo memorovanie obsahu, preto ani tu nebudem recyklovať, o čom dielo „vlastne je“, o tom už písali iné blogy a recenzné stránky. Coelho, ako je príznačné pre jeho knihy všeobecne, sa Alchymistom snažil podobne ako motivačno-ezoterická literatúra čitateľa „posunúť ďalej“ v jeho živote, odhaliť prostredníctvom alegorického putovania hlavnej postavy ľudský potenciál, ktorý – ako v každej správnej motivačno-ezoterickej knihe – je neobmedzený, len ho treba objaviť a „nakopnúť“ správnym smerom. Ako tínedžer som podobnú literatúru hltal na kvantá, preto pri viacerých mysticko-„neurčitých“ formuláciách či autorových indíciách „transcendentnej pravdy“ som sa v duchu pousmial.
Kniha je plná sebareflexívnych momentov, keď sa čitateľ môže aspoň nachvíľu „zastaviť“ a uvedomiť si, kam to jeho život vlastne smeruje a či ešte drží jeho opraty vo vlastných rukách. Keď so svojimi študentmi rozoberáme na seminároch literárne texty, vždy sa spoločne rozprávame o hodnotách a reflektujeme, čo nám text odhaľuje o človeku, pretože nech spisovateľ píše o čomkoľvek, vždy píše súčasne o človeku… Ako som sľúbil, nebude tu žiaden dej, zoznam postáv ani odpoveď na otázku: „čo sa z tohto diela učíme“. Prinášam Vám sem výber viacerých citátov, sentencií a pasáži, o ktoré sa s Vami chcem touto cestou podeliť. Myšlienok, ktoré mi aspoň nachvíľu v zhone autobusu či vlaku nastavili zrkadlo a prinútili sa pozrieť navôkol, kde sa na „ceste“ (v autobuse/vlaku/“živote“) nachádzam. Dlhé roky mám záľubu vypisovať si citáty z kníh a vždy som sa rád o ne delil s inými. Prajem Vám príjemné čítanie a nech Vám tento výber zlepší deň J
„Keď sa deň čo deň stretávame stále s tými istými ľuďmi… títo ľudia sa napokon stanú súčasťou nášho života. A keď sú už súčasťou nášho života, pomaly začnú chcieť meniť naše životy. A ak sa nesprávame podľa ich očakávaní, nahnevajú sa na nás. Lebo všetci majú presnú predstavu o tom, ako by mali žiť iní. Pritom im však vôbec neprekáža, že nevedia, ako by mali žiť oni sami.“
„Teraz som však nešťastný a smutný. Čo budem robiť? Zatrpknem a nikdy už nebudem veriť ľuďom len preto, že ma jeden človek zradil? Budem nenávidieť tých, ktorí našli skryté poklady, pretože mne sa nepodarilo nájsť ten môj. A vždy sa budem snažiť udržať si to málo, čo budem mať, pretože som príliš malý na to, aby som mohol objať svet.“
„Ovce sa nikdy nemusia rozhodovať,“ pomyslel si. „Možno práve preto sú stále so mnou.“
„Ľudia veľmi rýchlo zistia, prečo majú žiť, – povedal starec s dávkou trpkosti v očiach. – A možno práve preto sa tak skoro vzdávajú. Ale tak to už vo svete chodí.“
„…peniaze majú magickú moc: kto má peniaze, nikdy už nebude sám.“
„Lebo nežijem ani minulosti, ani budúcnosti. Žijem iba prítomnosti a len ona ma zaujíma. Ak sa ti podarí žiť iba prítomnosti, budeš šťastným človekom. Zistíš, že aj púšť je plná života, že na nebi sú hviezdy a že bojovníci bojujú, lebo boj je súčasťou ľudskej rasy. Život sa pre teba stane jednou veľkou oslavou, veľkým festivalom, pretože život existuje iba v tej chvíli, ktorú dokážeme prežiť.“
„Som ako všetci ostatní: vidím svet taký, aký by som si ho želal mať, a nie taký, aký v skutočnosti je.“
„Keď milujeme, všetko má väčší význam,“
„Chcem poznať svoju budúcnosť, lebo som človek, – povedal napokon pohonič veštcovi. – A ľudia žijú predsa pre svoju budúcnosť.“
„Každý deň nesie v sebe kúsok večnosti.“
„Tvoje srdce je tam, kde je aj tvoj poklad.“
„Pred svojím srdcom nikto neujde. Preto je lepšie načúvať, čo hovorí. Aby si nikdy nedostal úder, ktorý nečakáš.“
„Noc je najtemnejšia práve pred svitaním.“
„Oči ukazujú silu duše“
„Každý má svoj Osobný príbeh, to je pravda, ale jedného dňa sa tento Osobný príbeh naplní.“
„To, čo sa stane raz, sa už nikdy viac stať nemusí. Čo sa však stane dvakrát, iste sa stane aj do tretice.“
Knihu Alchymista si môžete zakúpiť tu
Záverečná poznámka:
Napíšte mi, ako sa kniha čítala Vám a či Vás niektoré z týchto citátov zaujali :-)
Zdroj obrázku: pixabay
