Tibor Benčič

Extrémne výkyvy počasia, ktoré spôsobuje klimatická zmena, prinášajú aj problémy s&nbsp;vodou. Buď je vody po&nbsp;prívalových dažďoch priveľa, alebo jej máme po&nbsp;dlhom období sucha, aké sme zaznamenali aj v&nbsp;prvej polovici tohto roku, málo. Straty na&nbsp;zveri však nie sú ani po&nbsp;dlhotrvajúcich dažďoch také veľké, ako keď je vody nedostatok.

vodajezivot.jpg

Zver prijíma vodu pitím a z krmiva (exogénna voda), pričom v krmivách kolíše jej obsah od desiatich do deväťdesiatich percent. Vo vegetačnom období nie je s vodou problém. Veľkú časť prijíma zver v podobe krmív s malým obsahom sušiny alebo si ju dopĺňa pitím z potokov, kaluží, jazier alebo umelých napájačiek. Niektorým druhom, napríklad zajacom, stačí voda obsiahnutá v rastlinách alebo ranná rosa. Voda v tele živočíchov vzniká aj oxidáciou organických látok (endogénna voda).

vodajezivot6.jpg

Napríklad z jedného gramu tuku sa vytvorí 1,07 mililitra vody, z jedného gramu bielkoviny 0,41 mililitra a z toho istého množstva sacharidov vznikne 0,56 mililitra vody. Zver v zime vyhľadáva dužinatú potravu s vysokým obsahom vody aj preto, lebo ak by ju prijímala iba pitím, muselo by jej telo uvoľniť energiu, aby mohlo studenú vodu zohriať. Pri prijímaní prirodzenej potravy predstavuje denná spotreba vody voľne žijúcej zveri podľa Pavla Hella asi 1,35 litra na 10 kilogramov živej váhy. Miroslav Vodňanský uvádza, že zajac potrebuje asi 1 liter vody denne, gravidná zajačica až dvakrát viac.

vodajezivot2.jpg

Ročne spadne na&nbsp;Slovensku priemerne 740&nbsp;milimetrov zrážok, pričom vo&nbsp;vysokohorskom prostredí to môže byť aj dvakrát viac. Naopak na&nbsp;juhozápade, na&nbsp;rovine prší omnoho menej a&nbsp;zrážky sa pohybujú až 300&nbsp;milimetrov pod hranicou priemeru. V&nbsp;horách v&nbsp;dôsledku sklonu terénu veľké množstvo vody odtečie a&nbsp;asi tretina sa vyparí, no vďaka klimatickým podmienkam a&nbsp;schopnosti porastov zadržiavať vodu jej má takéto územie relatívne dostatok. V&nbsp;nížinách sa aj z&nbsp;toho mála, čo spadne, vyše dve tretiny v&nbsp;dôsledku vyššej teploty a&nbsp;vplyvu vetra vyparí a&nbsp;jedna tretina odtečie. Na&nbsp;rovine je podstatná štruktúra pôdy, druhová skladba pestovaných plodín a&nbsp;ich retenčná schopnosť. Ako teda zadržať vodu, aby jej bolo dostatok? Výpar a&nbsp;odtok možno ovplyvňovať aj pomocou remízok, lesných pásov, melioračných zásahov a&nbsp;najmä budovaním malých vodných nádrží. Z&nbsp;nich možno čerpať vodu aj pre&nbsp;<a href="https://www.achov.sk/kategorie-produktu/hydina-sliepky-prepelice-kacice-husi-morky/napajacky-pre-hydinu/" target="_blank" rel="noopener">napájačky</a> rozmiestnené v&nbsp;revíri, prípadne môže voda slúžiť na&nbsp;zavlažovanie políčok, na&nbsp;budovanie kalužísk a&nbsp;bahnísk, ktoré zver rada navštevuje, pretože slúžia na&nbsp;vyrovnávanie telesnej teploty i&nbsp;na&nbsp;zbavovanie sa kožných parazitov.

Hovorí sa, že ak si chceme v&nbsp;dobre zazverenom revíri zver udržať musíme sa starať aj o&nbsp;dostatok vody pre&nbsp;ňu. Už Otakar Kokeš v&nbsp;útlej knihe Myslivecká péče o&nbsp;zvěř z&nbsp;roku 1944&nbsp;upozorňuje, že vysychajúce potôčiky v&nbsp;revíri boli príčinou trvalého odchodu jarabičiek z&nbsp;inak kvalitného revíru. Poľovníci z&nbsp;praxe dobre vedia, že po&nbsp;zbere obilnín a&nbsp;iných poľnohospodárskych plodín z&nbsp;veľkoplošných výmer prichádza požatevný šok, keď malá a&nbsp;srnčia zver trpí nielen nedostatkom potravy, ale aj vody, ktorú potrava obsahuje. Časť zveri z&nbsp;takýchto „holých“ území migruje na&nbsp;vhodnejšie stanovištia, časť v&nbsp;dôsledku dehydratácie hynie alebo sa vysilená stáva korisťou predátorov. Treba preto spolupracovať s&nbsp;poľnohospodármi, spoločne budovať a&nbsp;revitalizovať remízky. A&nbsp;tam, kde v&nbsp;nich ukryjeme kŕmidlá, musíme postaviť aj napájadlá a&nbsp;soľníky. Zver sa tu potom, samozrejme, koncentruje, takže je neetické a&nbsp;neprípustné ju na&nbsp;takýchto miestach loviť! Nie je podstatné, akú formu a&nbsp;aký materiál na&nbsp;výrobu napájadiel poľovníci použijú. Môžu byť betónové, vyhrabané v&nbsp;zemi a&nbsp;vystlané fóliou, plastové, kovové, drevené alebo kombinované, to je vecou estetického cítenia, ale v&nbsp;mnohých prípadoch aj praktických možností. Vždy ich však treba udržiavať v&nbsp;čistote, okolie dezinfikovať a&nbsp;najmä v&nbsp;pravidelných intervaloch dopĺňať čistou vodou.

Pokračovanie je na strane. č. 2

Jednou z&nbsp;najsuchších oblastí Slovenska je Podunajská nížina. Priemerné úhrny zrážok sú tu menej ako 500&nbsp;milimetrov za&nbsp;rok, pričom posledné roky málo prší aj v&nbsp;lete. Oblasť je relatívne najteplejšia a&nbsp;zároveň aj najveternejšia, čoho dôsledok je vysoký výpar. O&nbsp;problémoch s&nbsp;dlhotrvajúcim suchom v&nbsp;tejto oblasti a&nbsp;o&nbsp;spôsoboch zabezpečenia vody pre&nbsp;zver sme sa porozprávali s&nbsp;Milanom Juračkom, dlhoročným skúseným poľovníkom pôsobiacim v&nbsp;revíri neďaleko Bratislavy. Úbytok vody pozorujú hlavne v&nbsp;horúcich, suchých letných mesiacoch, keď denné teploty niekedy vystupujú aj nad 35&nbsp;stupňov Celzia. Tento rok však rekordné sucho z&nbsp;dôvodu nedostatku zrážok prekvapilo domácich poľovníkov už v&nbsp;skorú jar. No tak ako ľudia potrebujú vypiť denne 2&nbsp;až 3&nbsp;litre tekutín, aby predišli dehydratácii organizmu, primeranú dennú dávku vody potrebuje aj zver.

vodajezivot5.jpg

„Tak, ako máme povinnosť starať sa o zver v zimných mesiacoch, keď im v čase núdze predkladáme krmivo, musíme na ňu pamätať aj v lete, keď trpí nedostatkom vody,“ hovorí M. Juračka. Horšie na tom sú revíry v južných častiach Slovenska, kde niet hlbokých, tienistých dolín, ktorými pretekajú potoky a rieky. Mnoho revírov na Podunajskej nížine je celkom bez potôčikov či melioračných kanálov, a čoraz zriedkavejšie v nich vidno poľnohospodárske zavlažovacie zariadenia. Zver prežívajúca na rozsiahlych, suchom a slnkom vyprahnutých poliach je často dlho bez vody, vysilená, vyčerpaná, a tým aj menej ostražitá.

táva sa ľahkou korisťou nielen prirodzených predátorov, ale aj túlavých psov a zdivočených mačiek. Iste aj preto vidieť čoraz menej zajacov. Dojčiace zajačice, ktoré nemajú možnosť napiť sa vody, takej potrebnej na tvorbu mlieka, odchovajú iba jedného alebo dva malé zajačiky namiesto štyroch, piatich. Mnohí poľovníci sa čudujú, keď vídajú bažantie sliepočky bez kuriatok. Možno mladé nevyvádzajú aj preto, lebo v čase sedenia na vajíčkach ich pre veľkú horúčavu a smäd museli jednoducho opustiť. Keďže nablízku nebol vhodný zdroj vody, nemali sa kde napiť a rýchlo sa k násadám vrátiť. A preto tu musíme pomôcť my poľovníci – ochranári!

vodajezivot7.jpg

Podľa Milana Juračku nie je až taký veľký problém, zabezpečiť vodu pre malú i srnčiu zver v napájacích zariadeniach rôznych druhov, napríklad v automatických dávkovacích napájadlách, betónových válovoch, žľaboch, do zeme zapustených odkvapových rúrach a iných vhodných nádobách. Postaviť napájačku by mal každý svedomitý poľovník, najlepšie priamo pri „svojom“ vyčistenom kŕmidle, lebo zver miesto dôverne pozná a pravidelne ho navštevuje. Odmenou za vynaložené úsilie mu bude spokojná, napojená zver v dobrej kondícií. Lebo tam, kde je voda, tam je aj život a budúcnosť našej poľovnej zveri.

Kde je voda, tam je život. Určite s nami súhlasíte!

Výber pre vás

Kde je voda, tam je život. Určite s nami súhlasíte!

Súvisiace články

Výber pre vás