PALBA.CZ

BRATISLAVA. Pilot stíhačky Mig-29, ktorý sa minulý rok katapultoval a namieril stíhačku do neobývanej oblasti, urobil dobré rozhodnutie.
Oznámil to na pondelkovej tlačovej konferencii minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

"Toto jeho rozhodnutie kvitujem," povedal Naď s tým, že nehodu nezapríčinil ani zlý technický stav stíhačky.

Jedna z dvoch stíhačiek MiG-29 v rámci cvičného letu spadla 28. septembra 2019 po tom, ako sa pilotovi nepodarilo pristáť na letisku v Sliači a došlo jej palivo. Vyšetrovanie sa oficiálne skončilo 23. júna tohto roka.

Zo záverov vyšetrovania vyplýva, že chyba nastala vtedy, keď sa piloti dvoch stíhačiek aj napriek zlému počasiu rozhodli pristáť na Sliači namiesto toho, aby leteli hneď na záložné letisko v Bratislave.

Armádny pilot, ktorý sa katapultoval, patrí k najskúsenejším. Má 39 rokov a na stíhačke MiG-29 nalietal takmer 630 letových hodín, na všetkých typoch lietadiel asi 1200 hodín.

Ako prebiehal let

Večer 28. septembra dve stíhačky vzlietli desať minút po ôsmej večer na cvičný let. Nacvičovali prepad vzdušného priestoru cudzím lietadlom.

„Je nahraná určitá situácia a na základe toho musia oni reagovať,“ opísal let vtedajší minister obrany za SNS Peter Gajdoš.

Pri takýchto pravidelných skúškach piloti do poslednej chvíle nevedia, či štartujú, aby zasiahli napríklad pri lietadle, ktoré nekomunikuje, alebo ide len o skúšku a do kokpitu im nahlásia, že majú len „virtuálny cieľ“.

Stíhačky letia aj s ostrou muníciou, čo sa stalo aj v ten večer.

Keďže sa prudko zhoršilo počasie, o deviatej sa vrátili na letisko v Sliači. Jednému lietadlu pod označením SK01 sa na druhý pokus podarilo pristáť. Druhá stíhačka pod označením SK02 zatiaľ čakala vo vzduchu a potom dostala informáciu, že pristátie je možné.

Medzitým sa situácia zhoršila natoľko, že pre hustú hmlu sa pristátie nepodarilo, pilot preto pokračoval na záložné letisko v Bratislave.

Pilot o 21:23 hlásil problémy s dochádzajúcim palivom a o desať minút sa po dohode s riadiacim centrom rozhodol katapultovať. Následne namieril stíhačku do neobývanej časti za obcou Nové Sady pri Nitre a katapultoval sa.

"V prípade MiG-29 je stratiť palivo akoby ste stratili posilovač riadenia," povedal Naď.

Na mieste dopadu stíhačky vybuchovala munícia, takže tam okrem polície a hasičov vyslali aj vojenských expertov na leteckú muníciu. Časť nevybuchnutej munície potom aj sami odpálili priamo na mieste.

Pilot stopoval

Katapultovaný pilot pristál s padákom neďaleko obce Podhorany. Vyšiel na cestu a tam stopoval, aby si privolal pomoc.

Tam mu zastavili Ľuboš Hana a Lukáš Lendel, ktorí privolali záchranku.

„Boli sme s kamarátom na ceste z Nitry do Topoľčian a cestou sme videli človeka, ktorý stopoval - držal prilbu a mal uniformu. Zastavili sme a keď nám povedal, že je pilot bojového stíhacieho lietadla MiG-29, ktorý sa katapultoval, boli sme v šoku,“ opísal situáciu Lendel.

Vtedajší minister obrany Gajdoš ich za to ocenil medailou ministra obrany 3. stupňa.

„Aj vďaka ich reakcii a pomoci je náš pilot v poriadku,“ povedal Gajdoš s tým, že pilot nemal vážnejšie zranenia.

MiG už dosluhuje

Pred nehodou mala armáda 12 lietadiel MiG-29, z toho dve cvičné, hoci letuschopný je len zlomok strojov.

Bývalá premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) v čase, keď bola zastupujúcou ministerkou obrany do volieb v marci 2012, povedala, že bežne letuschopné sú len tri stroje.

Servis im robia ruskí technici. Za ich údržbu štát podľa ministra Naďa ročne platí 40 až 50 miliónov eur.

Staré MiG nahradí od roku 2023 štrnásť stíhačiek F-16, ktoré mali podľa bývalej vlády stáť viac ako 1,6 miliardy. Už dnes je ale podľa Naďa jasné, že to bude viac. Ten v júni oznámil, že s americkou stranou sa už dohodli na prerozdelení splátok.

Naď tvrdí, že kontrakt na stíhačky zahŕňa výcvik pilotov. Logistiku však len na dva roky.

„Budeme musieť logistiku dokúpiť, a to bude stáť stovky miliónov. Tá akvizícia bude stáť Slovenskú republiku na prvých desať rokov ďaleko cez dve miliardy eur,“ povedal v júni Naď.

Zdvojnásobiť až strojnásobiť sa môže podľa neho aj suma za rekonštrukciu letiska Sliač, predošlá vláda odhadovala náklady na 55 miliónov eur.


Ako prebieha katapultáž

MiG-29 štandardne používa katapultážnu sedačku Zvezda K-36D
Umožňuje katapultáž aj z nulovej výšky a v prípade, že sa kokpit stíhačky neotvorí, sedačka je schopná ho preraziť.
Pilot na katapultovanie potrebuje potiahnuť dve páky medzi nohami a všetko ostatné sa do dvoch sekúnd udeje automaticky.
Kreslo zafixuje nohy aj ruky pilota a utiahne pás okolo trupu.
Zároveň vysunie medzi nohami pilota stĺpik s chráničom, ktorý jeho trup chráni pred silným prúdom vzduchu po opustení lietadla.
Zapáli sa raketový motor na spodku sedačky a pilot vyletí z kokpitu.
Okamžite po opustení stíhačky sa vysunú stabilizačné padáky.
Keď pilot prestane stúpať, sedačka sa sama odpojí a pilotovi sa otvorí hlavný padák.
MiG-29 nemá sedačku, ktorá by v ohrození dokázala pilota katapultovať sama.
Pri katapultáži väčšinou pilot v dôsledku vysokého preťaženia a odkrvenia mozgu upadne do bezvedomia a preberá sa až na padáku.
Ak to situácia dovolí, mal by mať založenú aj dýchaciu masku.
Katapultáž sa trénuje na trenažéri, do ktorého si pilot sadne a vystrelí ho do dvoch až troch metrov.


MiG-29

MiG-29 vyvinuli na začiatku 70. rokov 20. storočia.
Mal nahradiť zastarávajúce stroje MiG-21 a byť potenciálnym súperom strojov F-15, F-16, F/A-18 Hornet.
Dňa 6. októbra 1977 absolvoval MiG-29 svoj prvý skúšobný let.
V súčasnosti má slovenská armáda k dispozícii celkovo 12 lietadiel MiG-29, z toho dve cvičné. Letuschopných je len zlomok strojov.
Cena jedného stroja sa pohybuje v miliónoch eur.
Keď sa začiatkom roka 2019 začalo v Indii diskutovať o nákupe MiG-ov, cena za kus aj so zbraňami, servisným vybavením a tréningom bola podľa tamojších zdrojov asi 37 miliónov eur.

BRATISLAVA. Letisko v Sliači sa riadilo nesprávnymi údajmi z vlhkomera, vedúci pilot neodhadol počasie a druhý pilot zbytočne skúšal pristáť aj napriek hustej hmle.

Za pádom jednej z dvojice stíhačiek MiG-29 nie je technická porucha stroja, ale séria nesprávnych rozhodnutí.

Závery jedenásťčlennej vyšetrovacej komisie v pondelok zverejnil minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď spolu s viacerými predstaviteľmi armády.

Komisia našla 13 čiastkových faktorov, pre ktoré došlo 28. septembra 2019 k pádu stíhačky bez paliva neďaleko Nitry. Keď sa pilotovi nepodarilo pristáť na letisku v Sliači, smeroval na záložné letisko v Bratislave, no v polovici trasy mu došlo palivo.

Stíhačka bola plne vyzbrojená ostrou muníciou, ktorá po páde vybuchovala. Škodu odhadli asi na 38 miliónov eur.

Obaja piloti sa namiesto pokusov pristáť na letisku v Sliači v zlom počasí, hoci vedúci dvojice uspel, mali hneď rozhodnúť pre let do Bratislavy, zhodnotil veliteľ Vzdušných síl Ľubomír Svoboda.

"Obaja mali ísť okamžite preč. Stíhačka nie je dopravné lietadlo, sú tam dva prúdové motory. Pri pokuse pristáť a potom znovu vzlietať je spotreba paliva extrémne vysoká," povedal Svoboda.

Tri pokusy o pristátie

V ten večer 28. septembra dostali piloti signál na cvičný prepad vzdušného cieľa. Stíhačky vzlietli do desiatich minút.

Vo vzduchu boli asi hodinu, keď sa hmla na letisku Sliač prudko zhoršila a piloti dostali príkaz, aby sa vrátili.

Ako prvý sa pokúšal o pristátie pilot stoja s kódom SK01, jeho kolega zatiaľ krúžil vo vzduchu. Podarilo sa mu to až na druhý pokus a potom pilotovi SK02 oznámil, že pristávacia dráha je viditeľná a teda môže pristáť aj on.

"Boli presvedčení, že sa im to môže podariť," povedal Naď.

Vyšetrovanie ukázalo, že pristávacia plocha bola naozaj asi tri minúty viditeľná, no po krátkom čase hmla znovu zhustla.

Druhý pilot tak pri pokuse pristáť už dráhu nevidel a musel odletieť. Hoci sú pri Sliači aj bližšie letiská ako bratislavské, všetky boli zavreté.

Pilot neriskoval

Po niekoľkých minútach sa pre nedostatok paliva pilot dohodol s vedením, že lietadlo opustí. Vypol motory, namieril stíhačku do neobývanej časti za obcou Nové Sady pri Nitre a katapultoval sa.

"V prípade MiG-29 je stratiť palivo, akoby ste stratili posilňovač riadenia. Mal na výber riskovať pristátie v Bratislave a ohroziť jej obyvateľov, alebo sa rozhodnúť tak, ako sa rozhodol. Ja v podstate jeho rozhodnutie kvitujem," povedal Naď.

Na padáku pilot pristál neďaleko obce Podhorany. Mal len ľahké zranenia, vyšiel na cestu a tam stopoval, aby si privolal pomoc.

Zastavili mu Ľuboš Hana a Lukáš Lendel, ktorí privolali záchranku.

"Boli sme s kamarátom na ceste z Nitry do Topoľčian a cestou sme videli človeka, ktorý stopoval - držal prilbu a mal uniformu. Zastavili sme a keď nám povedal, že je pilot bojového stíhacieho lietadla MiG-29, ktorý sa katapultoval, boli sme v šoku," povedal Lendel.

Vtedajší minister obrany za SNS Peter Gajdoš ich za to ocenil medailou ministra obrany 3. stupňa.

Pilot, ktorý sa katapultoval, patrí k najskúsenejším v slovenskej armáde. Má 39 rokov, na stíhačke MiG-29 nalietal takmer 630 letových hodín, na všetkých typoch lietadiel asi 1200 hodín.

Zlé informácie o počasí

Komisia zistila, že okrem nesprávnych rozhodnutí pilotov k pádu stíhačky prispel aj pasívny dozorný meteorológ a letiskový vlhkomer s vysokými odchýlkami. Do prevádzky ho na letisku zaradili len niekoľko dní pred nehodou.

Vlhkomer Slovenského hydrometeorologického ústavu v ten večer ukazoval až 95-percentnú relatívnu vlhkosť vzduchu. Letisko Sliač by pri takej vlhkosti zatvorili a piloti by sa tam nepokúšali pristáť.

Vyšetrovanie definitívne vyvrátilo verziu o technickej chybe, hoci migy už dosluhujú a v roku 2023 ich nahradí štrnásť nových stíhačiek F-16.

Armáda od nehody zmenila niektoré smernice, napríklad o zaraďovaní meteorologických prístrojov do služby, a zmenila aj tréning pilotov. Znovu prepočítali dolet so zvyškovým palivom a piloti cvičili let na simulátoroch s minimom paliva.

Katapultovaný pilot sa po vyliečení vrátil do služby, vedúci pilot v januári z armády odišiel. Aj on patril podľa Naďa k tým najskúsenejším, mal nalietaných 2300 hodín.

Vyšetrovacia komisia zisťovala len príčiny pádu stíhačky, polícia stále neukončila trestné stíhanie.

Pilota, ktorý pristál na Sliači až na druhýkrát a nabádal kolegu, aby pristál takisto, však netreba kriminalizovať, tvrdí Svoboda.

"Jemu sa naozaj na tri minúty otvorila pristávacia dráha, ale potom sa zavrela, čo on netušil. Myslel to dobre, ale v kontexte celej situácie sa zle rozhodol," povedal Svoboda.