Kollárove výčitky k vládnutiu so stranou Za ľudí
Predseda Národnej rady a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár v nedeľu v televíznej relácii Na telo vyhlásil, že nebol príliš náchylný k spoločnému vládnutiu so stranou Za ľudí. Boris Kollár však tvrdí, že si nenavyberá. Podľa predsedu parlamentu je dobré mať veľkú koalíciu s 95 hlasmi poslancov, keďže sa budú prijímať aj ústavné zákony. Zároveň si želá zotrvanie súčasnej štvorkoalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí počas celého volebného obdobia.
Jeho televízny oponent Juraj Blanár (Smer-SD) fungovanie Matovičovej vlády označil za tragikomické. „Sto dní máme za sebou a pozrite, ako sa medzi sebou hádajú. Aká má byť potom dôvera ľudí v to, že táto vláda dokáže čeliť prichádzajúcej ekonomickej kríze a tiež tomu, aby nevznikla nezamestnanosť dvojciferného čísla," skonštatoval.
Opozičný poslanec vyčítal koalícii aj to, že pre kauzu diplomovej práce Borisa Kollára bol paralyzovaný parlament a nemohli sa prijímať opatrenia pre ľudí.
„Je pravdou, že sme sa venovali hlúpostiam. Mohli sme prijímať ďalšie zákony. Som rád, že táto kauza je už uzatvorená a môžeme robiť ďalej," vyhlásil na margo obvinení B. Kollár.
Korčok konfrontuje Ficove obvinenia
Šéf rezortu zahraničia Ivan Korčok (nominant SaS) v nedeľu vyhlásil, že je smutné ako Robert Fico politikárči s úplne všetkým, čo sa mu hodí. Týmito slovami reagoval na výzvu šéfa Smeru-SD, aby zvážil svoje ďalšie zotrvanie na čele rezortu slovenskej diplomacie. Dôvodom má byť nezaradenie Slovenska na britský zoznam bezpečných krajín v súvislosti so šírením nového koronavírusu.
Rozhodnutiu Veľkej Británie, nezaradiť Slovensko medzi bezpečné krajiny, minister nerozumie a považuje ho za neopodstatnené. „Treba to však dopovedať, lebo zase raz predseda Fico neodolal pokušeniu politikárčiť. Pán poslanec Fico aj s jeho spolustraníkmi si až po týždni všimli, že Veľká Británia nezaradila Slovensko medzi bezpečné krajiny. Slovenská diplomacia si to na rozdiel od nich všimla hneď, a preto koná, intervenuje, robí a bude robiť maximum na zmenu britského postoja," deklaruje I. Korčok
Finálny súboj o prezidentské kreslo na Visle
V Poľsku sa v nedeľu koná druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom o hlasy voličov súperia úradujúci prezident Andrzej Duda a liberálne orientovaný varšavský primátor Rafal Trzaskowski.
Prieskumy v posledných dňoch naznačujú remízu medzi kandidátmi a samotné výsledky hlasovania budú zrejme veľmi tesné. Rozdiely v preferenciách oboch kandidátov sú v rozmedzí štatistickej chyby. Všetky indície naznačujú, že volebná účasť bude najvyššou v moderných dejinách krajiny.
Ak by voľby vyhral Andrzej Duda, poľská vládna konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vedená Jaroslawom Kaczyňským by si upevnila pozície najmenej do roku 2023, keď budú najbližšie parlamentné voľby.
Voľby sprevádzajú prísne epidemiologické opatrenia, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu. Občania musia pred vstupom do volebnej miestnosti použiť dezinfekciu, mať na tvári rúška, na rukách rukavice a zachovávať bezpečný odstup.
Pesimistická vízia uhlíkovej neutrality
Európska únia si stanovila v oblasti prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku ambiciózne ciele, no postupne ich bude musieť prehodnotiť podľa možností jednotlivých krajín. Aj po roku 2050 budú v EÚ krajiny, v ktorých budú palivá na báze uhlíka mať ešte stále významnú úlohu, vyhlásil český energetický analytik a investor Michal Šnobr.
„Nemyslím si, že celá Európa v roku 2050 bude bezuhlíková. Časom bude musieť Európa zobrať na vedomie, že každá krajina odštartovala z inej pozície, s iným zázemím histórie," povedal. Podľa analytika, energetika je sektor, kde sa investuje na desiatky rokov vopred a štáty nie sú schopné rýchlej transformácie
„Nepochybne tu v roku 2050 budú krajiny bezproblémovo uhlíkovo neutrálne. Ale budú aj krajiny, kde uhlík bude ešte stále hrať dokonca nie nevýznamnú rolu." povedal. Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré v súčasnosti viac ako 80 percent energie získava práve z uhlia. Podobné problémy vidí aj pri východnej časti Nemecka a Českej republike.
Nemecko bude chrániť podniky pred cudzím kapitálom
Nemecko je pripravené prevziať podiel aj v ďalších podnikoch, ktoré poškodila pandémia nového koronavírusu. Vyhlásil to nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier. Mnoho podnikov by mohlo nasledovať leteckú spoločnosť Lufthansa, v ktorej podiel v rámci vládnej pomoci získal štát.
V rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung, šéf rezortu hospodárstva vyhlásil, že „sa diskutuje o prípadných niekoľkých desiatkach podnikov". Ako dodal, v nasledovných firmách je vláda pripravená využiť možnosti, ktoré dáva Fond na stabilizáciu hospodárstva vrátane prevzatia podielu, ak to bude potrebné.
Je možné, že Berlín prevezme podiel aj v niektorých strategických spoločnostiach, ako napríklad vo výrobcovi vakcín CureVac, aby sa vyhol scenáru prevzatia výrobcu zahraničným kapitálom.
Nemecká vláda sa už dávnejšie dohodla na prevzatí podielu v najväčších aerolíniách Lufthansa v rámci záchranného balíka v hodnote 9 miliárd eur. Lufthansa sa podobne ako ďalšie letecké spoločnosti dostala v dôsledku koronakrízy do finančných problémov, keď jej príjmy zmrazilo takmer úplne zastavenie leteckej dopravy.
