Lesy na Záhorí, vo Vysokých a Nízkych Tatrách chráni protipožiarny systém, ku ktorému nemajú priamy prístup hasiči. Ak aj systém signalizuje požiar, pomerne často ide o planý poplach. V prípade, že skutočne horí a vyhodnotí to tak aj pracovník dodávateľa systému, požiarnikom pošle iba GPS súradnice.

S trasou, ako sa dostať hasiči k požiaru, však hasičom nikto nepomôže. Iba ak by si mapy zakúpili od inej štátnej inštitúcie, Národného lesníckeho centra.

Takto v praxi funguje podľa výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) systém protipožiarnej ochrany v štátnych Lesoch Slovenskej republiky za 28 miliónov eur, zavedený v apríli 2017. Okrem toho, že je systém podľa NKÚ neefektívny, bývalý manažéri Štátnych lesov ho obstarali netransparentne, čo naznačuje na korupčné správanie. Kontrolóri sa preto obrátili na orgány činné v trestnom konaní.

Na fotkách je bratislavská železničná stanica počas opatrení k veľkonočným sviatkom 2020
Neprehliadnite

Na železniciach škrípe organizácia. Vlakov je podľa analytikov málo a kvalita tratí nízka

Prečo je ekonomicky neefektívny

Okrem toho, že vybudovanie systému stálo spomínaných 28 miliónov eur, za jeho údržbu platia Lesy SR 180-tisíc eur ročne. Musia, navyše, zaplatiť aj prípadné poruchy na systéme. Systém zaznamenal od svojho spustenia 260 reálnych požiarov a 66 falošných hlásení. Následkom požiarov vznikla škoda takmer dva milióny eur.

NKÚ poukazuje na to, že v Českej republike leteckú hasičskú službu zabezpečujú celoročne dva policajné vrtuľníky a 3 lietadlá súkromných firiem, čo ich za štyri roky bude stáť približne dva milióny eur. Na Slovensku do roku 2013 robilo monitoring požiarov Národné lesnícke centrum, ktoré za to dostávalo 40-tisíc eur ročne. Toto monitorovanie ale rezort pôdohospodárstva od roku 2014 odmietol financovať, s tým že je to neefektívne.

Infografika NKÚ k protipožiarnemu systému ASDS
Zdroj: Lukáš Jasenec, NKÚ

NKÚ však poukazuje aj na to, že dostatočnú kontrolu hospodárnosti ani nevie urobiť, vzhľadom na to, že v celej dokumentácii k projektu ako aj v podkladoch k verejnému obstarávaniu chýba ocenenie jednotlivých položiek hardvéru, softvéru, prác a služieb. Bez týchto informácií štátny podnik nevedel majetok správne zaúčtovať.

Zrejme prídeme o milióny

Do verejného obstarávania sa mohli prihlásiť len firmy, ktoré v minulosti realizovali aspoň dve rovnaké zákazky na automatickú detekciu lesných požiarov. To vyradilo záujemcov so skúsenosťami s inými detekčnými systémami.

Prihlásili sa dve firmy, Aliter Technologies, a. s., a Gamo, a. s., ktorá zákazku napokon aj vyhrala. Obe deklarovali splnenie technickej podmienky účasťou subdodávateľa, spoločnosti IQ Wireless GmbH z Berlína, na zákazke.

Pár dní po podpise zmluvy však Štátne lesy SR podpísali dodatky, pre ktoré sa zmluva stala nevypovedateľnou a podľa ktorých uvedený subdodávateľ, ktorý mal byť technickým garantom, z realizácie vypadol.

Z eurofondov išlo na projekt 15 miliónov eur, ktoré teraz budú kontrolné orgány Európskej komisie pravdepodobne práve pre vyššie opísané nedostatky požadovať naspäť. „Hrozí tu reálne riziko,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík.

riadiace centrum Fire Watch
Zdroj: Pavol Zachar
riadiace centrum Fire Watch

Bödörovci a ľudia z PPA na scéne

Spoločnosť Gamo, a. s., podľa zistení NKÚ čerpala len tri percentá z celkovej sumy zákazky. Najviac peňazí, vyše 70 percent, teda viac ako 22 miliónov eur, išlo subdodávateľskej českej firme HSF. Pôvodne figurovala medzi subdodávateľmi s 30-percentným podielom na zákazke aj SBS-ka Bonul Miroslava Bödöra, ktorá rovnako ako IQ wireless spomínanými dodatkami z realizácie napokon oficiálne vypadla.

Podľa NKÚ je však otázne, či česká firma HSF následne neobchodovala s Bonulom a neposielala jej milióny eur, oficiálne za iné, možno fiktívne služby. To by mala podľa úradu preveriť finančná správa a polícia. „Je vážne podozrenie, že to tak bolo,“ vyhlásil K. Mitrík.

Okrem Bonulu v tendri figuruje aj ďalší aktér kauzy Dobytkár, bývalý výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomír Partika. Agentúra totiž projekt finančne zastrešovala a zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na protipožiarny systém podpisoval práve on.

Miroslav Hlivák s predsedom NKÚ Karolom Mitríkom
Neprehliadnite

NKÚ: Systém pre výber cla musí byť prepojený s inými štátnymi systémami

Mitrík upozorňoval aj Matečnú

Tender, ktorý sa spustil ešte za ministrovania Ľubomíra Jahnátka v roku 2015, kontroloval NKÚ už v tom čase. Na neštandardné procesy v súťaži upozorňoval K. Mitrík vtedajšie vedenie Štátnych lesov, ministerstvo pôdohospodárstva aj Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Úrad podával aj v tom čase trestné oznámenia na políciu a prokuratúru. Šéf NKÚ upozornil na tender, ktorý bývalý šéf štátnych lesov Peter Morong podpísal deň pred voľbami, aj novú ministerku Gabrielu Matečnú, nominantku SNS.

„Systém bol nastavený tak ako bol nastavený. Našimi podaniami akoby sa nikto nezaoberal. Teraz sa trochu ľady pohli, ale vtedy to bola aj istá forma demotivácie. Mňa aj mojich kolegov. Tie zistenia sa odkladali nabok,“ hovorí K. Mitrík.

Tender zrealizovali za ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka zo Smeru-SD.
Zdroj: Michal Smrčok
Tender zrealizovali za ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka zo Smeru-SD.

Preto šéf NKÚ očakáva komplexné vyvodenie zodpovednosti. „My na NKÚ nemáme červené oči, že chceme zatvárať, ale ak sú vážne porušenia zákonov, tak dotknuté osoby musia niesť zodpovednosť aj v trestnoprávnej rovine.“

To, že išlo o „podlú krádež a veľký podvod“ tvrdí aj súčasný minister pôdohospodárstva Ján Mičovský z OĽaNO, ktorý podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR už krátko po svojom nástupe do funkcie. „Čas zúčtovania prichádza. Som presvedčený, že príde aj k pomenovaniu a potrestaniu vinníkov,“ píše minister v aktuálnom stanovisku ku kauze.

„Potvrdzujú sa podozrenia, ktoré súčasné vedenie podniku Lesy SR avizovalo už v minulosti. Pokiaľ sa preukáže zodpovednosť konkrétnych osôb v podniku Lesy SR, nech o ich vine rozhodne nezávislý súd,“ uzatvára štátny podnik.