Otázka chrámu Hagia Sofia. Čo môže stáť za rozhodnutím Turecka premeniť svetovú pamiatku na mešitu?

Bratislava 12. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

V piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal výnos, ktorým sa zmenil status chrámu Hagia Sofia z múzea na mešitu. Prvé bohoslužby sú naplánované na 24. júla, vstup má byť voľný aj pre cudzincov a zástupcov ďalších náboženstiev

Nad rozhodnutím tureckých úradov už “vyjadrili hlboké poľutovanie” v organizácii UNESCO, ktoré opakovane vyjadrovalo svoje znepokojenie nad plánovanou zmenou statusu chrámu. Organizácia vytýka Ankare, že sa nezapojila do predbežného dialógu a podľa jej šéfky Audrey Azoulayovej práve status múzea odrážal “univerzálnu prirodzenosť dedičstva” chrámu.

Svoje sklamanie a poľutovanie vyjadrilo tiež ministerstvo zahraničia Spojených štátov a Francúzska. Vo Washingtone považujú začlenenie chrámu na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO za “uznanie jeho bohatej multikultúrnej histórie”. Podľa francúzskej diplomacie má Hagia Sofia naďalej predstavovať “rozmanitosť náboženského dedičstva, dialóg a toleranciu”.

Ďalší, kto kritizoval Turecko, bol premiér Grécka a prezident Cypru. Druhý spomínaný na Facebooku uviedol, že ide o “znesvätenie objektu svetového dedičstva, ktorý má zvláštnu emočnú hodnotu pre všetkých kresťanov”.

Istanbulský novinár a hlavný redaktor kanálu TELE 1 Merdan Yanardag v komentári pre Sputnik uvádza, že opätovná zmena statusu Hagia Sofia je plne politický krok. “Nemyslím si, že Turecko potrebuje novú mešitu. V Istanbule je dosť mešít a existujúce mešity nie sú plné ani počas piatkového salátu, “hovorí Yanardag.

Novinár tiež poznamenáva, že Irán má dvakrát menší počet mešít na rozdiel od Turecka, ktoré pokračuje v budovaní náboženských zariadení.

“Verím, že túžba znovu zmeniť chrám Hagia Sofia na mešitu je snahou dosiahnuť úzkych islamistických cieľov. Cieľom je využiť náboženské pocity ľudí, “myslí si novinár.

Zo svojej strany turecký teológ Cemil Kilic vyzýva ku krokom, ktoré by neurazili ani pocity kresťanov, ani pocity moslimov.

“Premena chrámu Hagia Sofia na mešitu by mohla viesť k nárastu antiislámských nálad po celom svete. Zvlášť môžu byť ohrozené mešity v oblastiach, kde sú moslimovia menšinou, “zdôraznil teológ.

Kilic pripomína, že pre kresťanský svet má chrám Hagia Sofia “symbolický význam”, a dodáva, že je potrebné “nechať náboženské vojny za sebou a sústrediť sa na udržanie svetového mieru”.

“Mier musí byť zachovaný aj napriek kontroverznému rozhodnutiu o budúcnosti chrámu Hagia Sofia,” uzavrel.

Erdogan označil zmenu statusu chrámu Hagia Sofia za krok k veľkému Turecku

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan konštatoval, že zmena štatútu chrámu je krokom k veľkému Turecku a na názoroch iných krajín nezáleží.

V televízii NTV okomentoval Erdogan krok, ktorý sa týka zmeny statusu chrámu a jeho následnej premeny na mešitu.

“Rozhodli sme sa zmeniť status chrámu Hagia Sofia na základe názoru nášho ľudu a nie na tom, čo o nás ktokoľvek povie,” uviedol s tým, že krajina bude pokračovať “správnym smerom – k budovaniu veľkého a silného Turecka”.

Hagia Sofia

Hagia Sofia, Božej Múdrosti, sa nachádza na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, a to od roku 1985. Je to byzantský chrám z rokov 532-537 v zátoke Zlatý roh v Istanbule. Ide o jednu z najznámejších sakrálnych stavieb sveta. Pôvodnú kresťanskú svätyňu s centrálnou kupolou a sídlom patriarchu po dobytí Konštantínopolu Osmanmi (1453) upravili na mešitu (neskôr opatrenú minarety). Takmer tisíc rokov (do dokončenia katedrály v Seville v roku 1520) bola najväčšou katedrálou na svete.

Dňa 10. júla 2020 turecký najvyšší súd zrušil rozhodnutie z roku 1934 o premene chrámu Božej Múdrosti v Istanbule na múzeum. Ihneď potom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil, že podpísal výnos o premene chrámu na mešitu a oznámil začatie moslimských bohoslužieb.