Dobré noviny
Legendárny Jaro Filip zomrel pred 20 rokmi. Jeho rôznorodé aktivity by vystačili hneď na niekoľko životov
TASR
TASR

Legendárny Jaro Filip zomrel pred 20 rokmi. Jeho rôznorodé aktivity by vystačili hneď na niekoľko životov

Na archívnych snímkach Jaro Filip.
Na archívnych snímkach Jaro Filip. — Foto: TASR/Vladimír Benko

Jaroslav Filip, človek hromadného výskytu, zomrel 11. júla 2000 v Bratislave vo veku 51 rokov na následky infarktu. Jeho rôznorodé aktivity by však vystačili hneď na niekoľko životov.

Bratislava 10. júla (TASR) - Človek hromadného výskytu, tak Jaroslava Filipa nazval hudobník a skladateľ Marián Varga. Toto pomenovanie využil pre názov knihy o živote Filipa aj publicista a hudobník Marián Jaslovský. Vargove slová presne vystihli charakter a život Jara Filipa, ktorého „hromadné“ hudobné, skladateľské, herecké či moderátorské aktivity, by vystačili aj na niekoľko životov. Od úmrtia Jara Filipa, talentovaného klaviristu, znalca moderných technológií, milovníka cigariet a ponocovania, uplynie v sobotu 11. júla 20 rokov.

Jaroslav Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Na klavíri, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho vyjadrovacích prostriedkov, hrával od detstva. Rodičia rozpoznali jeho hudobný talent a po absolvovaní základnej umeleckej školy v Šahách, poslali syna študovať na bratislavské konzervatórium.

Na snímke dom, kde sa narodil a býval spevák, skladateľ a muzikant Jaro Filip.
Na snímke dom, kde sa narodil a býval spevák, skladateľ a muzikant Jaro Filip. Foto: TASR/Jozef Poliak

Mladý konzervatorista bol aj vďaka Rádiu Luxembourg priaznivec bigbítu a v Bratislave si rýchlo našiel kamarátov s podobným cítením, ktorým však venoval viac času ako štúdiu. Na zásah rodičov napokon prestúpil z bratislavského na žilinské konzervatórium. Po jeho skončení sa vrátil do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu.

Od herca pre deti až k invenčnému „klávesákovi“

V rokoch 1977-1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Jeho pôsobiskom bolo aj Trnavské divadlo pre deti a mládež, kde bol hercom, dramaturgom i režisérom. Od polovice 70. rokov 20. storočia spolupracoval aj s ďalšími slovenskými divadlami. Vo svojej tvorbe prejavil umeleckú všestrannosť ako herec či autor hudby k divadelným inscenáciám.

Prvú vážnejšiu hudobnú spoluprácu absolvoval so skupinou Blues Five Petra Lipu, s ktorou hral aj na pražskom bítovom festivale v roku 1969. V tomto roku sa začala aj jeho dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesové nástroje spolupracoval na viacerých albumoch - napr. Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) či Príbeh z roku 1994.

Nezabudnuteľná spolupráca s Lasicom a Satinským

Od roku 1978 spolupracoval aj s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). S komickou dvojicou sa podieľal aj na divácky obľúbenom kabarete Ktosi je za dverami.

Ako filmový či televízny herec bol Jaro Filip známy prevažne z komických úloh, ale presvedčivo stvárnil aj náročnejšie psychologické role. Patrí medzi ne titulná postava vo Vláčilovom filme Albert (1985), v ktorom presvedčivo zahral nadaného huslistu. Medzi známe filmy, v ktorých jednu z hlavných postáv stvárnil Filip, je aj snímka Iba deň (1988).

Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začala aj jeho spolupráca so spevákom a textárom Richardom Müllerom. Výsledkom boli úspešné Müllerove albumy 33 (1994), LSD (1996), Nočná optika (1998), Koniec sveta (1999).

Prvú sólovú platňu Cez okno vydal Filip v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador. Väčšinu textov mu napísal Müller. O dva roky neskôr vydal ďalší sólový projekt s názvom Ten čo hrával s Dežom.

Filipove hudobné kompozície zazneli aj vo filmoch Citová výchova jednej Dáše (1980), alebo Rivers of Babylon (1998). Skomponoval tiež desiatky scénických skladieb k divadelným a televíznym inscenáciám.

Nebol to len umelec, milovaj aj moderné technológie

V 90. rokoch bol verejnosťou vnímaný aj ako komik či humorista. Najskôr prostredníctvom politicko-satirickej relácie Apropo TV, neskôr cez jej obmenu Telecvoking, na ktorých spolupracoval so Stanom Radičom, Rasťom Piškom, Miroslavom Nogom, Štefanom Skrúcaným a Zuzanou Tlučkovou. Medzi poslucháčsky obľúbené patrila v tomto období aj rozhlasová talkshow Noční vtáci, ktorú na Rádiu Twist moderoval Filip.

Okrem umenia bol aj nadšencom moderných technológií, najmä internetu. V roku 1997 založil prvý slovenský internetový magazín s názvom Sieťovka, do ktorého až do posledných chvíľ života prispieval.

Jaroslav Filip, človek hromadného výskytu, zomrel 11. júla 2000 v Bratislave vo veku 51 rokov na následky infarktu.

In memoriam mu prezident SR za mimoriadne zásluhy udelil v roku 2004 najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V roku 2007 vyšla kompilácia Najkrajšie piesne Jara Filipa, v marci 2008 album Pocta Jarovi Filipovi, kde jeho pesničky v nových aranžmánoch nahrali poprední slovenskí interpreti a skupiny.

V roku 2002 vydal hudobný publicista Marian Jaslovský biografickú knihu Jaro Filip - človek hromadného výskytu.

Už ste čítali?